Rigveda · Chapter 8
Maṇḍala 8 — 103 hymns, mixed authorship (Kāṇva and Aṅgiras)
Translated by Ralph T. H. Griffith (1896, *The Hymns of the Rigveda*, public domain), 1896. Public domain.
- 1.1
दे. इन्द्रः, ३०-३४ आसङ्गः । १-४ प्रगाथः ( ), ५-३२ बृहती, ३३-३४ त्रिष्टुप् मा चिदन्यद्वि शंसत सखायो मा रिषण्यत । इन्द्रमित्स्तोता वृषणं सचा सुते मुहुरुक्था च शंसत
de. indraḥ, 30-34 āsaṅgaḥ | 1-4 pragāthaḥ ( ), 5-32 bṛhatī, 33-34 triṣṭup mā cidanyadvi śaṃsata sakhāyo mā riṣaṇyata | indramitstotā vṛṣaṇaṃ sacā sute muhurukthā ca śaṃsata
GLORIFY naught besides, O friends; so shall no sorrow trouble you. Praise only mighty Indra when the juice is shed, and say your lauds repeatedly:
- 1.2
अवक्रक्षिणं वृषभं यथाजुरं गां न चर्षणीसहम् । विद्वेषणं संवननोभयंकरं मंहिष्ठमुभयाविनम्
avakrakṣiṇaṃ vṛṣabhaṃ yathājuraṃ gāṃ na carṣaṇīsaham | vidveṣaṇaṃ saṃvananobhayaṃkaraṃ maṃhiṣṭhamubhayāvinam
Even him, eternal, like a bull who rushes down, men's Conqueror, bounteous like a cow; Him who is cause of both, of enmity and peace, to both sides most munificent.
- 1.3
यच्चिद्धि त्वा जना इमे नाना हवन्त ऊतये । अस्माकं ब्रह्मेदमिन्द्र भूतु तेऽहा विश्वा च वर्धनम्
yacciddhi tvā janā ime nānā havanta ūtaye | asmākaṃ brahmedamindra bhūtu te'hā viśvā ca vardhanam
Although these men in sundry ways invoke thee to obtain thine aid, Be this our prayer, addressed, O Indra, unto thee, thine exaltation every day.
- 1.4
वि तर्तूर्यन्ते मघवन्विपश्चितोऽर्यो विपो जनानाम् । उप क्रमस्व पुरुरूपमा भर वाजं नेदिष्ठमूतये
vi tartūryante maghavanvipaścito'ryo vipo janānām | upa kramasva pururūpamā bhara vājaṃ nediṣṭhamūtaye
Those skilled in song, O Maghavan among these men o'ercome with might the foeman's songs. Come hither, bring us strength in many a varied form most near that it may succour us.
- 1.5
महे चन त्वामद्रिवः परा शुल्काय देयाम् । न सहस्राय नायुताय वज्रिवो न शताय शतामघ
mahe cana tvāmadrivaḥ parā śulkāya deyām | na sahasrāya nāyutāya vajrivo na śatāya śatāmagha
O Caster of the Stone, I would not sell thee for a mighty price, Not for a thousand, Thunderer! nor ten thousand, nor a hundred, Lord of countless wealth!
- 1.6
वस्याँ इन्द्रासि मे पितुरुत भ्रातुरभुञ्जतः । माता च मे छदयथः समा वसो वसुत्वनाय राधसे
vasyā~ indrāsi me pituruta bhrāturabhuñjataḥ | mātā ca me chadayathaḥ samā vaso vasutvanāya rādhase
O Indra, thou art more to me than sire or niggard brother is. Thou and my mother, O Good Lord, appear alike, to give me wealth abundantly.
- 1.7
क्वेयथ क्वेदसि पुरुत्रा चिद्धि ते मनः । अलर्षि युध्म खजकृत्पुरंदर प्र गायत्रा अगासिषुः
kveyatha kvedasi purutrā ciddhi te manaḥ | alarṣi yudhma khajakṛtpuraṃdara pra gāyatrā agāsiṣuḥ
Where art thou? Whither art thou gone? For many a place attracts thy mind. Haste, Warrior, Fort-destroyer, Lord of battle's din, haste, holy songs have sounded forth.
- 1.8
प्रास्मै गायत्रमर्चत वावातुर्यः पुरंदरः । याभिः काण्वस्योप बर्हिरासदं यासद्वज्री भिनत्पुरः
prāsmai gāyatramarcata vāvāturyaḥ puraṃdaraḥ | yābhiḥ kāṇvasyopa barhirāsadaṃ yāsadvajrī bhinatpuraḥ
Sing out the psalm to him who breaks down castles for his faithful friend, Verses to bring the Thunderer to destroy the forts and sit on Kanva's sacred grass.
- 1.9
ये ते सन्ति दशग्विनः शतिनो ये सहस्रिणः । अश्वासो ये ते वृषणो रघुद्रुवस्तेभिर्नस्तूयमा गहि
ye te santi daśagvinaḥ śatino ye sahasriṇaḥ | aśvāso ye te vṛṣaṇo raghudruvastebhirnastūyamā gahi
The Horses which are thine in tens, in hundreds, yea, in thousands thine, Even those vigorous Steeds, fleet-footed in the course, with those come quickly near to us.
- 1.10
आ त्वद्य सबर्दुघां हुवे गायत्रवेपसम् । इन्द्रं धेनुं सुदुघामन्यामिषमुरुधारामरंकृतम्
ā tvadya sabardughāṃ huve gāyatravepasam | indraṃ dhenuṃ sudughāmanyāmiṣamurudhārāmaraṃkṛtam
This day I call Sabardugiha who animates the holy song, Indra the richly-yielding Milch-cow who provides unfailing food in ample stream.
- 1.11
यत्तुदत्सूर एतशं वङ्कू वातस्य पर्णिना । वहत्कुत्समार्जुनेयं शतक्रतुः त्सरद्गन्धर्वमस्तृतम्
yattudatsūra etaśaṃ vaṅkū vātasya parṇinā | vahatkutsamārjuneyaṃ śatakratuḥ tsaradgandharvamastṛtam
When Sura wounded Etasa, with Vata's rolling winged car. Indra bore Kutsa Arjuneya off, and mocked Gandharva. the unconquered One.
- 1.12
य ऋते चिदभिश्रिषः पुरा जत्रुभ्य आतृदः । संधाता संधिं मघवा पुरूवसुरिष्कर्ता विह्रुतं पुनः
ya ṛte cidabhiśriṣaḥ purā jatrubhya ātṛdaḥ | saṃdhātā saṃdhiṃ maghavā purūvasuriṣkartā vihrutaṃ punaḥ
He without ligature, before making incision in the neck, Closed up the wound again, most wealthy Maghavan, who maketh whole the injured part.
- 1.13
मा भूम निष्ट्या इवेन्द्र त्वदरणा इव । वनानि न प्रजहितान्यद्रिवो दुरोषासो अमन्महि
mā bhūma niṣṭyā ivendra tvadaraṇā iva | vanāni na prajahitānyadrivo duroṣāso amanmahi
May we be never cast aside, and strangers, as it were, to thee. We, Thunder-wielding Indra, count ourselves as trees rejected and unfit to burn.
- 1.14
अमन्महीदनाशवोऽनुग्रासश्च वृत्रहन् । सकृत्सु ते महता शूर राधसा अनु स्तोमं मुदीमहि
amanmahīdanāśavo'nugrāsaśca vṛtrahan | sakṛtsu te mahatā śūra rādhasā anu stomaṃ mudīmahi
O Vrtra-slayer, we were thought slow and unready for the fray. Yet once in thy great bounty may we have delight, O Hero, after praising thee.
- 1.15
यदि स्तोमं मम श्रवदस्माकमिन्द्रमिन्दवः । तिरः पवित्रं ससृवांस आशवो मन्दन्तु तुग्र्यावृधः
yadi stomaṃ mama śravadasmākamindramindavaḥ | tiraḥ pavitraṃ sasṛvāṃsa āśavo mandantu tugryāvṛdhaḥ
If he will listen to my laud, then may out Soma-drops that flow Rapidly through the strainer gladden Indra, drops due to the Tugryas' Strengthener.
- 1.16
आ त्वद्य सधस्तुतिं वावातुः सख्युरा गहि । उपस्तुतिर्मघोनां प्र त्वावत्वधा ते वश्मि सुष्टुतिम्
ā tvadya sadhastutiṃ vāvātuḥ sakhyurā gahi | upastutirmaghonāṃ pra tvāvatvadhā te vaśmi suṣṭutim
Come now unto the common laud of thee and of thy faithful friend. So may our wealthy nobles' praise give joy to thee. Fain would I sing thine eulogy.
- 1.17
सोता हि सोममद्रिभिरेमेनमप्सु धावत । गव्या वस्त्रेव वासयन्त इन्नरो निर्धुक्षन्वक्षणाभ्यः
sotā hi somamadribhiremenamapsu dhāvata | gavyā vastreva vāsayanta innaro nirdhukṣanvakṣaṇābhyaḥ
Press out the Soma with the stones, and in the waters wash it clean. The men investing it with raiment made of milk shall milk it forth from out the stems.
- 1.18
अध ज्मो अध वा दिवो बृहतो रोचनादधि । अया वर्धस्व तन्वा गिरा ममा जाता सुक्रतो पृण
adha jmo adha vā divo bṛhato rocanādadhi | ayā vardhasva tanvā girā mamā jātā sukrato pṛṇa
Whether thou come from earth or from the lustre of the lofty heaven, Wax stronger in thy body through my song of praise: fill full all creatures, O most Wise.
- 1.19
इन्द्राय सु मदिन्तमं सोमं सोता वरेण्यम् । शक्र एणं पीपयद्विश्वया धिया हिन्वानं न वाजयुम्
indrāya su madintamaṃ somaṃ sotā vareṇyam | śakra eṇaṃ pīpayadviśvayā dhiyā hinvānaṃ na vājayum
For India press the Soma out, most gladdening and most excellent. May Sakra make it swell sent forth with every prayer and asking, as it were, for strength.
- 1.20
मा त्वा सोमस्य गल्दया सदा याचन्नहं गिरा । भूर्णिं मृगं न सवनेषु चुक्रुधं क ईशानं न याचिषत्
mā tvā somasya galdayā sadā yācannahaṃ girā | bhūrṇiṃ mṛgaṃ na savaneṣu cukrudhaṃ ka īśānaṃ na yāciṣat
Let me not, still beseeching thee with earnest song at Soma rites, Anger thee like soma wild beast. Who would not beseech him who hath power to grant his prayer?
- 1.21
मदेनेषितं मदमुग्रमुग्रेण शवसा । विश्वेषां तरुतारं मदच्युतं मदे हि ष्मा ददाति नः
madeneṣitaṃ madamugramugreṇa śavasā | viśveṣāṃ tarutāraṃ madacyutaṃ made hi ṣmā dadāti naḥ
The draught made swift with rapturous joy, effectual with its mighty strength, All-conquering, distilling transport, let him drink: for he in ecstasy gives us gifts.
- 1.22
शेवारे वार्या पुरु देवो मर्ताय दाशुषे । स सुन्वते च स्तुवते च रासते विश्वगूर्तो अरिष्टुतः
śevāre vāryā puru devo martāya dāśuṣe | sa sunvate ca stuvate ca rāsate viśvagūrto ariṣṭutaḥ
Where bliss is not, may he, All-praised, God whom the pious glorify, Bestow great wealth upon the mortal worshipper who sheds the juice and praises him.
- 1.23
एन्द्र याहि मत्स्व चित्रेण देव राधसा । सरो न प्रास्युदरं सपीतिभिरा सोमेभिरुरु स्फिरम्
endra yāhi matsva citreṇa deva rādhasā | saro na prāsyudaraṃ sapītibhirā somebhiruru sphiram
Come, Indra, and rejoice thyself, O God, in manifold affluence. Thou fillest like a lake thy vast capacious bulk with Soma and with draughts besides.
- 1.24
आ त्वा सहस्रमा शतं युक्ता रथे हिरण्यये । ब्रह्मयुजो हरय इन्द्र केशिनो वहन्तु सोमपीतये
ā tvā sahasramā śataṃ yuktā rathe hiraṇyaye | brahmayujo haraya indra keśino vahantu somapītaye
A thousand and a hundred Steeds are harnessed to thy golden car. So may the long-maned Bays, yoked by devotion, bring Indra to drink the Soma juice.
- 1.25
आ त्वा रथे हिरण्यये हरी मयूरशेप्या । शितिपृष्ठा वहतां मध्वो अन्धसो विवक्षणस्य पीतये
ā tvā rathe hiraṇyaye harī mayūraśepyā | śitipṛṣṭhā vahatāṃ madhvo andhaso vivakṣaṇasya pītaye
Yoked to thy chariot wrought of gold, may thy two Bays with peacock tails, Convey thee hither, Steeds with their white backs, to quaff sweet juice that makes us eloquent.
- 1.26
पिबा त्वस्य गिर्वणः सुतस्य पूर्वपा इव । परिष्कृतस्य रसिन इयमासुतिश्चारुर्मदाय पत्यते
pibā tvasya girvaṇaḥ sutasya pūrvapā iva | pariṣkṛtasya rasina iyamāsutiścārurmadāya patyate
So drink, thou Lover of the Song, as the first drinker, of this juice. This the outpouring of the savoury sap prepared is good and meet to gladden thee.
- 1.27
य एको अस्ति दंसना महाँ उग्रो अभि व्रतैः । गमत्स शिप्री न स योषदा गमद्धवं न परि वर्जति
ya eko asti daṃsanā mahā~ ugro abhi vrataiḥ | gamatsa śiprī na sa yoṣadā gamaddhavaṃ na pari varjati
He who alone by wondrous deed is Mighty, Strong by holy works, May he come, fair of cheek; may he not stay afar, but come and turn not from our call.
- 1.28
त्वं पुरं चरिष्ण्वं वधैः शुष्णस्य सं पिणक् । त्वं भा अनु चरो अध द्विता यदिन्द्र हव्यो भुवः
tvaṃ puraṃ cariṣṇvaṃ vadhaiḥ śuṣṇasya saṃ piṇak | tvaṃ bhā anu caro adha dvitā yadindra havyo bhuvaḥ
Susna's quick moving castle thou hast crushed to pieces with thy bolts. Thou, Indra, from of old, hast followed after light, since we have had thee to invoke.
- 1.29
मम त्वा सूर उदिते मम मध्यंदिने दिवः । मम प्रपित्वे अपिशर्वरे वसवा स्तोमासो अवृत्सत
mama tvā sūra udite mama madhyaṃdine divaḥ | mama prapitve apiśarvare vasavā stomāso avṛtsata
My praises when the Sun hath risen, my praises at the time of noon, My praises at the coming of the gloom of night, O Vasu, have gone forth to thee.
- 1.30
स्तुहि स्तुहीदेते घा ते मंहिष्ठासो मघोनाम् । निन्दिताश्वः प्रपथी परमज्या मघस्य मेध्यातिथे
stuhi stuhīdete ghā te maṃhiṣṭhāso maghonām | ninditāśvaḥ prapathī paramajyā maghasya medhyātithe
Praise yea, praise him. Of princes these are the most liberal of their gifts, These, Paramajya, Ninditasva, Prapathi, most bounteous, O Medhyatithi.
- 1.31
आ यदश्वान्वनन्वतः श्रद्धयाहं रथे रुहम् । उत वामस्य वसुनश्चिकेतति यो अस्ति याद्वः पशुः
ā yadaśvānvananvataḥ śraddhayāhaṃ rathe ruham | uta vāmasya vasunaściketati yo asti yādvaḥ paśuḥ
When to the car, by faith, I yoked the horses longing for the way- For skilled is Yadu's son in dealing precious wealth, he who is rich in herds of kine.
- 1.32
य ऋज्रा मह्यं मामहे सह त्वचा हिरण्यया । एष विश्वान्यभ्यस्तु सौभगासङ्गस्य स्वनद्रथः
ya ṛjrā mahyaṃ māmahe saha tvacā hiraṇyayā | eṣa viśvānyabhyastu saubhagāsaṅgasya svanadrathaḥ
May he who gave me two brown steeds together with their cloths of gold, May he, Asanga's son Svanadratha, obtain all joy and high felicities.
- 1.33
अध प्लायोगिरति दासदन्यानासङ्गो अग्ने दशभिः सहस्रैः । अधोक्षणो दश मह्यं रुशन्तो नळा इव सरसो निरतिष्ठन्
adha plāyogirati dāsadanyānāsaṅgo agne daśabhiḥ sahasraiḥ | adhokṣaṇo daśa mahyaṃ ruśanto nal̤ā iva saraso niratiṣṭhan
Playoga's son Asanga, by ten thousand, O Agni, hath surpassed the rest in giving. For me ten bright-hued oxen have come forward like lotus-stalks from out a lake upstanding.
- 1.34
अन्वस्य स्थूरं ददृशे पुरस्तादनस्थ ऊरुरवरम्बमाणः । शश्वती नार्यभिचक्ष्याह सुभद्रमर्य भोजनं बिभर्षि
anvasya sthūraṃ dadṛśe purastādanastha ūruravarambamāṇaḥ | śaśvatī nāryabhicakṣyāha subhadramarya bhojanaṃ bibharṣi
What time her husband's perfect restoration to his lost strength and manhood was apparent, His consort Sasvati with joy addressed him, Now art thou well, my lord, and shalt be happy.
- 2.1
इदं वसो सुतमन्धः पिबा सुपूर्णमुदरम् । अनाभयिन्ररिमा ते
idaṃ vaso sutamandhaḥ pibā supūrṇamudaram | anābhayinrarimā te
HERE is the Soma juice expressed; O Vasu, drink till thou art full: Undaunted God, we give it thee.
- 2.2
नृभिर्धूतः सुतो अश्नैरव्यो वारैः परिपूतः । अश्वो न निक्तो नदीषु
nṛbhirdhūtaḥ suto aśnairavyo vāraiḥ paripūtaḥ | aśvo na nikto nadīṣu
Washed by the men, pressed out with stones, strained through the filter made of wool, 'Tis like a courser bathed in stream.
- 2.3
तं ते यवं यथा गोभिः स्वादुमकर्म श्रीणन्तः । इन्द्र त्वास्मिन्सधमादे
taṃ te yavaṃ yathā gobhiḥ svādumakarma śrīṇantaḥ | indra tvāsminsadhamāde
This juice have we made sweet for thee like barley, blending it with milk. Indra, I call thee to our feast.
- 2.4
इन्द्र इत्सोमपा एक इन्द्रः सुतपा विश्वायुः । अन्तर्देवान्मर्त्याँश्च
indra itsomapā eka indraḥ sutapā viśvāyuḥ | antardevānmartyā~śca
Beloved of all, Indra alone drinks up the flowing Soma juice Among the Gods and mortal men.
- 2.5
न यं शुक्रो न दुराशीर्न तृप्रा उरुव्यचसम् । अपस्पृण्वते सुहार्दम्
na yaṃ śukro na durāśīrna tṛprā uruvyacasam | apaspṛṇvate suhārdam
The Friend, whom not the brilliant-hued, the badly-mixt or bitter draught, Repels, the far-extending God;
- 2.6
गोभिर्यदीमन्ये अस्मन्मृगं न व्रा मृगयन्ते । अभित्सरन्ति धेनुभिः
gobhiryadīmanye asmanmṛgaṃ na vrā mṛgayante | abhitsaranti dhenubhiḥ
While other men than we with milk chase him as hunters chase a deer, And with their kine inveigle him.
- 2.7
त्रय इन्द्रस्य सोमाः सुतासः सन्तु देवस्य । स्वे क्षये सुतपाव्नः
traya indrasya somāḥ sutāsaḥ santu devasya | sve kṣaye sutapāvnaḥ
For him, for Indra, for the God, be pressed three draughts of Soma juice In the juice-drinker's own abode.
- 2.8
त्रयः कोशास श्चोतन्ति तिस्रश्चम्वः सुपूर्णाः । समाने अधि भार्मन्
trayaḥ kośāsa ścotanti tisraścamvaḥ supūrṇāḥ | samāne adhi bhārman
Three reservoirs exude their drops, filled are three beakers to the brim, All for one offering to the God.
- 2.9
शुचिरसि पुरुनिष्ठाः क्षीरैर्मध्यत आशीर्तः । दध्ना मन्दिष्ठः शूरस्य
śucirasi puruniṣṭhāḥ kṣīrairmadhyata āśīrtaḥ | dadhnā mandiṣṭhaḥ śūrasya
Pure art thou, set in many a place, and blended in the midst with milk And curd, to cheer the Hero best.
- 2.10
इमे त इन्द्र सोमास्तीव्रा अस्मे सुतासः । शुक्रा आशिरं याचन्ते
ime ta indra somāstīvrā asme sutāsaḥ | śukrā āśiraṃ yācante
Here, Indra, are thy Soma-draughts pressed out by us, the strong, the pure: They crave admixture of the milk.
- 2.11
ताँ आशिरं पुरोळाशमिन्द्रेमं सोमं श्रीणीहि । रेवन्तं हि त्वा शृणोमि
tā~ āśiraṃ purol̤āśamindremaṃ somaṃ śrīṇīhi | revantaṃ hi tvā śṛṇomi
O Indra, pour in milk, prepare the cake, and mix the Soma-draught. I hear them say that thou art rich.
- 2.12
हृत्सु पीतासो युध्यन्ते दुर्मदासो न सुरायाम् । ऊधर्न नग्ना जरन्ते
hṛtsu pītāso yudhyante durmadāso na surāyām | ūdharna nagnā jarante
Quaffed juices fight within the breast. The drunken praise not by their wine, The naked praise not when it rains.
- 2.13
रेवाँ इद्रेवत स्तोता स्यात्त्वावतो मघोनः । प्रेदु हरिवः श्रुतस्य
revā~ idrevata stotā syāttvāvato maghonaḥ | predu harivaḥ śrutasya
Rich be the praiser of one rich, munificent and famed like thee: High rank be his, O Lord of Bays.
- 2.14
उक्थं चन शस्यमानमगोररिरा चिकेत । न गायत्रं गीयमानम्
ukthaṃ cana śasyamānamagorarirā ciketa | na gāyatraṃ gīyamānam
Foe of the man who adds no milk, he heeds not any chanted hymn Or holy psalm that may he sung.
- 2.15
मा न इन्द्र पीयत्नवे मा शर्धते परा दाः । शिक्षा शचीवः शचीभिः
mā na indra pīyatnave mā śardhate parā dāḥ | śikṣā śacīvaḥ śacībhiḥ
Give us not, Indra, as a prey unto the scornful or the proud: Help, Mighty One, with power and might.
- 2.16
वयमु त्वा तदिदर्था इन्द्र त्वायन्तः सखायः । कण्वा उक्थेभिर्जरन्ते
vayamu tvā tadidarthā indra tvāyantaḥ sakhāyaḥ | kaṇvā ukthebhirjarante
This, even this, O Indra, we implore. as thy devoted friends, The Kanvas praise thee with their hymns.
- 2.17
न घेमन्यदा पपन वज्रिन्नपसो नविष्टौ । तवेदु स्तोमं चिकेत
na ghemanyadā papana vajrinnapaso naviṣṭau | tavedu stomaṃ ciketa
Naught else, O Thunderer, have I praised in the skilled singer's eulogy: On thy land only have I thought.
- 2.18
इच्छन्ति देवाः सुन्वन्तं न स्वप्नाय स्पृहयन्ति । यन्ति प्रमादमतन्द्राः
icchanti devāḥ sunvantaṃ na svapnāya spṛhayanti | yanti pramādamatandrāḥ
The Gods seek him who presses out the Soma; they desire not sleep They punish sloth unweariedly.
- 2.19
ओ षु प्र याहि वाजेभिर्मा हृणीथा अभ्यस्मान् । महाँ इव युवजानिः
o ṣu pra yāhi vājebhirmā hṛṇīthā abhyasmān | mahā~ iva yuvajāniḥ
Come hither swift with gifts of wealth - be not thou angry with us-like A great man with a youthful bride.
- 2.20
मो ष्वद्य दुर्हणावान्सायं करदारे अस्मत् । अश्रीर इव जामाता
mo ṣvadya durhaṇāvānsāyaṃ karadāre asmat | aśrīra iva jāmātā
Let him not, wrathful with us, spend the evening far from us to-day, Like some unpleasant son-in-law.
- 2.21
विद्मा ह्यस्य वीरस्य भूरिदावरीं सुमतिम् । त्रिषु जातस्य मनांसि
vidmā hyasya vīrasya bhūridāvarīṃ sumatim | triṣu jātasya manāṃsi
For well we know this Hero's love, most liberal of the boons he gives, His plans whom the three worlds display.
- 2.22
आ तू षिञ्च कण्वमन्तं न घा विद्म शवसानात् । यशस्तरं शतमूतेः
ā tū ṣiñca kaṇvamantaṃ na ghā vidma śavasānāt | yaśastaraṃ śatamūteḥ
Pour forth the gift which Kanvas bring, for none more glorious do we know Than the Strong Lord with countless aids.
- 2.23
ज्येष्ठेन सोतरिन्द्राय सोमं वीराय शक्राय । भरा पिबन्नर्याय
jyeṣṭhena sotarindrāya somaṃ vīrāya śakrāya | bharā pibannaryāya
O presser, offer Soma first to Indra, Hero, Sakra, him The Friend of man, that he may drink;
- 2.24
यो वेदिष्ठो अव्यथिष्वश्वावन्तं जरितृभ्यः । वाजं स्तोतृभ्यो गोमन्तम्
yo vediṣṭho avyathiṣvaśvāvantaṃ jaritṛbhyaḥ | vājaṃ stotṛbhyo gomantam
Who, in untroubled ways, is best provider, for his worshippers. Of strength in horses and in kine.
- 2.25
पन्यम्पन्यमित्सोतार आ धावत मद्याय । सोमं वीराय शूराय
panyampanyamitsotāra ā dhāvata madyāya | somaṃ vīrāya śūrāya
Pressers, for him blend Soma juice, each draught most excellent, for him The Brave, the Hero, for his joy.
- 2.26
पाता वृत्रहा सुतमा घा गमन्नारे अस्मत् । नि यमते शतमूतिः
pātā vṛtrahā sutamā ghā gamannāre asmat | ni yamate śatamūtiḥ
The Vrtra-slayer drinks the juice. May he who gives a hundred aids Approach, nor stay afar from us.
- 2.27
एह हरी ब्रह्मयुजा शग्मा वक्षतः सखायम् । गीर्भिः श्रुतं गिर्वणसम्
eha harī brahmayujā śagmā vakṣataḥ sakhāyam | gīrbhiḥ śrutaṃ girvaṇasam
May the strong Bay Steeds, yoked by prayer, bring hither unto us our Friend, Lover of Song, renowned by songs.
- 2.28
स्वादवः सोमा आ याहि श्रीताः सोमा आ याहि । शिप्रिन्नृषीवः शचीवो नायमच्छा सधमादम्
svādavaḥ somā ā yāhi śrītāḥ somā ā yāhi | śiprinnṛṣīvaḥ śacīvo nāyamacchā sadhamādam
Sweet are the Soma juices, come! Blent are the Soma juices, come! Rsi-like, mighty, fair of cheek, come hither quickly to the feast.
- 2.29
स्तुतश्च यास्त्वा वर्धन्ति महे राधसे नृम्णाय । इन्द्र कारिणं वृधन्तः
stutaśca yāstvā vardhanti mahe rādhase nṛmṇāya | indra kāriṇaṃ vṛdhantaḥ
And lauds which strengthen thee for great bounty and valour, and exalt Indra who doeth glorious deeds,
- 2.30
गिरश्च यास्ते गिर्वाह उक्था च तुभ्यं तानि । सत्रा दधिरे शवांसि
giraśca yāste girvāha ukthā ca tubhyaṃ tāni | satrā dadhire śavāṃsi
And songs to thee who lovest song, and all those hymns addressed to thee- These evermore confirm thy might.
- 2.31
एवेदेष तुविकूर्मिर्वाजाँ एको वज्रहस्तः । सनादमृक्तो दयते
evedeṣa tuvikūrmirvājā~ eko vajrahastaḥ | sanādamṛkto dayate
Thus he, sole doer of great deeds whose hand holds thunder, gives us strength, He who hath never been subdued.
- 2.32
हन्ता वृत्रं दक्षिणेनेन्द्रः पुरू पुरुहूतः । महान्महीभिः शचीभिः
hantā vṛtraṃ dakṣiṇenendraḥ purū puruhūtaḥ | mahānmahībhiḥ śacībhiḥ
Vrtra he slays with his right hand, even Indra, great with mighty power, And much-invoked in many a place.
- 2.33
यस्मिन्विश्वाश्चर्षणय उत च्यौत्ना ज्रयांसि च । अनु घेन्मन्दी मघोनः
yasminviśvāścarṣaṇaya uta cyautnā jrayāṃsi ca | anu ghenmandī maghonaḥ
He upon whom all men depend, all regions, all achievements, he Takes pleasure in our wealthy chiefs.
- 2.34
एष एतानि चकारेन्द्रो विश्वा योऽति शृण्वे । वाजदावा मघोनाम्
eṣa etāni cakārendro viśvā yo'ti śṛṇve | vājadāvā maghonām
All this hath he accomplished, yea, Indra, most gloriously renowned, Who gives our wealthy princes strength.
- 2.35
प्रभर्ता रथं गव्यन्तमपाकाच्चिद्यमवति । इनो वसु स हि वोळ्हा
prabhartā rathaṃ gavyantamapākāccidyamavati | ino vasu sa hi vol̤hā
Who drives his chariot seeking spoil, from afar, to him he loves: For swift is he to bring men wealth.
- 2.36
सनिता विप्रो अर्वद्भिर्हन्ता वृत्रं नृभिः शूरः । सत्योऽविता विधन्तम्
sanitā vipro arvadbhirhantā vṛtraṃ nṛbhiḥ śūraḥ | satyo'vitā vidhantam
The Sage who, winning spoil with steeds, slays Vrtra, Hero with the men, His servant's faithful succourer.
- 2.37
यजध्वैनं प्रियमेधा इन्द्रं सत्राचा मनसा । यो भूत्सोमैः सत्यमद्वा
yajadhvainaṃ priyamedhā indraṃ satrācā manasā | yo bhūtsomaiḥ satyamadvā
O Priyamedhas, worship with collected mind this Indra whom The Soma hath full well inspired.
- 2.38
गाथश्रवसं सत्पतिं श्रवस्कामं पुरुत्मानम् । कण्वासो गात वाजिनम्
gāthaśravasaṃ satpatiṃ śravaskāmaṃ purutmānam | kaṇvāso gāta vājinam
Ye Kanvas, sing the Mighty One, Lord of the Brave, who loves renown, All-present, glorified by song.
- 2.39
य ऋते चिद्गास्पदेभ्यो दात्सखा नृभ्यः शचीवान् । ये अस्मिन्काममश्रियन्
ya ṛte cidgāspadebhyo dātsakhā nṛbhyaḥ śacīvān | ye asminkāmamaśriyan
Strong Friend, who, with no trace of feet, restores the cattle to the men, Who rest their wish and hope on him.
- 2.40
इत्था धीवन्तमद्रिवः काण्वं मेध्यातिथिम् । मेषो भूतोऽभि यन्नयः
itthā dhīvantamadrivaḥ kāṇvaṃ medhyātithim | meṣo bhūto'bhi yannayaḥ
Shaped as a Ram, Stone-hurler I once thou camest hither to the son Of Kanva, wise Medhyatithi.
- 2.41
शिक्षा विभिन्दो अस्मै चत्वार्ययुता ददत् । अष्टा परः सहस्रा
śikṣā vibhindo asmai catvāryayutā dadat | aṣṭā paraḥ sahasrā
Vibhindu, thou hast helped this man, giving him thousands four times ten, And afterward eight thousand more.
- 2.42
उत सु त्ये पयोवृधा माकी रणस्य नप्त्या । जनित्वनाय मामहे
uta su tye payovṛdhā mākī raṇasya naptyā | janitvanāya māmahe
And these twain pouring streams of milk, creative, daughters of delight, For wedlock sake I glorify.
- 3.1
पिबा सुतस्य रसिनो मत्स्वा न इन्द्र गोमतः । आपिर्नो बोधि सधमाद्यो वृधेऽस्माँ अवन्तु ते धियः
pibā sutasya rasino matsvā na indra gomataḥ | āpirno bodhi sadhamādyo vṛdhe'smā~ avantu te dhiyaḥ
DRINK, Indra, of the savoury juice, and cheer thee with our milky draught. Be, for our weal, our Friend and sharer of the feast, and let thy wisdom guard us well.
- 3.2
भूयाम ते सुमतौ वाजिनो वयं मा न स्तरभिमातये । अस्माञ्चित्राभिरवतादभिष्टिभिरा नः सुम्नेषु यामय
bhūyāma te sumatau vājino vayaṃ mā na starabhimātaye | asmāñcitrābhiravatādabhiṣṭibhirā naḥ sumneṣu yāmaya
In thy kind grace and favour may we still be strong: expose us not to foe's attack. With manifold assistance guard and succour us, and bring us to felicity.
- 3.3
इमा उ त्वा पुरूवसो गिरो वर्धन्तु या मम । पावकवर्णाः शुचयो विपश्चितोऽभि स्तोमैरनूषत
imā u tvā purūvaso giro vardhantu yā mama | pāvakavarṇāḥ śucayo vipaścito'bhi stomairanūṣata
May these my songs of praise exalt thee, Lord, who hast abundant wealth. Men skilled in holy hymns, pure, with the hues of fire, have sung them with their lauds to thee.
- 3.4
अयं सहस्रमृषिभिः सहस्कृतः समुद्र इव पप्रथे । सत्यः सो अस्य महिमा गृणे शवो यज्ञेषु विप्रराज्ये
ayaṃ sahasramṛṣibhiḥ sahaskṛtaḥ samudra iva paprathe | satyaḥ so asya mahimā gṛṇe śavo yajñeṣu viprarājye
He, with his might enhanced by Rsis thousand fold, hath like an ocean spread himself. His majesty is praised as true at solemn rites, his power where holy singers rule.
- 3.5
इन्द्रमिद्देवतातय इन्द्रं प्रयत्यध्वरे । इन्द्रं समीके वनिनो हवामह इन्द्रं धनस्य सातये
indramiddevatātaya indraṃ prayatyadhvare | indraṃ samīke vanino havāmaha indraṃ dhanasya sātaye
Indra for worship of the Gods, Indra while sacrifice proceeds, Indra, as worshippers in battle-shock, we call, Indra that we may win the spoil.
- 3.6
इन्द्रो मह्ना रोदसी पप्रथच्छव इन्द्रः सूर्यमरोचयत् । इन्द्रे ह विश्वा भुवनानि येमिर इन्द्रे सुवानास इन्दवः
indro mahnā rodasī paprathacchava indraḥ sūryamarocayat | indre ha viśvā bhuvanāni yemira indre suvānāsa indavaḥ
With might hath Indra spread out heaven and earth, with power hath Indra lighted up the Sun. In Indra are all creatures closely held; in him meet the distilling Soma-drops.
- 3.7
अभि त्वा पूर्वपीतय इन्द्र स्तोमेभिरायवः । समीचीनास ऋभवः समस्वरन्रुद्रा गृणन्त पूर्व्यम्
abhi tvā pūrvapītaya indra stomebhirāyavaḥ | samīcīnāsa ṛbhavaḥ samasvaranrudrā gṛṇanta pūrvyam
Men with their lauds are urging thee, Indra, to drink the Soma first. The Rbhus in accord have lifted up their voice, and Rudras sung thee as the first.
- 3.8
अस्येदिन्द्रो वावृधे वृष्ण्यं शवो मदे सुतस्य विष्णवि । अद्या तमस्य महिमानमायवोऽनु ष्टुवन्ति पूर्वथा
asyedindro vāvṛdhe vṛṣṇyaṃ śavo made sutasya viṣṇavi | adyā tamasya mahimānamāyavo'nu ṣṭuvanti pūrvathā
Indra increased his manly strength at sacrifice, in the wild rapture of this juice. And living men to-day, even as of old, sing forth their praises to his majesty.
- 3.9
तत्त्वा यामि सुवीर्यं तद्ब्रह्म पूर्वचित्तये । येना यतिभ्यो भृगवे धने हिते येन प्रस्कण्वमाविथ
tattvā yāmi suvīryaṃ tadbrahma pūrvacittaye | yenā yatibhyo bhṛgave dhane hite yena praskaṇvamāvitha
I crave of thee that hero strength, that thou mayst first regard this prayer, Wherewith thou holpest Bhrgu and the Yatis and Praskanva when the prize was staked.
- 3.10
येना समुद्रमसृजो महीरपस्तदिन्द्र वृष्णि ते शवः । सद्यः सो अस्य महिमा न संनशे यं क्षोणीरनुचक्रदे
yenā samudramasṛjo mahīrapastadindra vṛṣṇi te śavaḥ | sadyaḥ so asya mahimā na saṃnaśe yaṃ kṣoṇīranucakrade
Wherewith thou sentest mighty waters to the sea, that, Indra, is thy manly strength. For ever unattainable is this power of him to whom the worlds have cried aloud.
- 3.11
शग्धी न इन्द्र यत्त्वा रयिं यामि सुवीर्यम् । शग्धि वाजाय प्रथमं सिषासते शग्धि स्तोमाय पूर्व्य
śagdhī na indra yattvā rayiṃ yāmi suvīryam | śagdhi vājāya prathamaṃ siṣāsate śagdhi stomāya pūrvya
Help us, O Indra, when we pray to thee for wealth and hero might. First help thou on to strength the man who strives to win, and aid our laud, O Ancient One.
- 3.12
शग्धी नो अस्य यद्ध पौरमाविथ धिय इन्द्र सिषासतः । शग्धि यथा रुशमं श्यावकं कृपमिन्द्र प्रावः स्वर्णरम्
śagdhī no asya yaddha pauramāvitha dhiya indra siṣāsataḥ | śagdhi yathā ruśamaṃ śyāvakaṃ kṛpamindra prāvaḥ svarṇaram
Help for us, Indra, as thou holpest Paura once, this man's devotions bent on gain. Help, as thou gavest Rugama and Syavaka and Svarnara and Krpa aid.
- 3.13
कन्नव्यो अतसीनां तुरो गृणीत मर्त्यः । नही न्वस्य महिमानमिन्द्रियं स्वर्गृणन्त आनशुः
kannavyo atasīnāṃ turo gṛṇīta martyaḥ | nahī nvasya mahimānamindriyaṃ svargṛṇanta ānaśuḥ
What newest of imploring prayers shall, then, the zealous mortal sing? For have not they who laud his might, and Indra-power won for themselves the light of heaven?
- 3.14
कदु स्तुवन्त ऋतयन्त देवत ऋषिः को विप्र ओहते । कदा हवं मघवन्निन्द्र सुन्वतः कदु स्तुवत आ गमः
kadu stuvanta ṛtayanta devata ṛṣiḥ ko vipra ohate | kadā havaṃ maghavannindra sunvataḥ kadu stuvata ā gamaḥ
When shall they keep the Law and praise thee mid the Gods? Who counts as Rsi and as sage? When ever wilt thou, Indra Maghavan, come nigh to presser's or to praiser's call?
- 3.15
उदु त्ये मधुमत्तमा गिर स्तोमास ईरते । सत्राजितो धनसा अक्षितोतयो वाजयन्तो रथा इव
udu tye madhumattamā gira stomāsa īrate | satrājito dhanasā akṣitotayo vājayanto rathā iva
These songs of ours exceeding sweet, these hymns of praise ascend to thee, Like ever-conquering chariots that display their strength, gain wealth, and give unfailing aid.
- 3.16
कण्वा इव भृगवः सूर्या इव विश्वमिद्धीतमानशुः । इन्द्रं स्तोमेभिर्महयन्त आयवः प्रियमेधासो अस्वरन्
kaṇvā iva bhṛgavaḥ sūryā iva viśvamiddhītamānaśuḥ | indraṃ stomebhirmahayanta āyavaḥ priyamedhāso asvaran
The Bhrgus are like Suns, like Kanvas, and have gained all that their thoughts were bent upon. The living men of Priyamedha's race have sung exalting Indra with their lauds.
- 3.17
युक्ष्वा हि वृत्रहन्तम हरी इन्द्र परावतः । अर्वाचीनो मघवन्सोमपीतय उग्र ऋष्वेभिरा गहि
yukṣvā hi vṛtrahantama harī indra parāvataḥ | arvācīno maghavansomapītaya ugra ṛṣvebhirā gahi
Best slayer of the Vrtras, yoke thy Bay Steeds, Indra, from afar. Come with the High Ones hither, Maghavan, to us, Mighty, to drink the Soma juice.
- 3.18
इमे हि ते कारवो वावशुर्धिया विप्रासो मेधसातये । स त्वं नो मघवन्निन्द्र गिर्वणो वेनो न शृणुधी हवम्
ime hi te kāravo vāvaśurdhiyā viprāso medhasātaye | sa tvaṃ no maghavannindra girvaṇo veno na śṛṇudhī havam
For these, the bards and singers, have cried out to thee with prayer, to gain the sacrifice. As such, O Maghavan, Indra, who lovest song, even as a lover bear my call.
- 3.19
निरिन्द्र बृहतीभ्यो वृत्रं धनुभ्यो अस्फुरः । निरर्बुदस्य मृगयस्य मायिनो निः पर्वतस्य गा आजः
nirindra bṛhatībhyo vṛtraṃ dhanubhyo asphuraḥ | nirarbudasya mṛgayasya māyino niḥ parvatasya gā ājaḥ
Thou from the lofty plains above, O Indra, hurledst Vrtra down. Thou dravest forth the kine of guileful Mrgaya and Arbuda from the mountain's hold.
- 3.20
निरग्नयो रुरुचुर्निरु सूर्यो निः सोम इन्द्रियो रसः । निरन्तरिक्षादधमो महामहिं कृषे तदिन्द्र पौंस्यम्
niragnayo rurucurniru sūryo niḥ soma indriyo rasaḥ | nirantarikṣādadhamo mahāmahiṃ kṛṣe tadindra pauṃsyam
Bright were the flaming fires, the Sun gave forth his shine, and Soma, Indra's juice, shone clear. Indra, thou blewest the great Dragon from the air -. men must regard that valorous deed.
- 3.21
यं मे दुरिन्द्रो मरुतः पाकस्थामा कौरयाणः । विश्वेषां त्मना शोभिष्ठमुपेव दिवि धावमानम्
yaṃ me durindro marutaḥ pākasthāmā kaurayāṇaḥ | viśveṣāṃ tmanā śobhiṣṭhamupeva divi dhāvamānam
The fairest courser of them all, who runneth on as 'twere to heaven. Which Indra and the Maruts gave, and Pakasthaman Kaurayan.
- 3.22
रोहितं मे पाकस्थामा सुधुरं कक्ष्यप्राम् । अदाद्रायो विबोधनम्
rohitaṃ me pākasthāmā sudhuraṃ kakṣyaprām | adādrāyo vibodhanam
To me hath Pakasthaman given, a ruddy horse, good at the pole, Filling is girth and rousing wealth;
- 3.23
यस्मा अन्ये दश प्रति धुरं वहन्ति वह्नयः । अस्तं वयो न तुग्र्यम्
yasmā anye daśa prati dhuraṃ vahanti vahnayaḥ | astaṃ vayo na tugryam
Compared with whom no other ten strong coursers, harnessed to the pole, Bear Tugrya to his dwelling place.
- 3.24
आत्मा पितुस्तनूर्वास ओजोदा अभ्यञ्जनम् । तुरीयमिद्रोहितस्य पाकस्थामानं भोजं दातारमब्रवम्
ātmā pitustanūrvāsa ojodā abhyañjanam | turīyamidrohitasya pākasthāmānaṃ bhojaṃ dātāramabravam
Raiment is body, food is life, and healing ointment giveth strength. As the free-handed giver of the ruddy steed, I have named Pakasthaman fourth.
- 4.1
यदिन्द्र प्रागपागुदङ्न्यग्वा हूयसे नृभिः । सिमा पुरू नृषूतो अस्यानवेऽसि प्रशर्ध तुर्वशे
yadindra prāgapāgudaṅnyagvā hūyase nṛbhiḥ | simā purū nṛṣūto asyānave'si praśardha turvaśe
THOUGH, Indra, thou art called by men eastward and westward, north and south, Thou chiefly art with Anava and Turvasa, brave Champion I urged by men to Come.
- 4.2
यद्वा रुमे रुशमे श्यावके कृप इन्द्र मादयसे सचा । कण्वासस्त्वा ब्रह्मभि स्तोमवाहस इन्द्रा यच्छन्त्या गहि
yadvā rume ruśame śyāvake kṛpa indra mādayase sacā | kaṇvāsastvā brahmabhi stomavāhasa indrā yacchantyā gahi
Or, Indra, when with Ruma, Rusama, Syavaka, and Krpa thou rejoicest thee, Still do the Kanvas, bringing praises, with their prayers, O Indra, draw thee hither: come.
- 4.3
यथा गौरो अपा कृतं तृष्यन्नेत्यवेरिणम् । आपित्वे नः प्रपित्वे तूयमा गहि कण्वेषु सु सचा पिब
yathā gauro apā kṛtaṃ tṛṣyannetyaveriṇam | āpitve naḥ prapitve tūyamā gahi kaṇveṣu su sacā piba
Even as the wild-bull, when he thirsts, goes to the desert's watery pool, Come hither quickly both at morning and at eve, and with the Kanvas drink thy fill.
- 4.4
मन्दन्तु त्वा मघवन्निन्द्रेन्दवो राधोदेयाय सुन्वते । आमुष्या सोममपिबश्चमू सुतं ज्येष्ठं तद्दधिषे सहः
mandantu tvā maghavannindrendavo rādhodeyāya sunvate | āmuṣyā somamapibaścamū sutaṃ jyeṣṭhaṃ taddadhiṣe sahaḥ
May the drops gladden thee, rich Indra, and obtain bounty for him who pours the juice. Soma pressed in the mortar didst thou take and drink, and hence hast won surpassing might.
- 4.5
प्र चक्रे सहसा सहो बभञ्ज मन्युमोजसा । विश्वे त इन्द्र पृतनायवो यहो नि वृक्षा इव येमिरे
pra cakre sahasā saho babhañja manyumojasā | viśve ta indra pṛtanāyavo yaho ni vṛkṣā iva yemire
With mightier strength he conquered strength, with energy he crushed their wrath. O Indra, Strong in youth, all those who sought the fray bent and bowed down to thee like trees.
- 4.6
सहस्रेणेव सचते यवीयुधा यस्त आनळुपस्तुतिम् । पुत्रं प्रावर्गं कृणुते सुवीर्ये दाश्नोति नमउक्तिभिः
sahasreṇeva sacate yavīyudhā yasta ānal̤upastutim | putraṃ prāvargaṃ kṛṇute suvīrye dāśnoti namauktibhiḥ
He who wins promise of thine aid goes girt as with a thousand mighty men of war. He makes his son preeminent in hero might - he serves with reverential prayer.
- 4.7
मा भेम मा श्रमिष्मोग्रस्य सख्ये तव । महत्ते वृष्णो अभिचक्ष्यं कृतं पश्येम तुर्वशं यदुम्
mā bhema mā śramiṣmograsya sakhye tava | mahatte vṛṣṇo abhicakṣyaṃ kṛtaṃ paśyema turvaśaṃ yadum
With thee, the Mighty, for our Friend, we will riot fear or feel fatigue. May we see Turvasa and Yadu: thy great deed, O Hero, must be glorified.
- 4.8
सव्यामनु स्फिग्यं वावसे वृषा न दानो अस्य रोषति । मध्वा सम्पृक्ताः सारघेण धेनवस्तूयमेहि द्रवा पिब
savyāmanu sphigyaṃ vāvase vṛṣā na dāno asya roṣati | madhvā sampṛktāḥ sāragheṇa dhenavastūyamehi dravā piba
On his left hip the Hero hath reclined himself: the proffered feast offends him not. The milk is blended with the honey of the bee: quickly come hither, baste, and drink.
- 4.9
अश्वी रथी सुरूप इद्गोमाँ इदिन्द्र ते सखा । श्वात्रभाजा वयसा सचते सदा चन्द्रो याति सभामुप
aśvī rathī surūpa idgomā~ idindra te sakhā | śvātrabhājā vayasā sacate sadā candro yāti sabhāmupa
Indra, thy friend is fair of form and rich in horses, cars, and kine. He evermore hath food accompanied by wealth, and radiant joins the company.
- 4.10
ऋश्यो न तृष्यन्नवपानमा गहि पिबा सोमं वशाँ अनु । निमेघमानो मघवन्दिवेदिव ओजिष्ठं दधिषे सहः
ṛśyo na tṛṣyannavapānamā gahi pibā somaṃ vaśā~ anu | nimeghamāno maghavandivediva ojiṣṭhaṃ dadhiṣe sahaḥ
Come like a thirsty antelope to the drinking-place: drink Soma to thy heart's desire. Raining it down, O Maghavan, day after day, thou gainest thy surpassing might.
- 4.11
अध्वर्यो द्रावया त्वं सोममिन्द्रः पिपासति । उप नूनं युयुजे वृषणा हरी आ च जगाम वृत्रहा
adhvaryo drāvayā tvaṃ somamindraḥ pipāsati | upa nūnaṃ yuyuje vṛṣaṇā harī ā ca jagāma vṛtrahā
Priest, let the Soma juice flow forth, for Indra longs to drink thereof. He even now hath yoked his vigorous Bay Steeds: the Vrtra-slayer hath come near.
- 4.12
स्वयं चित्स मन्यते दाशुरिर्जनो यत्रा सोमस्य तृम्पसि । इदं ते अन्नं युज्यं समुक्षितं तस्येहि प्र द्रवा पिब
svayaṃ citsa manyate dāśurirjano yatrā somasya tṛmpasi | idaṃ te annaṃ yujyaṃ samukṣitaṃ tasyehi pra dravā piba
The man with whom thou fillest thee with Soma deems himself a pious worshipper. This thine appropriate food is here poured out for thee: come, hasten forward. drink of it,
- 4.13
रथेष्ठायाध्वर्यवः सोममिन्द्राय सोतन । अधि ब्रध्नस्याद्रयो वि चक्षते सुन्वन्तो दाश्वध्वरम्
ratheṣṭhāyādhvaryavaḥ somamindrāya sotana | adhi bradhnasyādrayo vi cakṣate sunvanto dāśvadhvaram
Press out the Soma juice, ye priests, for Indra borne upon his car. The pressing-stones speak loud of Indra, while they shed the juice which, offered, honours him.
- 4.14
उप ब्रध्नं वावाता वृषणा हरी इन्द्रमपसु वक्षतः । अर्वाञ्चं त्वा सप्तयोऽध्वरश्रियो वहन्तु सवनेदुप
upa bradhnaṃ vāvātā vṛṣaṇā harī indramapasu vakṣataḥ | arvāñcaṃ tvā saptayo'dhvaraśriyo vahantu savanedupa
To the brown juice may his dear vigorous Bay Steeds bring Indra, to our holy task. Hither let thy Car-steeds who seek the sacrifice bring thee to our drink-offerings.
- 4.15
प्र पूषणं वृणीमहे युज्याय पुरूवसुम् । स शक्र शिक्ष पुरुहूत नो धिया तुजे राये विमोचन
pra pūṣaṇaṃ vṛṇīmahe yujyāya purūvasum | sa śakra śikṣa puruhūta no dhiyā tuje rāye vimocana
Pusan, the Lord of ample wealth, for firm alliance we elect. May he with wisdom, Sakra! Looser! Much-invoked! aid us to riches and to seed.
- 4.16
सं नः शिशीहि भुरिजोरिव क्षुरं रास्व रायो विमोचन । त्वे तन्नः सुवेदमुस्रियं वसु यं त्वं हिनोषि मर्त्यम्
saṃ naḥ śiśīhi bhurijoriva kṣuraṃ rāsva rāyo vimocana | tve tannaḥ suvedamusriyaṃ vasu yaṃ tvaṃ hinoṣi martyam
Sharpen us like a razor in the barber's hands: send riches thou who settest free. Easy to find with thee are treasures of the Dawn for mortal man whom thou dost speed.
- 4.17
वेमि त्वा पूषन्नृञ्जसे वेमि स्तोतव आघृणे । न तस्य वेम्यरणं हि तद्वसो स्तुषे पज्राय साम्ने
vemi tvā pūṣannṛñjase vemi stotava āghṛṇe | na tasya vemyaraṇaṃ hi tadvaso stuṣe pajrāya sāmne
Pusan, I long to win thy love, I long to praise thee, Radiant God. Excellent Lord, 'tis strange tome, no wish have I to sing the psalm that Pajra sings.
- 4.18
परा गावो यवसं कच्चिदाघृणे नित्यं रेक्णो अमर्त्य । अस्माकं पूषन्नविता शिवो भव मंहिष्ठो वाजसातये
parā gāvo yavasaṃ kaccidāghṛṇe nityaṃ rekṇo amartya | asmākaṃ pūṣannavitā śivo bhava maṃhiṣṭho vājasātaye
My kine, O Radiant God, seek pasture where they will, my during wealth, Immortal One. Be our protector, Pusan! be, most liberal Lord, propitious to our gathering strength.
- 4.19
स्थूरं राधः शताश्वं कुरुङ्गस्य दिविष्टिषु । राज्ञस्त्वेषस्य सुभगस्य रातिषु तुर्वशेष्वमन्महि
sthūraṃ rādhaḥ śatāśvaṃ kuruṅgasya diviṣṭiṣu | rājñastveṣasya subhagasya rātiṣu turvaśeṣvamanmahi
Rich was the gift Kurunga gave, a hundred steeds at morning rites. Among the gifts of Turvasas we thought of him, the opulent, the splendid King.
- 4.20
धीभिः सातानि काण्वस्य वाजिनः प्रियमेधैरभिद्युभिः । षष्टिं सहस्रानु निर्मजामजे निर्यूथानि गवामृषिः
dhībhiḥ sātāni kāṇvasya vājinaḥ priyamedhairabhidyubhiḥ | ṣaṣṭiṃ sahasrānu nirmajāmaje niryūthāni gavāmṛṣiḥ
What by his morning songs Kanva, the powerful, hath, with the Priyamedhas, gained- The herds of sixty thousand pure and spotless kine, have I, the Rsi, driven away.
- 4.21
वृक्षाश्चिन्मे अभिपित्वे अरारणुः । गां भजन्त मेहनाश्वं भजन्त मेहना
vṛkṣāścinme abhipitve arāraṇuḥ | gāṃ bhajanta mehanāśvaṃ bhajanta mehanā
The very trees were joyful at my coming: kine they obtained in plenty, steeds in plenty.
- 5.1
दूरादिहेव यत्सत्यरुणप्सुरशिश्वितत् । वि भानुं विश्वधातनत्
dūrādiheva yatsatyaruṇapsuraśiśvitat | vi bhānuṃ viśvadhātanat
WHEN, even as she were present here, red Dawn hath shone from far away, She spreadeth light on every side.
- 5.2
नृवद्दस्रा मनोयुजा रथेन पृथुपाजसा । सचेथे अश्विनोषसम्
nṛvaddasrā manoyujā rathena pṛthupājasā | sacethe aśvinoṣasam
Like Heroes on your will-yoked car far shining, Wonder-Workers! ye Attend, O Asvins, on the Dawn.
- 5.3
युवाभ्यां वाजिनीवसू प्रति स्तोमा अदृक्षत । वाचं दूतो यथोहिषे
yuvābhyāṃ vājinīvasū prati stomā adṛkṣata | vācaṃ dūto yathohiṣe
By you, O Lords of ample wealth our songs of praise have been observed: As envoy have I brought the prayer.
- 5.4
पुरुप्रिया ण ऊतये पुरुमन्द्रा पुरूवसू । स्तुषे कण्वासो अश्विना
purupriyā ṇa ūtaye purumandrā purūvasū | stuṣe kaṇvāso aśvinā
Kanvas must praise the Asvins dear to many, making many glad, Most rich, that they may succour us.
- 5.5
मंहिष्ठा वाजसातमेषयन्ता शुभस्पती । गन्तारा दाशुषो गृहम्
maṃhiṣṭhā vājasātameṣayantā śubhaspatī | gantārā dāśuṣo gṛham
Most liberal, best at winning strength, inciters, Lords of splendour who Visit the worshipper's abode.
- 5.6
ता सुदेवाय दाशुषे सुमेधामवितारिणीम् । घृतैर्गव्यूतिमुक्षतम्
tā sudevāya dāśuṣe sumedhāmavitāriṇīm | ghṛtairgavyūtimukṣatam
So for devout Sudeva dew with fatness his unfailing mead, And make it rich for sacrifice.
- 5.7
आ न स्तोममुप द्रवत्तूयं श्येनेभिराशुभिः । यातमश्वेभिरश्विना
ā na stomamupa dravattūyaṃ śyenebhirāśubhiḥ | yātamaśvebhiraśvinā
Hitherward running speedily with horses, as with rapid hawks, Come, Asvins, to our song of praise
- 5.8
येभिस्तिस्रः परावतो दिवो विश्वानि रोचना । त्रीँरक्तून्परिदीयथः
yebhistisraḥ parāvato divo viśvāni rocanā | trī~raktūnparidīyathaḥ
Wherewith the three wide distances, and all the lights that are in heaven. Ye traverse, and three times of night.
- 5.9
उत नो गोमतीरिष उत सातीरहर्विदा । वि पथः सातये सितम्
uta no gomatīriṣa uta sātīraharvidā | vi pathaḥ sātaye sitam
O Finders of the Day, that we may win us food of kine and wealth, Open the paths for us to tread.
- 5.10
आ नो गोमन्तमश्विना सुवीरं सुरथं रयिम् । वोळ्हमश्वावतीरिषः
ā no gomantamaśvinā suvīraṃ surathaṃ rayim | vol̤hamaśvāvatīriṣaḥ
O Asvins, bring us wealth in kine, in noble heroes, and in cars: Bring us the strength that horses give.
- 5.11
वावृधाना शुभस्पती दस्रा हिरण्यवर्तनी । पिबतं सोम्यं मधु
vāvṛdhānā śubhaspatī dasrā hiraṇyavartanī | pibataṃ somyaṃ madhu
Ye Lords of splendour, glorified, ye Wonder-Workers borne on paths Of gold, drink sweets with Soma juice.
- 5.12
अस्मभ्यं वाजिनीवसू मघवद्भ्यश्च सप्रथः । छर्दिर्यन्तमदाभ्यम्
asmabhyaṃ vājinīvasū maghavadbhyaśca saprathaḥ | chardiryantamadābhyam
To us, ye Lords of ample wealth, and to our wealth chiefs extend Wide shelter, ne'er to be assailed.
- 5.13
नि षु ब्रह्म जनानां याविष्टं तूयमा गतम् । मो ष्वन्याँ उपारतम्
ni ṣu brahma janānāṃ yāviṣṭaṃ tūyamā gatam | mo ṣvanyā~ upāratam
Come quickly downward to the prayer of people whom ye favour most: Approach not unto other folk.
- 5.14
अस्य पिबतमश्विना युवं मदस्य चारुणः । मध्वो रातस्य धिष्ण्या
asya pibatamaśvinā yuvaṃ madasya cāruṇaḥ | madhvo rātasya dhiṣṇyā
Ye Asvins whom our minds perceive, drink of this lovely gladdening draught, The meath which we present to you.
- 5.15
अस्मे आ वहतं रयिं शतवन्तं सहस्रिणम् । पुरुक्षुं विश्वधायसम्
asme ā vahataṃ rayiṃ śatavantaṃ sahasriṇam | purukṣuṃ viśvadhāyasam
Bring riches hither unto us in hundreds and in thousands, source Of plenteous food, sustaining all.
- 5.16
पुरुत्रा चिद्धि वां नरा विह्वयन्ते मनीषिणः । वाघद्भिरश्विना गतम्
purutrā ciddhi vāṃ narā vihvayante manīṣiṇaḥ | vāghadbhiraśvinā gatam
Verily sages call on you, ye Heroes, in full many a place. Moved by the priests, O Asvins, conic.
- 5.17
जनासो वृक्तबर्हिषो हविष्मन्तो अरंकृतः । युवां हवन्ते अश्विना
janāso vṛktabarhiṣo haviṣmanto araṃkṛtaḥ | yuvāṃ havante aśvinā
Men who have trimmed the sacred grass, bringing oblations and prepared, O Asvins, are invoking you.
- 5.18
अस्माकमद्य वामयं स्तोमो वाहिष्ठो अन्तमः । युवाभ्यां भूत्वश्विना
asmākamadya vāmayaṃ stomo vāhiṣṭho antamaḥ | yuvābhyāṃ bhūtvaśvinā
May this our hymn of praise to-day, most powerful to bring you, be, O Asvins, nearest to your hearts.
- 5.19
यो ह वां मधुनो दृतिराहितो रथचर्षणे । ततः पिबतमश्विना
yo ha vāṃ madhuno dṛtirāhito rathacarṣaṇe | tataḥ pibatamaśvinā
The skin filled full of savoury meath, laid in the pathway of your car- O Asvins, drink ye both therefrom.
- 5.20
तेन नो वाजिनीवसू पश्वे तोकाय शं गवे । वहतं पीवरीरिषः
tena no vājinīvasū paśve tokāya śaṃ gave | vahataṃ pīvarīriṣaḥ
For this, ye Lords of ample wealth, bring blessing for our herd, our kine, Our progeny, and plenteous food.
- 5.21
उत नो दिव्या इष उत सिन्धूँरहर्विदा । अप द्वारेव वर्षथः
uta no divyā iṣa uta sindhū~raharvidā | apa dvāreva varṣathaḥ
Ye too unclose to us like doors the strengthening waters of the sky, And rivers, ye who find the day.
- 5.22
कदा वां तौग्र्यो विधत्समुद्रे जहितो नरा । यद्वां रथो विभिष्पतात्
kadā vāṃ taugryo vidhatsamudre jahito narā | yadvāṃ ratho vibhiṣpatāt
When did the son of' Tugra serve you, Men? Abandoned in the sea, That with winged steeds your car might fly.
- 5.23
युवं कण्वाय नासत्या ऋपिरिप्ताय हर्म्ये । शश्वदूतीर्दशस्यथः
yuvaṃ kaṇvāya nāsatyā ṛpiriptāya harmye | śaśvadūtīrdaśasyathaḥ
Ye, O Nasatyas, ministered to Kanva with repeated aid, When cast into the heated pit.
- 5.24
ताभिरा यातमूतिभिर्नव्यसीभिः सुशस्तिभिः । यद्वां वृषण्वसू हुवे
tābhirā yātamūtibhirnavyasībhiḥ suśastibhiḥ | yadvāṃ vṛṣaṇvasū huve
Come near with those most recent aids of yours which merit eulogy, When I invoke you, Wealthy Gods.
- 5.25
यथा चित्कण्वमावतं प्रियमेधमुपस्तुतम् । अत्रिं शिञ्जारमश्विना
yathā citkaṇvamāvataṃ priyamedhamupastutam | atriṃ śiñjāramaśvinā
As ye protected Kanva erst, Priyamedha and Upastuta, Atri, Sinjara, Asvins Twain
- 5.26
यथोत कृत्व्ये धनेऽंशुं गोष्वगस्त्यम् । यथा वाजेषु सोभरिम्
yathota kṛtvye dhane'ṃśuṃ goṣvagastyam | yathā vājeṣu sobharim
And Amsu in decisive fight, Agastya in the fray for kine. And, in his battles, Sobhari.
- 5.27
एतावद्वां वृषण्वसू अतो वा भूयो अश्विना । गृणन्तः सुम्नमीमहे
etāvadvāṃ vṛṣaṇvasū ato vā bhūyo aśvinā | gṛṇantaḥ sumnamīmahe
For so much bliss, or even more, O Asvins, Wealthy Gods, than this, We pray white singing hymns to you.
- 5.28
रथं हिरण्यवन्धुरं हिरण्याभीशुमश्विना । आ हि स्थाथो दिविस्पृशम्
rathaṃ hiraṇyavandhuraṃ hiraṇyābhīśumaśvinā | ā hi sthātho divispṛśam
Ascend your car with golden seat, O Asvins, and with reins of gold, That reaches even to the sky.
- 5.29
हिरण्ययी वां रभिरीषा अक्षो हिरण्ययः । उभा चक्रा हिरण्यया
hiraṇyayī vāṃ rabhirīṣā akṣo hiraṇyayaḥ | ubhā cakrā hiraṇyayā
Golden is its supporting shaft, the axle also is of gold, And both the wheels are made of gold.
- 5.30
तेन नो वाजिनीवसू परावतश्चिदा गतम् । उपेमां सुष्टुतिं मम
tena no vājinīvasū parāvataścidā gatam | upemāṃ suṣṭutiṃ mama
Thereon, ye Lords of ample wealth, come to us even from afar, Come ye to this mine eulogy.
- 5.31
आ वहेथे पराकात्पूर्वीरश्नन्तावश्विना । इषो दासीरमर्त्या
ā vahethe parākātpūrvīraśnantāvaśvinā | iṣo dāsīramartyā
From far away ye come to us, Asvins, enjoying plenteous food Of Dasas, O Immortal Ones.
- 5.32
आ नो द्युम्नैरा श्रवोभिरा राया यातमश्विना । पुरुश्चन्द्रा नासत्या
ā no dyumnairā śravobhirā rāyā yātamaśvinā | puruścandrā nāsatyā
With splendour, riches, and renown, O Asvins, hither come to us, Nasatyas, shining brilliantly.
- 5.33
एह वां प्रुषितप्सवो वयो वहन्तु पर्णिनः । अच्छा स्वध्वरं जनम्
eha vāṃ pruṣitapsavo vayo vahantu parṇinaḥ | acchā svadhvaraṃ janam
May dappled horses, steeds who fly with pinions, bring you hitherward To people skilled in sacrifice.
- 5.34
रथं वामनुगायसं य इषा वर्तते सह । न चक्रमभि बाधते
rathaṃ vāmanugāyasaṃ ya iṣā vartate saha | na cakramabhi bādhate
The whcel delayeth not that car of yours accompanied by song, That cometh with a store of food.
- 5.35
हिरण्ययेन रथेन द्रवत्पाणिभिरश्वैः । धीजवना नासत्या
hiraṇyayena rathena dravatpāṇibhiraśvaiḥ | dhījavanā nāsatyā
Borne on that chariot wrought of gold, with coursers very fleet of foot, Come, O Nasatyas, swift as thought.
- 5.36
युवं मृगं जागृवांसं स्वदथो वा वृषण्वसू । ता नः पृङ्क्तमिषा रयिम्
yuvaṃ mṛgaṃ jāgṛvāṃsaṃ svadatho vā vṛṣaṇvasū | tā naḥ pṛṅktamiṣā rayim
O Wealthy Gods, ye taste and find the brisk and watchful wild beast good. Associate wealth with food for us.
- 5.37
ता मे अश्विना सनीनां विद्यातं नवानाम् । यथा चिच्चैद्यः कशुः शतमुष्ट्रानां ददत्सहस्रा दश गोनाम्
tā me aśvinā sanīnāṃ vidyātaṃ navānām | yathā ciccaidyaḥ kaśuḥ śatamuṣṭrānāṃ dadatsahasrā daśa gonām
As such, O Asvins, find for me my share of new-presented gifts, As Kasu, Cedi's son, gave me a hundred head of buffaloes, and ten thousand kine.
- 5.38
यो मे हिरण्यसंदृशो दश राज्ञो अमंहत । अधस्पदा इच्चैद्यस्य कृष्टयश्चर्मम्ना अभितो जनाः
yo me hiraṇyasaṃdṛśo daśa rājño amaṃhata | adhaspadā iccaidyasya kṛṣṭayaścarmamnā abhito janāḥ
He who hath given me for mine own ten Kings like gold to look upon. At Caidya's feet are all the people round about, all those who think upon the shield.
- 5.39
माकिरेना पथा गाद्येनेमे यन्ति चेदयः । अन्यो नेत्सूरिरोहते भूरिदावत्तरो जनः
mākirenā pathā gādyeneme yanti cedayaḥ | anyo netsūrirohate bhūridāvattaro janaḥ
No man, not any, goes upon the path on which the Cedis walk. No other prince, no folk is held more liberal of gifts than they.
- 6.1
महाँ इन्द्रो य ओजसा पर्जन्यो वृष्टिमाँ इव । स्तोमैर्वत्सस्य वावृधे
mahā~ indro ya ojasā parjanyo vṛṣṭimā~ iva | stomairvatsasya vāvṛdhe
INDRA, great in his power and might, and like Parjanya rich in rain, Is magnified by Vatsa's lauds.
- 6.2
प्रजामृतस्य पिप्रतः प्र यद्भरन्त वह्नयः । विप्रा ऋतस्य वाहसा
prajāmṛtasya piprataḥ pra yadbharanta vahnayaḥ | viprā ṛtasya vāhasā
When the priests, strengthening the Son of Holy Law, present their gifts, Singers with Order's hymn of praiser.
- 6.3
कण्वा इन्द्रं यदक्रत स्तोमैर्यज्ञस्य साधनम् । जामि ब्रुवत आयुधम्
kaṇvā indraṃ yadakrata stomairyajñasya sādhanam | jāmi bruvata āyudham
Since Kanvas with their lauds have made Indra complete the sacrifice. Words are their own appropriate arms.
- 6.4
समस्य मन्यवे विशो विश्वा नमन्त कृष्टयः । समुद्रायेव सिन्धवः
samasya manyave viśo viśvā namanta kṛṣṭayaḥ | samudrāyeva sindhavaḥ
Before his hot displeasure all the peoples, all the men, bow down, As rivers bow them to the sea.
- 6.5
ओजस्तदस्य तित्विष उभे यत्समवर्तयत् । इन्द्रश्चर्मेव रोदसी
ojastadasya titviṣa ubhe yatsamavartayat | indraścarmeva rodasī
This power of his shone brightly forth when Indra brought together, like A skin, the worlds of heaven and earth.
- 6.6
वि चिद्वृत्रस्य दोधतो वज्रेण शतपर्वणा । शिरो बिभेद वृष्णिना
vi cidvṛtrasya dodhato vajreṇa śataparvaṇā | śiro bibheda vṛṣṇinā
The fiercely-moving Vrtra's head he severed with his thunderbolt, His mighty hundred-knotted bolt.
- 6.7
इमा अभि प्र णोनुमो विपामग्रेषु धीतयः । अग्नेः शोचिर्न दिद्युतः
imā abhi pra ṇonumo vipāmagreṣu dhītayaḥ | agneḥ śocirna didyutaḥ
Here are-we sing them loudly forth-our thoughts among-the best of songs. Even lightnings like the blaze of fire.
- 6.8
गुहा सतीरुप त्मना प्र यच्छोचन्त धीतयः । कण्वा ऋतस्य धारया
guhā satīrupa tmanā pra yacchocanta dhītayaḥ | kaṇvā ṛtasya dhārayā
When bidden thoughts, spontaneously advancing, glow, and with the stream Of sacrifice the Kanvas shine.
- 6.9
प्र तमिन्द्र नशीमहि रयिं गोमन्तमश्विनम् । प्र ब्रह्म पूर्वचित्तये
pra tamindra naśīmahi rayiṃ gomantamaśvinam | pra brahma pūrvacittaye
Indra, may we obtain that wealth in horses and in herds of cows, And prayer that may be noticed first.
- 6.10
अहमिद्धि पितुष्परि मेधामृतस्य जग्रभ । अहं सूर्य इवाजनि
ahamiddhi pituṣpari medhāmṛtasya jagrabha | ahaṃ sūrya ivājani
I from my Father have received deep knowledge of the Holy Law I was born like unto the Sun.
- 6.11
अहं प्रत्नेन मन्मना गिरः शुम्भामि कण्ववत् । येनेन्द्रः शुष्ममिद्दधे
ahaṃ pratnena manmanā giraḥ śumbhāmi kaṇvavat | yenendraḥ śuṣmamiddadhe
After the lore of ancient time I make, like Kanva, beauteous songs, And Indra's self gains strength thereby.
- 6.12
ये त्वामिन्द्र न तुष्टुवुरृषयो ये च तुष्टुवुः । ममेद्वर्धस्व सुष्टुतः
ye tvāmindra na tuṣṭuvurṛṣayo ye ca tuṣṭuvuḥ | mamedvardhasva suṣṭutaḥ
Whatever Rsis have not praised thee, Indra, or have lauded thee, By me exalted wax thou strong.
- 6.13
यदस्य मन्युरध्वनीद्वि वृत्रं पर्वशो रुजन् । अपः समुद्रमैरयत्
yadasya manyuradhvanīdvi vṛtraṃ parvaśo rujan | apaḥ samudramairayat
When his wrath thundered, when he rent Vrtra to pieces, limb by limb, He sent the waters to the sea.
- 6.14
नि शुष्ण इन्द्र धर्णसिं वज्रं जघन्थ दस्यवि । वृषा ह्युग्र शृण्विषे
ni śuṣṇa indra dharṇasiṃ vajraṃ jaghantha dasyavi | vṛṣā hyugra śṛṇviṣe
Against the Dasyu Susna thou, Indra, didst hurl thy during bolt: Thou, Dread one, hast a hero's fame.
- 6.15
न द्याव इन्द्रमोजसा नान्तरिक्षाणि वज्रिणम् । न विव्यचन्त भूमयः
na dyāva indramojasā nāntarikṣāṇi vajriṇam | na vivyacanta bhūmayaḥ
Neither the heavens nor firmaments nor regions of the earth contain Indra, the Thunderer with his might.
- 6.16
यस्त इन्द्र महीरप स्तभूयमान आशयत् । नि तं पद्यासु शिश्नथः
yasta indra mahīrapa stabhūyamāna āśayat | ni taṃ padyāsu śiśnathaḥ
O Indra him who lay at length staying thy copious waters thou, In his own footsteps, smotest down
- 6.17
य इमे रोदसी मही समीची समजग्रभीत् । तमोभिरिन्द्र तं गुहः
ya ime rodasī mahī samīcī samajagrabhīt | tamobhirindra taṃ guhaḥ
Thou hiddest deep in darkness within, O Indra, who had set his grasp On spacious heaven and earth conjoined.
- 6.18
य इन्द्र यतयस्त्वा भृगवो ये च तुष्टुवुः । ममेदुग्र श्रुधी हवम्
ya indra yatayastvā bhṛgavo ye ca tuṣṭuvuḥ | mamedugra śrudhī havam
Indra, whatever Yatis and Bhrgus have offered praise to thee, Listen, thou Mighty, to my call.
- 6.19
इमास्त इन्द्र पृश्नयो घृतं दुहत आशिरम् । एनामृतस्य पिप्युषीः
imāsta indra pṛśnayo ghṛtaṃ duhata āśiram | enāmṛtasya pipyuṣīḥ
Indra, these spotted cows yield thee their butter and the milky draught; Aiders, thereby, of sacrifice;
- 6.20
या इन्द्र प्रस्वस्त्वासा गर्भमचक्रिरन् । परि धर्मेव सूर्यम्
yā indra prasvastvāsā garbhamacakriran | pari dharmeva sūryam
Which, teeming, have received thee as a life-germ, Indra, with their mouth, Like Surya who sustaineth all.
- 6.21
त्वामिच्छवसस्पते कण्वा उक्थेन वावृधुः । त्वां सुतास इन्दवः
tvāmicchavasaspate kaṇvā ukthena vāvṛdhuḥ | tvāṃ sutāsa indavaḥ
O Lord of Might, with hymns of praise the Kanvas have increased thy power, The drops poured forth have strengthened thee.
- 6.22
तवेदिन्द्र प्रणीतिषूत प्रशस्तिरद्रिवः । यज्ञो वितन्तसाय्यः
tavedindra praṇītiṣūta praśastiradrivaḥ | yajño vitantasāyyaḥ
Under thy guidance, Indra, mid thy praises, Lord of Thunder, shall The sacrifice be soon performed.
- 6.23
आ न इन्द्र महीमिषं पुरं न दर्षि गोमतीम् । उत प्रजां सुवीर्यम्
ā na indra mahīmiṣaṃ puraṃ na darṣi gomatīm | uta prajāṃ suvīryam
Indra, disclose much food for us, like a stronghold with store of kine: Give progeny and heroic strength.
- 6.24
उत त्यदाश्वश्व्यं यदिन्द्र नाहुषीष्वा । अग्रे विक्षु प्रदीदयत्
uta tyadāśvaśvyaṃ yadindra nāhuṣīṣvā | agre vikṣu pradīdayat
And, Indra, grant us all that wealth of fleet steeds which shone bright of old Among the tribes of Nahusas.
- 6.25
अभि व्रजं न तत्निषे सूर उपाकचक्षसम् । यदिन्द्र मृळयासि नः
abhi vrajaṃ na tatniṣe sūra upākacakṣasam | yadindra mṛl̤ayāsi naḥ
Hither thou seemest to attract heaven's fold which shines before our eyes, When, Indra, thou art kind to us.
- 6.26
यदङ्ग तविषीयस इन्द्र प्रराजसि क्षितीः । महाँ अपार ओजसा
yadaṅga taviṣīyasa indra prarājasi kṣitīḥ | mahā~ apāra ojasā
Yea, when thou puttest forth thy power, Indra, thou governest the folk. Mighty, unlimited in strength.
- 6.27
तं त्वा हविष्मतीर्विश उप ब्रुवत ऊतये । उरुज्रयसमिन्दुभिः
taṃ tvā haviṣmatīrviśa upa bruvata ūtaye | urujrayasamindubhiḥ
The tribes who bring oblations call to thee, to thee to give them help, With drops to thee who spreadest far.
- 6.28
उपह्वरे गिरीणां संगथे च नदीनाम् । धिया विप्रो अजायत
upahvare girīṇāṃ saṃgathe ca nadīnām | dhiyā vipro ajāyata
There where the mountains downward slope, there by the meeting of the streams The Sage was manifest with song.
- 6.29
अतः समुद्रमुद्वतश्चिकित्वाँ अव पश्यति । यतो विपान एजति
ataḥ samudramudvataścikitvā~ ava paśyati | yato vipāna ejati
Thence, marking, from his lofty place downward he looks upon the sea, And thence with rapid stir he moves.
- 6.30
आदित्प्रत्नस्य रेतसो ज्योतिष्पश्यन्ति वासरम् । परो यदिध्यते दिवा
āditpratnasya retaso jyotiṣpaśyanti vāsaram | paro yadidhyate divā
Then, verify, they see the light refulgent of primeval seed, Kindled on yonder side of heaven.
- 6.31
कण्वास इन्द्र ते मतिं विश्वे वर्धन्ति पौंस्यम् । उतो शविष्ठ वृष्ण्यम्
kaṇvāsa indra te matiṃ viśve vardhanti pauṃsyam | uto śaviṣṭha vṛṣṇyam
Indra, the Kanvas all exalt thy wisdom and thy manly power, And, Mightiest! thine heroic strength.
- 6.32
इमां म इन्द्र सुष्टुतिं जुषस्व प्र सु मामव । उत प्र वर्धया मतिम्
imāṃ ma indra suṣṭutiṃ juṣasva pra su māmava | uta pra vardhayā matim
Accept this eulogy of mine, Indra, and guard me carefully: Strengthen my thought and prosper it.
- 6.33
उत ब्रह्मण्या वयं तुभ्यं प्रवृद्ध वज्रिवः । विप्रा अतक्ष्म जीवसे
uta brahmaṇyā vayaṃ tubhyaṃ pravṛddha vajrivaḥ | viprā atakṣma jīvase
For thee, O Mighty, Thunder-armed, we singers through devotion have Fashioned the hymn that we may live.
- 6.34
अभि कण्वा अनूषतापो न प्रवता यतीः । इन्द्रं वनन्वती मतिः
abhi kaṇvā anūṣatāpo na pravatā yatīḥ | indraṃ vananvatī matiḥ
To Indra have the Kanvas sung, like waters speeding down a slope: The song is fain to go to him.
- 6.35
इन्द्रमुक्थानि वावृधुः समुद्रमिव सिन्धवः । अनुत्तमन्युमजरम्
indramukthāni vāvṛdhuḥ samudramiva sindhavaḥ | anuttamanyumajaram
As rivers swell the ocean, so our hymns of praise make Indra strong, Eternal, of resistless wrath.
- 6.36
आ नो याहि परावतो हरिभ्यां हर्यताभ्याम् । इममिन्द्र सुतं पिब
ā no yāhi parāvato haribhyāṃ haryatābhyām | imamindra sutaṃ piba
Come with thy lovely Bay Steeds, come to us from regions far away O Indra, drink this Soma juice.
- 6.37
त्वामिद्वृत्रहन्तम जनासो वृक्तबर्हिषः । हवन्ते वाजसातये
tvāmidvṛtrahantama janāso vṛktabarhiṣaḥ | havante vājasātaye
Best slayer of Vrtras, men whose sacred grass is ready trimmed Invoke thee for the gain of spoil.
- 6.38
अनु त्वा रोदसी उभे चक्रं न वर्त्येतशम् । अनु सुवानास इन्दवः
anu tvā rodasī ubhe cakraṃ na vartyetaśam | anu suvānāsa indavaḥ
The heavens and earth come after thee as the wheel follows Etasa: To thee flow Soma-drops effused.
- 6.39
मन्दस्वा सु स्वर्णर उतेन्द्र शर्यणावति । मत्स्वा विवस्वतो मती
mandasvā su svarṇara utendra śaryaṇāvati | matsvā vivasvato matī
Rejoice, O Indra, in the light, rejoice in Saryandyan, Be Glad in the sacrificer's hymn.
- 6.40
वावृधान उप द्यवि वृषा वज्र्यरोरवीत् । वृत्रहा सोमपातमः
vāvṛdhāna upa dyavi vṛṣā vajryaroravīt | vṛtrahā somapātamaḥ
Grown strong in heaven, the Thunder-armed hath bellowed, Vrtra-slayer, Bull, Chief drinker of the Soma juice.
- 6.41
ऋषिर्हि पूर्वजा अस्येक ईशान ओजसा । इन्द्र चोष्कूयसे वसु
ṛṣirhi pūrvajā asyeka īśāna ojasā | indra coṣkūyase vasu
Thou art a Rsi born of old, sole Ruler over all by might: Thou, Indra, guardest well our wealth.
- 6.42
अस्माकं त्वा सुताँ उप वीतपृष्ठा अभि प्रयः । शतं वहन्तु हरयः
asmākaṃ tvā sutā~ upa vītapṛṣṭhā abhi prayaḥ | śataṃ vahantu harayaḥ
May thy Bay Steeds with beauteous backs, a hundred, bring thee to the feast, Bring thee to these our Soma-draughts.
- 6.43
इमां सु पूर्व्यां धियं मधोर्घृतस्य पिप्युषीम् । कण्वा उक्थेन वावृधुः
imāṃ su pūrvyāṃ dhiyaṃ madhorghṛtasya pipyuṣīm | kaṇvā ukthena vāvṛdhuḥ
The Kanvas with their hymns of praise have magnified this ancient thought That swells with streams of meath and oil.
- 6.44
इन्द्रमिद्विमहीनां मेधे वृणीत मर्त्यः । इन्द्रं सनिष्युरूतये
indramidvimahīnāṃ medhe vṛṇīta martyaḥ | indraṃ saniṣyurūtaye
Mid mightiest Gods let mortal man choose Indra at the sacrifice, Indra, whoe'er would win, for help.
- 6.45
अर्वाञ्चं त्वा पुरुष्टुत प्रियमेधस्तुता हरी । सोमपेयाय वक्षतः
arvāñcaṃ tvā puruṣṭuta priyamedhastutā harī | somapeyāya vakṣataḥ
Thy steeds, by Priyamedhas praised, shall bring thee, God whom all invoke, Hither to drink the Somajuice.
- 6.46
शतमहं तिरिन्दिरे सहस्रं पर्शावा ददे । राधांसि याद्वानाम्
śatamahaṃ tirindire sahasraṃ parśāvā dade | rādhāṃsi yādvānām
A hundred thousand have I gained from Parsu, from Tirindira, And presents of the Yadavas.
- 6.47
त्रीणि शतान्यर्वतां सहस्रा दश गोनाम् । ददुष्पज्राय साम्ने
trīṇi śatānyarvatāṃ sahasrā daśa gonām | daduṣpajrāya sāmne
Ten thousand head of kine, and steeds three times a hundred they bestowed On Pajra for the Sama-song.
- 6.48
उदानट् ककुहो दिवमुष्ट्राञ्चतुर्युजो ददत् । श्रवसा याद्वं जनम्
udānaṭ kakuho divamuṣṭrāñcaturyujo dadat | śravasā yādvaṃ janam
Kakuha hath reached up to heaven, bestowing buffaloes yoked in fours, And matched in fame the Yadavas.
- 7.1
प्र यद्वस्त्रिष्टुभमिषं मरुतो विप्रो अक्षरत् । वि पर्वतेषु राजथ
pra yadvastriṣṭubhamiṣaṃ maruto vipro akṣarat | vi parvateṣu rājatha
O MARUTS, when the sage hath poured the Trstup forth as food for you, Ye shine amid the mountain-clouds.
- 7.2
यदङ्ग तविषीयवो यामं शुभ्रा अचिध्वम् । नि पर्वता अहासत
yadaṅga taviṣīyavo yāmaṃ śubhrā acidhvam | ni parvatā ahāsata
When, Bright Ones, fain to show your might ye have determined on your course, The mountain-clouds have bent them down.
- 7.3
उदीरयन्त वायुभिर्वाश्रासः पृश्निमातरः । धुक्षन्त पिप्युषीमिषम्
udīrayanta vāyubhirvāśrāsaḥ pṛśnimātaraḥ | dhukṣanta pipyuṣīmiṣam
Loud roaring with the winds the Sons of Prsni have upraised themselves: They have poured out the streaming food.
- 7.4
वपन्ति मरुतो मिहं प्र वेपयन्ति पर्वतान् । यद्यामं यान्ति वायुभिः
vapanti maruto mihaṃ pra vepayanti parvatān | yadyāmaṃ yānti vāyubhiḥ
The Maruts spread the mist abroad and make mountains rock and reel, When with the winds they go their way
- 7.5
नि यद्यामाय वो गिरिर्नि सिन्धवो विधर्मणे । महे शुष्माय येमिरे
ni yadyāmāya vo girirni sindhavo vidharmaṇe | mahe śuṣmāya yemire
What time the rivers and the hills before your coming bowed them down, So to sustain your mighty force.
- 7.6
युष्माँ उ नक्तमूतये युष्मान्दिवा हवामहे । युष्मान्प्रयत्यध्वरे
yuṣmā~ u naktamūtaye yuṣmāndivā havāmahe | yuṣmānprayatyadhvare
We call on you for aid by night, on you for succour in the day, On you while sacrifice proceeds.
- 7.7
उदु त्ये अरुणप्सवश्चित्रा यामेभिरीरते । वाश्रा अधि ष्णुना दिवः
udu tye aruṇapsavaścitrā yāmebhirīrate | vāśrā adhi ṣṇunā divaḥ
These, verily, wondrous, red of hue, speed on their courses with a roar Over the ridges of the sky.
- 7.8
सृजन्ति रश्मिमोजसा पन्थां सूर्याय यातवे । ते भानुभिर्वि तस्थिरे
sṛjanti raśmimojasā panthāṃ sūryāya yātave | te bhānubhirvi tasthire
With might they drop the loosened rein so that the Sun may run his course, And spread themselves with beams of light.
- 7.9
इमां मे मरुतो गिरमिमं स्तोममृभुक्षणः । इमं मे वनता हवम्
imāṃ me maruto giramimaṃ stomamṛbhukṣaṇaḥ | imaṃ me vanatā havam
Accept, ye Maruts, this my song, accept ye this mine hymn of praise, Accept, Rbhuksans, this my call.
- 7.10
त्रीणि सरांसि पृश्नयो दुदुह्रे वज्रिणे मधु । उत्सं कवन्धमुद्रिणम्
trīṇi sarāṃsi pṛśnayo duduhre vajriṇe madhu | utsaṃ kavandhamudriṇam
The dappled Cows have poured three lakes, meath for the Thunder-wielding God, From the great cask, the watery cloud.
- 7.11
मरुतो यद्ध वो दिवः सुम्नायन्तो हवामहे । आ तू न उप गन्तन
maruto yaddha vo divaḥ sumnāyanto havāmahe | ā tū na upa gantana
O Maruts, quickly come to us when, longing for felicity, We call you hither from the sky.
- 7.12
यूयं हि ष्ठा सुदानवो रुद्रा ऋभुक्षणो दमे । उत प्रचेतसो मदे
yūyaṃ hi ṣṭhā sudānavo rudrā ṛbhukṣaṇo dame | uta pracetaso made
For, Rudras and Rbhuksans, ye, Most Bountiful, are in the house, Wise when the gladdening draught is drunk.
- 7.13
आ नो रयिं मदच्युतं पुरुक्षुं विश्वधायसम् । इयर्ता मरुतो दिवः
ā no rayiṃ madacyutaṃ purukṣuṃ viśvadhāyasam | iyartā maruto divaḥ
O Maruts, send us down from heaven riches distilling rapturous joy, With plenteous food, sustaining all.
- 7.14
अधीव यद्गिरीणां यामं शुभ्रा अचिध्वम् । सुवानैर्मन्दध्व इन्दुभिः
adhīva yadgirīṇāṃ yāmaṃ śubhrā acidhvam | suvānairmandadhva indubhiḥ
When, Bright Ones, hither from the hills ye have resolved to take your way, Ye revel in the drops effused.
- 7.15
एतावतश्चिदेषां सुम्नं भिक्षेत मर्त्यः । अदाभ्यस्य मन्मभिः
etāvataścideṣāṃ sumnaṃ bhikṣeta martyaḥ | adābhyasya manmabhiḥ
Man should solicit with his lauds happiness which belongs to them, So great a band invincible.
- 7.16
ये द्रप्सा इव रोदसी धमन्त्यनु वृष्टिभिः । उत्सं दुहन्तो अक्षितम्
ye drapsā iva rodasī dhamantyanu vṛṣṭibhiḥ | utsaṃ duhanto akṣitam
They who like fiery sparks with showers of rain blow through the heaven and earth, Milking the spring that never fails.
- 7.17
उदु स्वानेभिरीरत उद्रथैरुदु वायुभिः । उत्स्तोमैः पृश्निमातरः
udu svānebhirīrata udrathairudu vāyubhiḥ | utstomaiḥ pṛśnimātaraḥ
With chariots and tumultuous roar, with tempests and with hymns of praise The Sons of Prsni hurry forth.
- 7.18
येनाव तुर्वशं यदुं येन कण्वं धनस्पृतम् । राये सु तस्य धीमहि
yenāva turvaśaṃ yaduṃ yena kaṇvaṃ dhanaspṛtam | rāye su tasya dhīmahi
For wealth, we think of that whereby ye aided Yadu, Turvasa, And KanVa who obtained the spoil.
- 7.19
इमा उ वः सुदानवो घृतं न पिप्युषीरिषः । वर्धान्काण्वस्य मन्मभिः
imā u vaḥ sudānavo ghṛtaṃ na pipyuṣīriṣaḥ | vardhānkāṇvasya manmabhiḥ
May these our viands Bounteous Ones I that flow in streams like holy oil, With Kanva's hymns, increase your might.
- 7.20
क्व नूनं सुदानवो मदथा वृक्तबर्हिषः । ब्रह्मा को वः सपर्यति
kva nūnaṃ sudānavo madathā vṛktabarhiṣaḥ | brahmā ko vaḥ saparyati
Where, Bounteous Lords for whom the grass is trimmed, are ye rejoicing now? What Brahman is adoring you?
- 7.21
नहि ष्म यद्ध वः पुरा स्तोमेभिर्वृक्तबर्हिषः । शर्धाँ ऋतस्य जिन्वथ
nahi ṣma yaddha vaḥ purā stomebhirvṛktabarhiṣaḥ | śardhā~ ṛtasya jinvatha
Is it not there where ye of old, supplied with sacred grass, for lauds Inspired the strong in sacrifice?
- 7.22
समु त्ये महतीरपः सं क्षोणी समु सूर्यम् । सं वज्रं पर्वशो दधुः
samu tye mahatīrapaḥ saṃ kṣoṇī samu sūryam | saṃ vajraṃ parvaśo dadhuḥ
They brought together both the worlds, the mighty waters, and the Sun, And, joint by joint, the thunderbolt.
- 7.23
वि वृत्रं पर्वशो ययुर्वि पर्वताँ अराजिनः । चक्राणा वृष्णि पौंस्यम्
vi vṛtraṃ parvaśo yayurvi parvatā~ arājinaḥ | cakrāṇā vṛṣṇi pauṃsyam
They sundered Vrtra limb from limb and split the gloomy mountain-clouds, Performing a heroic deed.
- 7.24
अनु त्रितस्य युध्यतः शुष्ममावन्नुत क्रतुम् । अन्विन्द्रं वृत्रतूर्ये
anu tritasya yudhyataḥ śuṣmamāvannuta kratum | anvindraṃ vṛtratūrye
They reinforced the power and strength of Trita as he fought, and helped Indra in battle with the foe.
- 7.25
विद्युद्धस्ता अभिद्यवः शिप्राः शीर्षन्हिरण्ययीः । शुभ्रा व्यञ्जत श्रिये
vidyuddhastā abhidyavaḥ śiprāḥ śīrṣanhiraṇyayīḥ | śubhrā vyañjata śriye
They deck themselves for glory, bright, celestial, lightning in their hands, And helms of gold upon their heads.
- 7.26
उशना यत्परावत उक्ष्णो रन्ध्रमयातन । द्यौर्न चक्रदद्भिया
uśanā yatparāvata ukṣṇo randhramayātana | dyaurna cakradadbhiyā
When eagerly ye from far away came to the cavern of the Bull, He bellowed in his fear like Heaven.
- 7.27
आ नो मखस्य दावनेऽश्वैर्हिरण्यपाणिभिः । देवास उप गन्तन
ā no makhasya dāvane'śvairhiraṇyapāṇibhiḥ | devāsa upa gantana
Borne by your golden-footed steeds, O Gods, come hither to receive The sacrifice we offer you.
- 7.28
यदेषां पृषती रथे प्रष्टिर्वहति रोहितः । यान्ति शुभ्रा रिणन्नपः
yadeṣāṃ pṛṣatī rathe praṣṭirvahati rohitaḥ | yānti śubhrā riṇannapaḥ
When the red leader draws along their spotted deer yoked to the car. The Bright Ones come, and shed the rain.
- 7.29
सुषोमे शर्यणावत्यार्जीके पस्त्यावति । ययुर्निचक्रया नरः
suṣome śaryaṇāvatyārjīke pastyāvati | yayurnicakrayā naraḥ
Susoma, Saryakiavan, and Arjika full of homes, have they. These Heroes, sought with downward car.
- 7.30
कदा गच्छाथ मरुत इत्था विप्रं हवमानम् । मार्डीकेभिर्नाधमानम्
kadā gacchātha maruta itthā vipraṃ havamānam | mārḍīkebhirnādhamānam
When, Maruts, ye come to him, the singer who invokes you thus, With favours to your suppliant?
- 7.31
कद्ध नूनं कधप्रियो यदिन्द्रमजहातन । को वः सखित्व ओहते
kaddha nūnaṃ kadhapriyo yadindramajahātana | ko vaḥ sakhitva ohate
What now? where have ye still a friend since ye left Indra all alone? Who counteth on your friendship now?
- 7.32
सहो षु णो वज्रहस्तैः कण्वासो अग्निं मरुद्भिः । स्तुषे हिरण्यवाशीभिः
saho ṣu ṇo vajrahastaiḥ kaṇvāso agniṃ marudbhiḥ | stuṣe hiraṇyavāśībhiḥ
The Kanvas sing forth Agni's praise together with our Maruts' who Wield thunder and wear swords of gold.
- 7.33
ओ षु वृष्णः प्रयज्यूना नव्यसे सुविताय । ववृत्यां चित्रवाजान्
o ṣu vṛṣṇaḥ prayajyūnā navyase suvitāya | vavṛtyāṃ citravājān
Hither for new felicity may I attract the Impetuous Ones, The Heroes with their wondrous strength
- 7.34
गिरयश्चिन्नि जिहते पर्शानासो मन्यमानाः । पर्वताश्चिन्नि येमिरे
girayaścinni jihate parśānāso manyamānāḥ | parvatāścinni yemire
Before them sink the very hills deerning themselves abysses: yea, Even the mountains bend them down.
- 7.35
आक्ष्णयावानो वहन्त्यन्तरिक्षेण पततः । धातार स्तुवते वयः
ākṣṇayāvāno vahantyantarikṣeṇa patataḥ | dhātāra stuvate vayaḥ
Steeds flying on their tortuous path through mid-air carry them, and give The man who lauds them strength and life.
- 7.36
अग्निर्हि जानि पूर्व्यश्छन्दो न सूरो अर्चिषा । ते भानुभिर्वि तस्थिरे
agnirhi jāni pūrvyaśchando na sūro arciṣā | te bhānubhirvi tasthire
Agni was born the first of all, like Surya lovely with his light: With lustre these have spread abroad.
- 8.1
आ नो विश्वाभिरूतिभिरश्विना गच्छतं युवम् । दस्रा हिरण्यवर्तनी पिबतं सोम्यं मधु
ā no viśvābhirūtibhiraśvinā gacchataṃ yuvam | dasrā hiraṇyavartanī pibataṃ somyaṃ madhu
WITH all the succours that are yours, O Asvins, hither come to us: Wonderful, borne on paths of gold, drink ye the meath with Soma juice.
- 8.2
आ नूनं यातमश्विना रथेन सूर्यत्वचा । भुजी हिरण्यपेशसा कवी गम्भीरचेतसा
ā nūnaṃ yātamaśvinā rathena sūryatvacā | bhujī hiraṇyapeśasā kavī gambhīracetasā
Come now, ye Asvins, on your car decked with a sun-bright canopy, Bountiful, with your golden forms, Sages with depth of intellect.
- 8.3
आ यातं नहुषस्पर्यान्तरिक्षात्सुवृक्तिभिः । पिबाथो अश्विना मधु कण्वानां सवने सुतम्
ā yātaṃ nahuṣasparyāntarikṣātsuvṛktibhiḥ | pibātho aśvinā madhu kaṇvānāṃ savane sutam
Come hither from the Nahusas, come, drawn by pure hymns, from mid-air. O Asvins, drink the savoury juice shed in the Kanvas' sacrifice.
- 8.4
आ नो यातं दिवस्पर्यान्तरिक्षादधप्रिया । पुत्रः कण्वस्य वामिह सुषाव सोम्यं मधु
ā no yātaṃ divasparyāntarikṣādadhapriyā | putraḥ kaṇvasya vāmiha suṣāva somyaṃ madhu
Come to us hither from the heavens, come from mid-air, well-loved by us: Here Kanva's son hath pressed for you the pleasant meath of Soma juice.
- 8.5
आ नो यातमुपश्रुत्यश्विना सोमपीतये । स्वाहा स्तोमस्य वर्धना प्र कवी धीतिभिर्नरा
ā no yātamupaśrutyaśvinā somapītaye | svāhā stomasya vardhanā pra kavī dhītibhirnarā
Come, Asvins, to give car to us, to drink the Soma, Asvins, come. Hail, Strengtheners of the praise-song speed onward, ye Heroes, with your thoughts.
- 8.6
यच्चिद्धि वां पुर ऋषयो जुहूरेऽवसे नरा । आ यातमश्विना गतमुपेमां सुष्टुतिं मम
yacciddhi vāṃ pura ṛṣayo juhūre'vase narā | ā yātamaśvinā gatamupemāṃ suṣṭutiṃ mama
As, Heroes, in the olden time the Rsis called you to their aid, So now, O Asvins, come to us, come near to this mine eulogy.
- 8.7
दिवश्चिद्रोचनादध्या नो गन्तं स्वर्विदा । धीभिर्वत्सप्रचेतसा स्तोमेभिर्हवनश्रुता
divaścidrocanādadhyā no gantaṃ svarvidā | dhībhirvatsapracetasā stomebhirhavanaśrutā
Even from the luminous sphere of heaven come to us, ye who find the light, Carers for Vatsa, through our prayers and lauds, O ye who hear our call.
- 8.8
किमन्ये पर्यासतेऽस्मत्स्तोमेभिरश्विना । पुत्रः कण्वस्य वामृषिर्गीर्भिर्वत्सो अवीवृधत्
kimanye paryāsate'smatstomebhiraśvinā | putraḥ kaṇvasya vāmṛṣirgīrbhirvatso avīvṛdhat
Do others more than we adore the Asvins with their hymns of praise? The Rsi Vatsa, Kanva's son, hath magnified you with his songs.
- 8.9
आ वां विप्र इहावसेऽह्वत्स्तोमेभिरश्विना । अरिप्रा वृत्रहन्तमा ता नो भूतं मयोभुवा
ā vāṃ vipra ihāvase'hvatstomebhiraśvinā | ariprā vṛtrahantamā tā no bhūtaṃ mayobhuvā
The holy singer with his hymns hath called you, Asvins, hither-ward; Best Vrtra-slayers, free from stain, as such bring us felicity.
- 8.10
आ यद्वां योषणा रथमतिष्ठद्वाजिनीवसू । विश्वान्यश्विना युवं प्र धीतान्यगच्छतम्
ā yadvāṃ yoṣaṇā rathamatiṣṭhadvājinīvasū | viśvānyaśvinā yuvaṃ pra dhītānyagacchatam
What time, ye Lords of ample wealth, the Lady mounted on your car, Then, O ye Asvins, ye attained all wishes that your hearts desired.
- 8.11
अतः सहस्रनिर्णिजा रथेना यातमश्विना । वत्सो वां मधुमद्वचोऽशंसीत्काव्यः कविः
ataḥ sahasranirṇijā rathenā yātamaśvinā | vatso vāṃ madhumadvaco'śaṃsītkāvyaḥ kaviḥ
Come thence, O Asvins, on your car that hath a thousand ornaments: Vatsa the sage, the sage's son, hath sung a song of sweets to you.
- 8.12
पुरुमन्द्रा पुरूवसू मनोतरा रयीणाम् । स्तोमं मे अश्विनाविममभि वह्नी अनूषाताम्
purumandrā purūvasū manotarā rayīṇām | stomaṃ me aśvināvimamabhi vahnī anūṣātām
Cheerers of many, rich in goods, discoverers of opulence, The Asvins, Riders through the sky, have welcomed this my song of praise.
- 8.13
आ नो विश्वान्यश्विना धत्तं राधांस्यह्रया । कृतं न ऋत्वियावतो मा नो रीरधतं निदे
ā no viśvānyaśvinā dhattaṃ rādhāṃsyahrayā | kṛtaṃ na ṛtviyāvato mā no rīradhataṃ nide
O Asvins, grant us all rich gifts wherewith no man may interfere. Make us observe the stated times: give us not over to reproach.
- 8.14
यन्नासत्या परावति यद्वा स्थो अध्यम्बरे । अतः सहस्रनिर्णिजा रथेना यातमश्विना
yannāsatyā parāvati yadvā stho adhyambare | ataḥ sahasranirṇijā rathenā yātamaśvinā
Whether, Nasatyas, ye be nigh, or whether ye be far away, Come thence, O Asvins, on your car that hath a thousand ornaments.
- 8.15
यो वां नासत्यावृषिर्गीर्भिर्वत्सो अवीवृधत् । तस्मै सहस्रनिर्णिजमिषं धत्तं घृतश्चुतम्
yo vāṃ nāsatyāvṛṣirgīrbhirvatso avīvṛdhat | tasmai sahasranirṇijamiṣaṃ dhattaṃ ghṛtaścutam
Vatsa the Rsi with his songs, Nasatyas, hath exalted you: Grant him rich food distilling oil, graced with a thousand ornaments.
- 8.16
प्रास्मा ऊर्जं घृतश्चुतमश्विना यच्छतं युवम् । यो वां सुम्नाय तुष्टवद्वसूयाद्दानुनस्पती
prāsmā ūrjaṃ ghṛtaścutamaśvinā yacchataṃ yuvam | yo vāṃ sumnāya tuṣṭavadvasūyāddānunaspatī
Bestow on him, O Asvins, food that strengthens, and that drops with oil, On him who praises you for bliss, and, Lords of bounty, prays for wealth.
- 8.17
आ नो गन्तं रिशादसेमं स्तोमं पुरुभुजा । कृतं नः सुश्रियो नरेमा दातमभिष्टये
ā no gantaṃ riśādasemaṃ stomaṃ purubhujā | kṛtaṃ naḥ suśriyo naremā dātamabhiṣṭaye
Come to us, ye who slay the foe, Lords of rich treasure, to this hymn. O Heroes, give us high renown and these good things of earth for help.
- 8.18
आ वां विश्वाभिरूतिभिः प्रियमेधा अहूषत । राजन्तावध्वराणामश्विना यामहूतिषु
ā vāṃ viśvābhirūtibhiḥ priyamedhā ahūṣata | rājantāvadhvarāṇāmaśvinā yāmahūtiṣu
The Priyamedhas have invoked you with all succours that are yours, You, Asvins, Lords of solemn rites, with calls entreating you to come.
- 8.19
आ नो गन्तं मयोभुवाश्विना शम्भुवा युवम् । यो वां विपन्यू धीतिभिर्गीर्भिर्वत्सो अवीवृधत्
ā no gantaṃ mayobhuvāśvinā śambhuvā yuvam | yo vāṃ vipanyū dhītibhirgīrbhirvatso avīvṛdhat
Come to us, Asvins, ye Who bring felicity, auspicious Ones, To Vatsa who with prayer and hymn, lovers of song, hath honoured you.
- 8.20
याभिः कण्वं मेधातिथिं याभिर्वशं दशव्रजम् । याभिर्गोशर्यमावतं ताभिर्नोऽवतं नरा
yābhiḥ kaṇvaṃ medhātithiṃ yābhirvaśaṃ daśavrajam | yābhirgośaryamāvataṃ tābhirno'vataṃ narā
Aid us, O Heroes, for those hymns for which ye helped Go Sarya erst, Gave Vasa, Dasavraja aid, and Kanva and Medhatithi:
- 8.21
याभिर्नरा त्रसदस्युमावतं कृत्व्ये धने । ताभिः ष्वस्माँ अश्विना प्रावतं वाजसातये
yābhirnarā trasadasyumāvataṃ kṛtvye dhane | tābhiḥ ṣvasmā~ aśvinā prāvataṃ vājasātaye
And favoured Trasadasyu, ye Heroes, in spoil-deciding fray: For these, O Asvins, graciously assist us in acquiring strength.
- 8.22
प्र वां स्तोमाः सुवृक्तयो गिरो वर्धन्त्वश्विना । पुरुत्रा वृत्रहन्तमा ता नो भूतं पुरुस्पृहा
pra vāṃ stomāḥ suvṛktayo giro vardhantvaśvinā | purutrā vṛtrahantamā tā no bhūtaṃ puruspṛhā
O Asvins, may pure hymns of ours, and songs and praises, honour you: Best slayers everywhere of foes, as such we fondly yearn for you.
- 8.23
त्रीणि पदान्यश्विनोराविः सान्ति गुहा परः । कवी ऋतस्य पत्मभिरर्वाग्जीवेभ्यस्परि
trīṇi padānyaśvinorāviḥ sānti guhā paraḥ | kavī ṛtasya patmabhirarvāgjīvebhyaspari
Three places of the Asvins, erst concealed, are made apparent now. Both Sages, with the flight of Law come hither unto those who live.
- 9.1
आ नूनमश्विना युवं वत्सस्य गन्तमवसे । प्रास्मै यच्छतमवृकं पृथु च्छर्दिर्युयुतं या अरातयः
ā nūnamaśvinā yuvaṃ vatsasya gantamavase | prāsmai yacchatamavṛkaṃ pṛthu cchardiryuyutaṃ yā arātayaḥ
To help and favour Vatsa now, O Asvins, come ye hitherward. Bestow on him a dwelling spacious and secure, and keep malignities away.
- 9.2
यदन्तरिक्षे यद्दिवि यत्पञ्च मानुषाँ अनु । नृम्णं तद्धत्तमश्विना
yadantarikṣe yaddivi yatpañca mānuṣā~ anu | nṛmṇaṃ taddhattamaśvinā
All manliness that is in heaven, with the Five Tribes, or in mid-air, Bestow, ye Asvins, upon us.
- 9.3
ये वां दंसांस्यश्विना विप्रासः परिमामृशुः । एवेत्काण्वस्य बोधतम्
ye vāṃ daṃsāṃsyaśvinā viprāsaḥ parimāmṛśuḥ | evetkāṇvasya bodhatam
Remember Kanva first of all among the singers, Asvins, who Have thought upon your wondrous deeds.
- 9.4
अयं वां घर्मो अश्विना स्तोमेन परि षिच्यते । अयं सोमो मधुमान्वाजिनीवसू येन वृत्रं चिकेतथः
ayaṃ vāṃ gharmo aśvinā stomena pari ṣicyate | ayaṃ somo madhumānvājinīvasū yena vṛtraṃ ciketathaḥ
Asvins, for you with song of praise this hot oblation is effused, This your sweet Soma juice, ye Lords of ample wealth, through which ye think upon the foe.
- 9.5
यदप्सु यद्वनस्पतौ यदोषधीषु पुरुदंससा कृतम् । तेन माविष्टमश्विना
yadapsu yadvanaspatau yadoṣadhīṣu purudaṃsasā kṛtam | tena māviṣṭamaśvinā
Whatever ye have done in floods, in the tree, Wonder-Workers, and in growing plants, Therewith, O Asvins, succour me.
- 9.6
यन्नासत्या भुरण्यथो यद्वा देव भिषज्यथः । अयं वां वत्सो मतिभिर्न विन्धते हविष्मन्तं हि गच्छथः
yannāsatyā bhuraṇyatho yadvā deva bhiṣajyathaḥ | ayaṃ vāṃ vatso matibhirna vindhate haviṣmantaṃ hi gacchathaḥ
What force, Nasatyas, ye exert, whatever, Gods, ye tend and heal, This your own Vatsa gains not by his hymns alone: ye visit him who offers gifts.
- 9.7
आ नूनमश्विनोरृषि स्तोमं चिकेत वामया । आ सोमं मधुमत्तमं घर्मं सिञ्चादथर्वणि
ā nūnamaśvinorṛṣi stomaṃ ciketa vāmayā | ā somaṃ madhumattamaṃ gharmaṃ siñcādatharvaṇi
Now hath the Rsi splendidly thought out the Asvins' hymn of praise. Let the Atharvan pour the warm oblation forth, and Soma very rich in sweets.
- 9.8
आ नूनं रघुवर्तनिं रथं तिष्ठाथो अश्विना । आ वां स्तोमा इमे मम नभो न चुच्यवीरत
ā nūnaṃ raghuvartaniṃ rathaṃ tiṣṭhātho aśvinā | ā vāṃ stomā ime mama nabho na cucyavīrata
Ye Asvins, now ascend your car that lightly rolls upon its way. May these my praises make you speed hitherward like a cloud of heaven.
- 9.9
यदद्य वां नासत्योक्थैराचुच्युवीमहि । यद्वा वाणीभिरश्विनेवेत्काण्वस्य बोधतम्
yadadya vāṃ nāsatyokthairācucyuvīmahi | yadvā vāṇībhiraśvinevetkāṇvasya bodhatam
When, O Nasatyas, we this day make you speed hither with our hymns, Or, Asvins, with our songs of praise, remember Kanya specially.
- 9.10
यद्वां कक्षीवाँ उत यद्व्यश्व ऋषिर्यद्वां दीर्घतमा जुहाव । पृथी यद्वां वैन्यः सादनेष्वेवेदतो अश्विना चेतयेथाम्
yadvāṃ kakṣīvā~ uta yadvyaśva ṛṣiryadvāṃ dīrghatamā juhāva | pṛthī yadvāṃ vainyaḥ sādaneṣvevedato aśvinā cetayethām
As erst Kaksivan and the Rsi Vyasva, as erst Dirghatamas invoked your presence, Or, in the sacrificial chambers, Vainya Prthi, so be ye mindful of us here, O Asvins.
- 9.11
यातं छर्दिष्पा उत नः परस्पा भूतं जगत्पा उत नस्तनूपा । वर्तिस्तोकाय तनयाय यातम्
yātaṃ chardiṣpā uta naḥ paraspā bhūtaṃ jagatpā uta nastanūpā | vartistokāya tanayāya yātam
Come as home-guardians, saving us from foemen, guarding our living creatures and our bodies, Come to the house to give us seed and offspring,
- 9.12
यदिन्द्रेण सरथं याथो अश्विना यद्वा वायुना भवथः समोकसा । यदादित्येभिरृभुभिः सजोषसा यद्वा विष्णोर्विक्रमणेषु तिष्ठथः
yadindreṇa sarathaṃ yātho aśvinā yadvā vāyunā bhavathaḥ samokasā | yadādityebhirṛbhubhiḥ sajoṣasā yadvā viṣṇorvikramaṇeṣu tiṣṭhathaḥ
Whether with Indra ye be faring, Asvins, or resting in one dwelling-place with Vayu, In concord with the Rbhus or Adityas, or standing still in Visnu's striding-places.
- 9.13
यदद्याश्विनावहं हुवेय वाजसातये । यत्पृत्सु तुर्वणे सहस्तच्छ्रेष्ठमश्विनोरवः
yadadyāśvināvahaṃ huveya vājasātaye | yatpṛtsu turvaṇe sahastacchreṣṭhamaśvinoravaḥ
When I, O Asvins, call on you to-day that I may gather strength, Or as all-conquering might in war, be that the Asvins' noblest grace.
- 9.14
आ नूनं यातमश्विनेमा हव्यानि वां हिता । इमे सोमासो अधि तुर्वशे यदाविमे कण्वेषु वामथ
ā nūnaṃ yātamaśvinemā havyāni vāṃ hitā | ime somāso adhi turvaśe yadāvime kaṇveṣu vāmatha
Now come, ye Asvins, hitherward: here are oblations set for you; These Soma-draughts to aid Yadu and Turvasa, these offered you mid Kanva's Sons.
- 9.15
यन्नासत्या पराके अर्वाके अस्ति भेषजम् । तेन नूनं विमदाय प्रचेतसा छर्दिर्वत्साय यच्छतम्
yannāsatyā parāke arvāke asti bheṣajam | tena nūnaṃ vimadāya pracetasā chardirvatsāya yacchatam
Whatever healing balm is yours, Nisatyas, near or far away, Therewith, great Sages, grant a home to Vatsa and to Vimada.
- 9.16
अभुत्स्यु प्र देव्या साकं वाचाहमश्विनोः । व्यावर्देव्या मतिं वि रातिं मर्त्येभ्यः
abhutsyu pra devyā sākaṃ vācāhamaśvinoḥ | vyāvardevyā matiṃ vi rātiṃ martyebhyaḥ
Together with the Goddess, with the Asvins' Speech have I awoke. Thou, Goddess, hast disclosed the hymn, and holy gift from mortal men.
- 9.17
प्र बोधयोषो अश्विना प्र देवि सूनृते महि । प्र यज्ञहोतरानुषक्प्र मदाय श्रवो बृहत्
pra bodhayoṣo aśvinā pra devi sūnṛte mahi | pra yajñahotarānuṣakpra madāya śravo bṛhat
Awake the Asvins, Goddess Dawn! Up Mighty Lady of sweet strains! Rise, straightway, priest of sacrifice! High glory to the gladdening draught!
- 9.18
यदुषो यासि भानुना सं सूर्येण रोचसे । आ हायमश्विनो रथो वर्तिर्याति नृपाय्यम्
yaduṣo yāsi bhānunā saṃ sūryeṇa rocase | ā hāyamaśvino ratho vartiryāti nṛpāyyam
Thou, Dawn, approaching with thy light shinest together with the Sun, And to this man-protecting home the chariot of the Asvins comes.
- 9.19
यदापीतासो अंशवो गावो न दुह्र ऊधभिः । यद्वा वाणीरनूषत प्र देवयन्तो अश्विना
yadāpītāso aṃśavo gāvo na duhra ūdhabhiḥ | yadvā vāṇīranūṣata pra devayanto aśvinā
When yellow stalks give forth the juice, as cows from udders pour their milk, And voices sound the song of praise, the Asvins' worshippers show first.
- 9.20
प्र द्युम्नाय प्र शवसे प्र नृषाह्याय शर्मणे । प्र दक्षाय प्रचेतसा
pra dyumnāya pra śavase pra nṛṣāhyāya śarmaṇe | pra dakṣāya pracetasā
Forward for glory and for strength, protection that shall conquer men, And power and skill, most sapient Ones!
- 9.21
यन्नूनं धीभिरश्विना पितुर्योना निषीदथः । यद्वा सुम्नेभिरुक्थ्या
yannūnaṃ dhībhiraśvinā pituryonā niṣīdathaḥ | yadvā sumnebhirukthyā
When Asvins, worthy of our lauds, ye seat you in the father's house. With wisdom or the bliss ye bring.
- 10.1
यत्स्थो दीर्घप्रसद्मनि यद्वादो रोचने दिवः । यद्वा समुद्रे अध्याकृते गृहेऽत आ यातमश्विना
yatstho dīrghaprasadmani yadvādo rocane divaḥ | yadvā samudre adhyākṛte gṛhe'ta ā yātamaśvinā
WHETHER ye travel far away or dwell in yonder light of heaven, Or in a mansion that is built above the sea, come thence, ye Asvins, hitherward.
- 10.2
यद्वा यज्ञं मनवे सम्मिमिक्षथुरेवेत्काण्वस्य बोधतम् । बृहस्पतिं विश्वान्देवाँ अहं हुव इन्द्राविष्णू अश्विनावाशुहेषसा
yadvā yajñaṃ manave sammimikṣathurevetkāṇvasya bodhatam | bṛhaspatiṃ viśvāndevā~ ahaṃ huva indrāviṣṇū aśvināvāśuheṣasā
Or if for Manu.ye prepared the sacrifice, remember also Kanva's son. I call Brhaspati, Indra, Visnu, all the gods, the Asvins borne by rapid steeds.
- 10.3
त्या न्वश्विना हुवे सुदंससा गृभे कृता । ययोरस्ति प्र णः सख्यं देवेष्वध्याप्यम्
tyā nvaśvinā huve sudaṃsasā gṛbhe kṛtā | yayorasti pra ṇaḥ sakhyaṃ deveṣvadhyāpyam
Those Asvins I invoke who work marvels, brought hither to receive, With whom our friendship is most famed, and kinship passing that of Gods.
- 10.4
ययोरधि प्र यज्ञा असूरे सन्ति सूरयः । ता यज्ञस्याध्वरस्य प्रचेतसा स्वधाभिर्या पिबतः सोम्यं मधु
yayoradhi pra yajñā asūre santi sūrayaḥ | tā yajñasyādhvarasya pracetasā svadhābhiryā pibataḥ somyaṃ madhu
On whom the solemn rites depend, whose worshippers rise without the Sun: These who foreknow the holy work of sacrifice, and by their Godhead drink the sweets of Soma juice.
- 10.5
यदद्याश्विनावपाग्यत्प्राक्स्थो वाजिनीवसू । यद्द्रुह्यव्यनवि तुर्वशे यदौ हुवे वामथ मा गतम्
yadadyāśvināvapāgyatprākstho vājinīvasū | yaddruhyavyanavi turvaśe yadau huve vāmatha mā gatam
Whether ye, Lords of ample wealth, now linger in the cast or west, With Druhyu, or with Anu, Yadu, Turvaga, I call you hither; come to me.
- 10.6
यदन्तरिक्षे पतथः पुरुभुजा यद्वेमे रोदसी अनु । यद्वा स्वधाभिरधितिष्ठथो रथमत आ यातमश्विना
yadantarikṣe patathaḥ purubhujā yadveme rodasī anu | yadvā svadhābhiradhitiṣṭhatho rathamata ā yātamaśvinā
Lords of great riches, whether through the firmament ye fly or speed through heaven and earth, Or with your Godlike natures stand upon your cars, come thence, O Asvins, hitherward.
- 11.1
त्वमग्ने व्रतपा असि देव आ मर्त्येष्वा । त्वं यज्ञेष्वीड्यः
tvamagne vratapā asi deva ā martyeṣvā | tvaṃ yajñeṣvīḍyaḥ
THOU Agni, God mid mortal men, art guard of sacred rites, thou art To be adored at sacrifice.
- 11.2
त्वमसि प्रशस्यो विदथेषु सहन्त्य । अग्ने रथीरध्वराणाम्
tvamasi praśasyo vidatheṣu sahantya | agne rathīradhvarāṇām
O Mighty Agni, thou must be glorified at our festivals, Bearing our offerings to the Gods.
- 11.3
स त्वमस्मदप द्विषो युयोधि जातवेदः । अदेवीरग्ने अरातीः
sa tvamasmadapa dviṣo yuyodhi jātavedaḥ | adevīragne arātīḥ
O Jatavedas Agni, fight and drive our foes afar from us, Them and their godless enmities.
- 11.4
अन्ति चित्सन्तमह यज्ञं मर्तस्य रिपोः । नोप वेषि जातवेदः
anti citsantamaha yajñaṃ martasya ripoḥ | nopa veṣi jātavedaḥ
Thou, Jatavedas, seekest not the worship of a hostile man, However nigh itbe to thee.
- 11.5
मर्ता अमर्त्यस्य ते भूरि नाम मनामहे । विप्रासो जातवेदसः
martā amartyasya te bhūri nāma manāmahe | viprāso jātavedasaḥ
We sages, mortals as we are, adore the mighty name of thee, Immortal Jatavedas' name.
- 11.6
विप्रं विप्रासोऽवसे देवं मर्तास ऊतये । अग्निं गीर्भिर्हवामहे
vipraṃ viprāso'vase devaṃ martāsa ūtaye | agniṃ gīrbhirhavāmahe
Sages, we call the Sage to help, mortals, we call the God to aid: We call on Agni with our songs.
- 11.7
आ ते वत्सो मनो यमत्परमाच्चित्सधस्थात् । अग्ने त्वांकामया गिरा
ā te vatso mano yamatparamāccitsadhasthāt | agne tvāṃkāmayā girā
May Vatsa draw- thy mind away even from thy loftiest dwelling-place, Agni, with song that yearns for thee.
- 11.8
पुरुत्रा हि सदृङ्ङसि विशो विश्वा अनु प्रभुः । समत्सु त्वा हवामहे
purutrā hi sadṛṅṅasi viśo viśvā anu prabhuḥ | samatsu tvā havāmahe
Thou art the same in many a place: mid all the people thou art Lord. In fray and fight we call on thee.
- 11.9
समत्स्वग्निमवसे वाजयन्तो हवामहे । वाजेषु चित्रराधसम्
samatsvagnimavase vājayanto havāmahe | vājeṣu citrarādhasam
When we are seeking strength we call Agni to help us in the strife, The giver of rich gifts in war.
- 11.10
प्रत्नो हि कमीड्यो अध्वरेषु सनाच्च होता नव्यश्च सत्सि । स्वां चाग्ने तन्वं पिप्रयस्वास्मभ्यं च सौभगमा यजस्व
pratno hi kamīḍyo adhvareṣu sanācca hotā navyaśca satsi | svāṃ cāgne tanvaṃ piprayasvāsmabhyaṃ ca saubhagamā yajasva
Ancient, adorable at sacrifices, Priest from of old, meet for our praise, thou sittest. Fill full and satisfy thy body, Agni, and win us happiness by offering worship.
- 12.1
य इन्द्र सोमपातमो मदः शविष्ठ चेतति । येना हंसि न्यत्रिणं तमीमहे
ya indra somapātamo madaḥ śaviṣṭha cetati | yenā haṃsi nyatriṇaṃ tamīmahe
JOY, Mightiest Indra, known and marked, sprung most from Soma-draughts, wherewith Thou smitest down the greedy fiend, for that we long.
- 12.2
येना दशग्वमध्रिगुं वेपयन्तं स्वर्णरम् । येना समुद्रमाविथा तमीमहे
yenā daśagvamadhriguṃ vepayantaṃ svarṇaram | yenā samudramāvithā tamīmahe
Wherewith thou bolpest Adhrigu, the great Dasagva, and the God Who stirs the sunlight, and the sea, for that we long.
- 12.3
येन सिन्धुं महीरपो रथाँ इव प्रचोदयः । पन्थामृतस्य यातवे तमीमहे
yena sindhuṃ mahīrapo rathā~ iva pracodayaḥ | panthāmṛtasya yātave tamīmahe
Wherewith thou dravest forth like cars Sindhu and all the mighty floods To go the way ordained by Law, for that we long.
- 12.4
इमं स्तोममभिष्टये घृतं न पूतमद्रिवः । येना नु सद्य ओजसा ववक्षिथ
imaṃ stomamabhiṣṭaye ghṛtaṃ na pūtamadrivaḥ | yenā nu sadya ojasā vavakṣitha
Accept this laud for aid, made pure like oil, thou Caster of the Stone, Whereby even in a moment thou hast waxen great.
- 12.5
इमं जुषस्व गिर्वणः समुद्र इव पिन्वते । इन्द्र विश्वाभिरूतिभिर्ववक्षिथ
imaṃ juṣasva girvaṇaḥ samudra iva pinvate | indra viśvābhirūtibhirvavakṣitha
Be pleased, Song-lover, with this song it flows abundant like the sea. Indra, with all thy succours thou hast waxen great.
- 12.6
यो नो देवः परावतः सखित्वनाय मामहे । दिवो न वृष्टिं प्रथयन्ववक्षिथ
yo no devaḥ parāvataḥ sakhitvanāya māmahe | divo na vṛṣṭiṃ prathayanvavakṣitha
The God who from afar hath sent gifts to maintain our friendship's bond, Thou. spreading them like rain from heaven, hast waxen great.
- 12.7
ववक्षुरस्य केतवो उत वज्रो गभस्त्योः । यत्सूर्यो न रोदसी अवर्धयत्
vavakṣurasya ketavo uta vajro gabhastyoḥ | yatsūryo na rodasī avardhayat
The beams that mark him have grown strong, the thunder rests between his arms, When, like the Sun, he hath increased both Heaven and Earth.
- 12.8
यदि प्रवृद्ध सत्पते सहस्रं महिषाँ अघः । आदित्त इन्द्रियं महि प्र वावृधे
yadi pravṛddha satpate sahasraṃ mahiṣā~ aghaḥ | āditta indriyaṃ mahi pra vāvṛdhe
When, Mighty Lord of Heroes, thou didst cat a thousand buffaloes, Then grew and waxed exceeding great thine Indra-power.
- 12.9
इन्द्रः सूर्यस्य रश्मिभिर्न्यर्शसानमोषति । अग्निर्वनेव सासहिः प्र वावृधे
indraḥ sūryasya raśmibhirnyarśasānamoṣati | agnirvaneva sāsahiḥ pra vāvṛdhe
Indra consumeth with the rays of Surya the malicious man: Like Agni conquering the woods, he hath grown strong.
- 12.10
इयं त ऋत्वियावती धीतिरेति नवीयसी । सपर्यन्ती पुरुप्रिया मिमीत इत्
iyaṃ ta ṛtviyāvatī dhītireti navīyasī | saparyantī purupriyā mimīta it
This newest thought of ours that suits the time approaches unto thee: Serving, beloved in many a place it metes and marks.
- 12.11
गर्भो यज्ञस्य देवयुः क्रतुं पुनीत आनुषक् । स्तोमैरिन्द्रस्य वावृधे मिमीत इत्
garbho yajñasya devayuḥ kratuṃ punīta ānuṣak | stomairindrasya vāvṛdhe mimīta it
The pious germ of sacrifice directly purifies the soul. By Indra's lauds it waxes great, it metes and marks.
- 12.12
सनिर्मित्रस्य पप्रथ इन्द्रः सोमस्य पीतये । प्राची वाशीव सुन्वते मिमीत इत्
sanirmitrasya papratha indraḥ somasya pītaye | prācī vāśīva sunvate mimīta it
Indra who wins the friend hath spread himself to drink the Soma-draught: Like worshipper's dilating praise; it metes and marks.
- 12.13
यं विप्रा उक्थवाहसोऽभिप्रमन्दुरायवः । घृतं न पिप्य आसन्यृतस्य यत्
yaṃ viprā ukthavāhaso'bhipramandurāyavaḥ | ghṛtaṃ na pipya āsanyṛtasya yat
He whom the sages, living men, have gladdened, offering up their hymns, Hath swelled like oil of sacrifice in Agni's mouth.
- 12.14
उत स्वराजे अदिति स्तोममिन्द्राय जीजनत् । पुरुप्रशस्तमूतय ऋतस्य यत्
uta svarāje aditi stomamindrāya jījanat | purupraśastamūtaya ṛtasya yat
Aditi also hath brought forth a hymn for Indra, Sovran Lord: The work of sacrifice for help is glorified.
- 12.15
अभि वह्नय ऊतयेऽनूषत प्रशस्तये । न देव विव्रता हरी ऋतस्य यत्
abhi vahnaya ūtaye'nūṣata praśastaye | na deva vivratā harī ṛtasya yat
The ministering priests have sung their songs for aid and eulogy: God, thy Bays turn not from the rite which Law ordains.
- 12.16
यत्सोममिन्द्र विष्णवि यद्वा घ त्रित आप्त्ये । यद्वा मरुत्सु मन्दसे समिन्दुभिः
yatsomamindra viṣṇavi yadvā gha trita āptye | yadvā marutsu mandase samindubhiḥ
If, Indra, thou drink Soma by Visnu's or Trta Aptya's side, Or with the Maruts take delight in flowing drops;
- 12.17
यद्वा शक्र परावति समुद्रे अधि मन्दसे । अस्माकमित्सुते रणा समिन्दुभिः
yadvā śakra parāvati samudre adhi mandase | asmākamitsute raṇā samindubhiḥ
Or, Sakra, if thou gladden thee afar or in the sea of air, Rejoice thee in this juice of ours, in flowing drops.
- 12.18
यद्वासि सुन्वतो वृधो यजमानस्य सत्पते । उक्थे वा यस्य रण्यसि समिन्दुभिः
yadvāsi sunvato vṛdho yajamānasya satpate | ukthe vā yasya raṇyasi samindubhiḥ
Or, Lord of Heroes if thou aid the worshipper who shed; the, juice, Or him whose laud delights thee, and his flowing drops.
- 12.19
देवंदेवं वोऽवस इन्द्रमिन्द्रं गृणीषणि । अधा यज्ञाय तुर्वणे व्यानशुः
devaṃdevaṃ vo'vasa indramindraṃ gṛṇīṣaṇi | adhā yajñāya turvaṇe vyānaśuḥ
To magnify the God, the God, Indra, yea, Indra for your help, And promptly end the sacrifice-this have they gained.
- 12.20
यज्ञेभिर्यज्ञवाहसं सोमेभिः सोमपातमम् । होत्राभिरिन्द्रं वावृधुर्व्यानशुः
yajñebhiryajñavāhasaṃ somebhiḥ somapātamam | hotrābhirindraṃ vāvṛdhurvyānaśuḥ
With worship, him whom men adore, with Soma, him who drinks it most, Indra with lauds have they increased this have they gained.
- 12.21
महीरस्य प्रणीतयः पूर्वीरुत प्रशस्तयः । विश्वा वसूनि दाशुषे व्यानशुः
mahīrasya praṇītayaḥ pūrvīruta praśastayaḥ | viśvā vasūni dāśuṣe vyānaśuḥ
His leadings are with power and might and his instructions manifold: He gives the worshipper all wealth: this have they gained.
- 12.22
इन्द्रं वृत्राय हन्तवे देवासो दधिरे पुरः । इन्द्रं वाणीरनूषता समोजसे
indraṃ vṛtrāya hantave devāso dadhire puraḥ | indraṃ vāṇīranūṣatā samojase
For slaying Vrtra have the Gods set Indra in the foremost place. Indra the choral bands have sung, for vigorous strength.
- 12.23
महान्तं महिना वयं स्तोमेभिर्हवनश्रुतम् । अर्कैरभि प्र णोनुमः समोजसे
mahāntaṃ mahinā vayaṃ stomebhirhavanaśrutam | arkairabhi pra ṇonumaḥ samojase
We to the Mighty with our might, with lauds to him who hears our call, With holy hymns have sung aloud, for vigorous strength.
- 12.24
न यं विविक्तो रोदसी नान्तरिक्षाणि वज्रिणम् । अमादिदस्य तित्विषे समोजसः
na yaṃ vivikto rodasī nāntarikṣāṇi vajriṇam | amādidasya titviṣe samojasaḥ
Not earth, nor heaven, nor firmaments contain the Thunder-wielding God: They shake before his violent rush and vigorous strength.
- 12.25
यदिन्द्र पृतनाज्ये देवास्त्वा दधिरे पुरः । आदित्ते हर्यता हरी ववक्षतुः
yadindra pṛtanājye devāstvā dadhire puraḥ | āditte haryatā harī vavakṣatuḥ
What time the Gods, O Indra, get thee foremost in the furious fight, Then thy two beautiful Bay Steeds carried thee on.
- 12.26
यदा वृत्रं नदीवृतं शवसा वज्रिन्नवधीः । आदित्ते हर्यता हरी ववक्षतुः
yadā vṛtraṃ nadīvṛtaṃ śavasā vajrinnavadhīḥ | āditte haryatā harī vavakṣatuḥ
When Vrtra, stayer of the floods, thou seest, Thunderor with might, Then thy two beautiful Bay Steeds carried thee on.
- 12.27
यदा ते विष्णुरोजसा त्रीणि पदा विचक्रमे । आदित्ते हर्यता हरी ववक्षतुः
yadā te viṣṇurojasā trīṇi padā vicakrame | āditte haryatā harī vavakṣatuḥ
When Visnu, through thine energy, strode wide those three great steps of his, Then thy two beautiful Bay Steeds carried thee on.
- 12.28
यदा ते हर्यता हरी वावृधाते दिवेदिवे । आदित्ते विश्वा भुवनानि येमिरे
yadā te haryatā harī vāvṛdhāte divedive | āditte viśvā bhuvanāni yemire
When thy two beautiful Bay Steeds grew great and greater day by day, Even then all creatures that had life bowed down to thee.
- 12.29
यदा ते मारुतीर्विशस्तुभ्यमिन्द्र नियेमिरे । आदित्ते विश्वा भुवनानि येमिरे
yadā te mārutīrviśastubhyamindra niyemire | āditte viśvā bhuvanāni yemire
When, Indra, all the Marut folk humbly submitted them to thee, Even then all creatures that had life bowed down to thee.
- 12.30
यदा सूर्यममुं दिवि शुक्रं ज्योतिरधारयः । आदित्ते विश्वा भुवनानि येमिरे
yadā sūryamamuṃ divi śukraṃ jyotiradhārayaḥ | āditte viśvā bhuvanāni yemire
When yonder Sun, that brilliant light, thou settest in the heaven above, Even then all creatures that had life bowed down to thee.
- 12.31
इमां त इन्द्र सुष्टुतिं विप्र इयर्ति धीतिभिः । जामिं पदेव पिप्रतीं प्राध्वरे
imāṃ ta indra suṣṭutiṃ vipra iyarti dhītibhiḥ | jāmiṃ padeva pipratīṃ prādhvare
To thee, O Indra, with this thought the sage lifts up this eulogy, Akin and leading as on foot to sacrifice.
- 12.32
यदस्य धामनि प्रिये समीचीनासो अस्वरन् । नाभा यज्ञस्य दोहना प्राध्वरे
yadasya dhāmani priye samīcīnāso asvaran | nābhā yajñasya dohanā prādhvare
When in thine own dear dwelling all gathered have lifted up the voice Milk-streams at worship's central spot, for sacrifice,
- 12.33
सुवीर्यं स्वश्व्यं सुगव्यमिन्द्र दद्धि नः । होतेव पूर्वचित्तये प्राध्वरे
suvīryaṃ svaśvyaṃ sugavyamindra daddhi naḥ | hoteva pūrvacittaye prādhvare
As Priest, O Indra, give us wealth in brave men and good steeds and kine That we may first remember thee for sacrifice.
- 13.1
इन्द्रः सुतेषु सोमेषु क्रतुं पुनीत उक्थ्यम् । विदे वृधस्य दक्षसो महान्हि षः
indraḥ suteṣu someṣu kratuṃ punīta ukthyam | vide vṛdhasya dakṣaso mahānhi ṣaḥ
INDRA, when Soma juices flow, makes his mind pure and meet for lauds. He gains the power that brings success, for great is he.
- 13.2
स प्रथमे व्योमनि देवानां सदने वृधः । सुपारः सुश्रवस्तमः समप्सुजित्
sa prathame vyomani devānāṃ sadane vṛdhaḥ | supāraḥ suśravastamaḥ samapsujit
In heaven's first region, in the seat of Gods, is he who brings success, Most glorious, prompt to save, who wins the water-floods.
- 13.3
तमह्वे वाजसातय इन्द्रं भराय शुष्मिणम् । भवा नः सुम्ने अन्तमः सखा वृधे
tamahve vājasātaya indraṃ bharāya śuṣmiṇam | bhavā naḥ sumne antamaḥ sakhā vṛdhe
Him, to win strength, have I invoked, even Indra mighty for the fray. Be thou most near to us for bliss, a Friend to aid.
- 13.4
इयं त इन्द्र गिर्वणो रातिः क्षरति सुन्वतः । मन्दानो अस्य बर्हिषो वि राजसि
iyaṃ ta indra girvaṇo rātiḥ kṣarati sunvataḥ | mandāno asya barhiṣo vi rājasi
Indra, Song -lover, here for thee the worshipper's libation flows. Rejoicing in this sacred grass thou shinest forth.
- 13.5
नूनं तदिन्द्र दद्धि नो यत्त्वा सुन्वन्त ईमहे । रयिं नश्चित्रमा भरा स्वर्विदम्
nūnaṃ tadindra daddhi no yattvā sunvanta īmahe | rayiṃ naścitramā bharā svarvidam
Even now, O Indra, give us that which, pressing juice, we crave of thee. Bring us wealth manifold which finds the light of heaven.
- 13.6
स्तोता यत्ते विचर्षणिरतिप्रशर्धयद्गिरः । वया इवानु रोहते जुषन्त यत्
stotā yatte vicarṣaṇiratipraśardhayadgiraḥ | vayā ivānu rohate juṣanta yat
What time the zealous worshipper hath boldly sung his songs to thee, Like branches of a tree up-grows what they desire.
- 13.7
प्रत्नवज्जनया गिरः शृणुधी जरितुर्हवम् । मदेमदे ववक्षिथा सुकृत्वने
pratnavajjanayā giraḥ śṛṇudhī jariturhavam | mademade vavakṣithā sukṛtvane
Generate songs even as of old, give car unto the singer's call. Thou for the pious hast grown great at each carouse.
- 13.8
क्रीळन्त्यस्य सूनृता आपो न प्रवता यतीः । अया धिया य उच्यते पतिर्दिवः
krīl̤antyasya sūnṛtā āpo na pravatā yatīḥ | ayā dhiyā ya ucyate patirdivaḥ
Sweet strains that glorify him play like waters speeding down a slope, Yea, him who in this song is called the Lord of Heaven;
- 13.9
उतो पतिर्य उच्यते कृष्टीनामेक इद्वशी । नमोवृधैरवस्युभिः सुते रण
uto patirya ucyate kṛṣṭīnāmeka idvaśī | namovṛdhairavasyubhiḥ sute raṇa
Yea, who alone is called the Lord, the single Ruler of the folk, By worshippers seeking aid: may he joy in the draught.
- 13.10
स्तुहि श्रुतं विपश्चितं हरी यस्य प्रसक्षिणा । गन्तारा दाशुषो गृहं नमस्विनः
stuhi śrutaṃ vipaścitaṃ harī yasya prasakṣiṇā | gantārā dāśuṣo gṛhaṃ namasvinaḥ
Praise him, the Glorious, skilled in song, Lord of the two victorious Bays: They seek the worshipper's abode who bows in prayer.
- 13.11
तूतुजानो महेमतेऽश्वेभिः प्रुषितप्सुभिः । आ याहि यज्ञमाशुभिः शमिद्धि ते
tūtujāno mahemate'śvebhiḥ pruṣitapsubhiḥ | ā yāhi yajñamāśubhiḥ śamiddhi te
Put forth thy strength: with dappled Steeds come, thou of mighty intellect, With swift Steeds to the sacrifice, for 'tis thy joy.
- 13.12
इन्द्र शविष्ठ सत्पते रयिं गृणत्सु धारय । श्रवः सूरिभ्यो अमृतं वसुत्वनम्
indra śaviṣṭha satpate rayiṃ gṛṇatsu dhāraya | śravaḥ sūribhyo amṛtaṃ vasutvanam
Grant wealth to those who praise thee, Lord of Heroes, Mightiest Indra: give Our princes everlasting fame and opulence.
- 13.13
हवे त्वा सूर उदिते हवे मध्यंदिने दिवः । जुषाण इन्द्र सप्तिभिर्न आ गहि
have tvā sūra udite have madhyaṃdine divaḥ | juṣāṇa indra saptibhirna ā gahi
I call thee when the Sun is risen, I call thee at the noon of day: With thy car-horses, Indra, come well pleased to us.
- 13.14
आ तू गहि प्र तु द्रव मत्स्वा सुतस्य गोमतः । तन्तुं तनुष्व पूर्व्यं यथा विदे
ā tū gahi pra tu drava matsvā sutasya gomataḥ | tantuṃ tanuṣva pūrvyaṃ yathā vide
Speed forward hither, come to us, rejoice thee in the milky draught: Spin out the thread of ancient time, as well is known.
- 13.15
यच्छक्रासि परावति यदर्वावति वृत्रहन् । यद्वा समुद्रे अन्धसोऽवितेदसि
yacchakrāsi parāvati yadarvāvati vṛtrahan | yadvā samudre andhaso'vitedasi
If, Sakra, Vrtra-slayer, thou be far away or near to us. Or in the sea, thou art the guard of Soma juice.
- 13.16
इन्द्रं वर्धन्तु नो गिर इन्द्रं सुतास इन्दवः । इन्द्रे हविष्मतीर्विशो अराणिषुः
indraṃ vardhantu no gira indraṃ sutāsa indavaḥ | indre haviṣmatīrviśo arāṇiṣuḥ
Let songs we sing and Soma-drops expressed by us make Indra strong: The tribes who bring oblations find delight in him.
- 13.17
तमिद्विप्रा अवस्यवः प्रवत्वतीभिरूतिभिः । इन्द्रं क्षोणीरवर्धयन्वया इव
tamidviprā avasyavaḥ pravatvatībhirūtibhiḥ | indraṃ kṣoṇīravardhayanvayā iva
Him sages longing for his aid, with offerings brought in eager haste, Him. even as branches, all mankind have made to grow.
- 13.18
त्रिकद्रुकेषु चेतनं देवासो यज्ञमत्नत । तमिद्वर्धन्तु नो गिरः सदावृधम्
trikadrukeṣu cetanaṃ devāso yajñamatnata | tamidvardhantu no giraḥ sadāvṛdham
At the Trkadrukas the Gods span sacrifice that stirred the mind: May our songs strengthen him who still hath strengthened us.
- 13.19
स्तोता यत्ते अनुव्रत उक्थान्यृतुथा दधे । शुचिः पावक उच्यते सो अद्भुतः
stotā yatte anuvrata ukthānyṛtuthā dadhe | śuciḥ pāvaka ucyate so adbhutaḥ
When, true to duty, at due times the worshipper offers lauds to thee, They call him Purifier, Pure, and Wonderful.
- 13.20
तदिद्रुद्रस्य चेतति यह्वं प्रत्नेषु धामसु । मनो यत्रा वि तद्दधुर्विचेतसः
tadidrudrasya cetati yahvaṃ pratneṣu dhāmasu | mano yatrā vi taddadhurvicetasaḥ
That mind of Rudra, fresh and strong, moves conscious in the ancient ways, With reference whereto the wise have ordered this.
- 13.21
यदि मे सख्यमावर इमस्य पाह्यन्धसः । येन विश्वा अति द्विषो अतारिम
yadi me sakhyamāvara imasya pāhyandhasaḥ | yena viśvā ati dviṣo atārima
If thou elect to be my Friend drink of this sacrificial juice, By help whereof we may subdue all enemies.
- 13.22
कदा त इन्द्र गिर्वण स्तोता भवाति शंतमः । कदा नो गव्ये अश्व्ये वसौ दधः
kadā ta indra girvaṇa stotā bhavāti śaṃtamaḥ | kadā no gavye aśvye vasau dadhaḥ
O Indra, Lover of the song, when shall thy praiser be most blest? When wilt thou grant us wealth in herds of kine and steeds?
- 13.23
उत ते सुष्टुता हरी वृषणा वहतो रथम् । अजुर्यस्य मदिन्तमं यमीमहे
uta te suṣṭutā harī vṛṣaṇā vahato ratham | ajuryasya madintamaṃ yamīmahe
And thy two highly-lauded Bays, strong stallions, draw thy car who art Untouched by age, most gladdening car for which we pray.
- 13.24
तमीमहे पुरुष्टुतं यह्वं प्रत्नाभिरूतिभिः । नि बर्हिषि प्रिये सददध द्विता
tamīmahe puruṣṭutaṃ yahvaṃ pratnābhirūtibhiḥ | ni barhiṣi priye sadadadha dvitā
With ancient offerings we implore the Young and Strong whom many praise. He from of old hath sat upon dear sacred grass.
- 13.25
वर्धस्वा सु पुरुष्टुत ऋषिष्टुताभिरूतिभिः । धुक्षस्व पिप्युषीमिषमवा च नः
vardhasvā su puruṣṭuta ṛṣiṣṭutābhirūtibhiḥ | dhukṣasva pipyuṣīmiṣamavā ca naḥ
Wax mighty, thou whom many laud for aids which Rsis have extolled. Pour down for us abundant food and guard us well.
- 13.26
इन्द्र त्वमवितेदसीत्था स्तुवतो अद्रिवः । ऋतादियर्मि ते धियं मनोयुजम्
indra tvamavitedasītthā stuvato adrivaḥ | ṛtādiyarmi te dhiyaṃ manoyujam
O Indra, Caster of the Stone, thou helpest him who praises thee: From sacrifice I send to thee a mind yoked hymn.
- 13.27
इह त्या सधमाद्या युजानः सोमपीतये । हरी इन्द्र प्रतद्वसू अभि स्वर
iha tyā sadhamādyā yujānaḥ somapītaye | harī indra pratadvasū abhi svara
Here, yoking for the Soma-draught these Horses, sharers of thy feast, Thy Bay Steeds, Indra, fraught with weal to, consent to come.
- 13.28
अभि स्वरन्तु ये तव रुद्रासः सक्षत श्रियम् । उतो मरुत्वतीर्विशो अभि प्रयः
abhi svarantu ye tava rudrāsaḥ sakṣata śriyam | uto marutvatīrviśo abhi prayaḥ
Attendants on thy glory, let the Rudras roar assent to thee, And all the Marut companies come to the feast.
- 13.29
इमा अस्य प्रतूर्तयः पदं जुषन्त यद्दिवि । नाभा यज्ञस्य सं दधुर्यथा विदे
imā asya pratūrtayaḥ padaṃ juṣanta yaddivi | nābhā yajñasya saṃ dadhuryathā vide
These his victorious followers bold in the heavens the place they love, Leagued in the heart of sacrifice, as well we know.
- 13.30
अयं दीर्घाय चक्षसे प्राचि प्रयत्यध्वरे । मिमीते यज्ञमानुषग्विचक्ष्य
ayaṃ dīrghāya cakṣase prāci prayatyadhvare | mimīte yajñamānuṣagvicakṣya
That we may long behold the light, what time the ordered rite proceeds, He duly measures, as he views, the sacrifice.
- 13.31
वृषायमिन्द्र ते रथ उतो ते वृषणा हरी । वृषा त्वं शतक्रतो वृषा हवः
vṛṣāyamindra te ratha uto te vṛṣaṇā harī | vṛṣā tvaṃ śatakrato vṛṣā havaḥ
O Indra, strong is this thy car, and strong are these Bay Steeds of thine: O Satakratu, thou art strong, strong is our call.
- 13.32
वृषा ग्रावा वृषा मदो वृषा सोमो अयं सुतः । वृषा यज्ञो यमिन्वसि वृषा हवः
vṛṣā grāvā vṛṣā mado vṛṣā somo ayaṃ sutaḥ | vṛṣā yajño yaminvasi vṛṣā havaḥ
Strong is the press-stone, strong thy joy, strong is the flowing Soma juice: Strong is the rite thou furtherest, strong is our call.
- 13.33
वृषा त्वा वृषणं हुवे वज्रिञ्चित्राभिरूतिभिः । वावन्थ हि प्रतिष्टुतिं वृषा हवः
vṛṣā tvā vṛṣaṇaṃ huve vajriñcitrābhirūtibhiḥ | vāvantha hi pratiṣṭutiṃ vṛṣā havaḥ
As strong I call on thee the Strong, O Thunderer with thy thousand aids: For thou hast won the hymn of praise. Strong is our call.
- 14.1
यदिन्द्राहं यथा त्वमीशीय वस्व एक इत् । स्तोता मे गोषखा स्यात्
yadindrāhaṃ yathā tvamīśīya vasva eka it | stotā me goṣakhā syāt
IF I, O Indra, were, like thee, the single Sovran of all wealth, My worshipper should be rich in kine.
- 14.2
शिक्षेयमस्मै दित्सेयं शचीपते मनीषिणे । यदहं गोपतिः स्याम्
śikṣeyamasmai ditseyaṃ śacīpate manīṣiṇe | yadahaṃ gopatiḥ syām
I should be fain, O Lord of Power, to strengthen and enrich the sage, Were I the Lord of herds of kine.
- 14.3
धेनुष्ट इन्द्र सूनृता यजमानाय सुन्वते । गामश्वं पिप्युषी दुहे
dhenuṣṭa indra sūnṛtā yajamānāya sunvate | gāmaśvaṃ pipyuṣī duhe
To worshippers who press the juice thy goodness, Indra, is a cow Yielding in plenty kine and steeds.
- 14.4
न ते वर्तास्ति राधस इन्द्र देवो न मर्त्यः । यद्दित्ससि स्तुतो मघम्
na te vartāsti rādhasa indra devo na martyaḥ | yadditsasi stuto magham
None is there, Indra, God or man, to hinder thy munificence, The wealth which, lauded, thou wilt give.
- 14.5
यज्ञ इन्द्रमवर्धयद्यद्भूमिं व्यवर्तयत् । चक्राण ओपशं दिवि
yajña indramavardhayadyadbhūmiṃ vyavartayat | cakrāṇa opaśaṃ divi
The sacrifice made Indra strong when he unrolled the earth, and made Himself a diadem in heaven.
- 14.6
वावृधानस्य ते वयं विश्वा धनानि जिग्युषः । ऊतिमिन्द्रा वृणीमहे
vāvṛdhānasya te vayaṃ viśvā dhanāni jigyuṣaḥ | ūtimindrā vṛṇīmahe
Thine aid we claim, O Indra, thine who after thou hast waxen great Hast won all treasures for thine own.
- 14.7
व्यन्तरिक्षमतिरन्मदे सोमस्य रोचना । इन्द्रो यदभिनद्वलम्
vyantarikṣamatiranmade somasya rocanā | indro yadabhinadvalam
In Soma's ecstasy Indra spread the firmament and realms of light, When he cleft Vala limb from limb.
- 14.8
उद्गा आजदङ्गिरोभ्य आविष्कृण्वन्गुहा सतीः । अर्वाञ्चं नुनुदे वलम्
udgā ājadaṅgirobhya āviṣkṛṇvanguhā satīḥ | arvāñcaṃ nunude valam
Showing the hidden he drave forth the cows for the Angirases, And Vala he cast headlong down.
- 14.9
इन्द्रेण रोचना दिवो दृळ्हानि दृंहितानि च । स्थिराणि न पराणुदे
indreṇa rocanā divo dṛl̤hāni dṛṃhitāni ca | sthirāṇi na parāṇude
By Indra were the luminous realms of heaven established and secured, Firm and immovable from their place.
- 14.10
अपामूर्मिर्मदन्निव स्तोम इन्द्राजिरायते । वि ते मदा अराजिषुः
apāmūrmirmadanniva stoma indrājirāyate | vi te madā arājiṣuḥ
Indra, thy laud moves quickly like a joyous wave of water-floods: Bright shine the drops that gladden thee.
- 14.11
त्वं हि स्तोमवर्धन इन्द्रास्युक्थवर्धनः । स्तोतॄणामुत भद्रकृत्
tvaṃ hi stomavardhana indrāsyukthavardhanaḥ | stotṝṇāmuta bhadrakṛt
For thou, O Indra, art the God whom hymns and praises magnify: Thou blessest those who worship thee.
- 14.12
इन्द्रमित्केशिना हरी सोमपेयाय वक्षतः । उप यज्ञं सुराधसम्
indramitkeśinā harī somapeyāya vakṣataḥ | upa yajñaṃ surādhasam
Let the two long-maned Bay Steeds bring Indra to drink the Soma juice, The Bountiful to our sacrifice.
- 14.13
अपां फेनेन नमुचेः शिर इन्द्रोदवर्तयः ।$ विश्वा यदजय स्पृधः
apāṃ phenena namuceḥ śira indrodavartayaḥ |$ viśvā yadajaya spṛdhaḥ
With waters' foam thou torest off, Indra, the head of Namuci, Subduing all contending hosts.
- 14.14
मायाभिरुत्सिसृप्सत इन्द्र द्यामारुरुक्षतः । अव दस्यूँरधूनुथाः
māyābhirutsisṛpsata indra dyāmārurukṣataḥ | ava dasyū~radhūnuthāḥ
The Dasyus, when they fain would climb by magic arts and mount to heaven, Thou, Indra, castest down to earth.
- 14.15
असुन्वामिन्द्र संसदं विषूचीं व्यनाशयः । सोमपा उत्तरो भवन्
asunvāmindra saṃsadaṃ viṣūcīṃ vyanāśayaḥ | somapā uttaro bhavan
As Soma-drinker conquering all, thou scatteredst to every side Their settlement who poured no gifts.
- 15.1
तम्वभि प्र गायत पुरुहूतं पुरुष्टुतम् । इन्द्रं गीर्भिस्तविषमा विवासत
tamvabhi pra gāyata puruhūtaṃ puruṣṭutam | indraṃ gīrbhistaviṣamā vivāsata
SING forth to him whom many men invoke, to him whom many laud. Invite the powerful Indra with your songs of praise.
- 15.2
यस्य द्विबर्हसो बृहत्सहो दाधार रोदसी । गिरीँरज्राँ अपः स्वर्वृषत्वना
yasya dvibarhaso bṛhatsaho dādhāra rodasī | girī~rajrā~ apaḥ svarvṛṣatvanā
Whose lofty might-for doubly strong is he-supports the heavens and earth, And hills and plains and floods and light with manly power.
- 15.3
स राजसि पुरुष्टुतँ एको वृत्राणि जिघ्नसे । इन्द्र जैत्रा श्रवस्या च यन्तवे
sa rājasi puruṣṭuta~ eko vṛtrāṇi jighnase | indra jaitrā śravasyā ca yantave
Such, Praised by many! thou art King alone thou smitest Vrtras dead, To gain, O Indra, spoils of war and high renown.
- 15.4
तं ते मदं गृणीमसि वृषणं पृत्सु सासहिम् । उ लोककृत्नुमद्रिवो हरिश्रियम्
taṃ te madaṃ gṛṇīmasi vṛṣaṇaṃ pṛtsu sāsahim | u lokakṛtnumadrivo hariśriyam
We sing this strong and wild delight of thine which conquers in the fray, Which, Caster of the Stone! gives room and shines like gold.
- 15.5
येन ज्योतींष्यायवे मनवे च विवेदिथ । मन्दानो अस्य बर्हिषो वि राजसि
yena jyotīṃṣyāyave manave ca viveditha | mandāno asya barhiṣo vi rājasi
Wherewith thou also foundest lights for Ayu and for Manu's sake: Now joying in this sacred grass thou beamest forth.
- 15.6
तदद्या चित्त उक्थिनोऽनु ष्टुवन्ति पूर्वथा । वृषपत्नीरपो जया दिवेदिवे
tadadyā citta ukthino'nu ṣṭuvanti pūrvathā | vṛṣapatnīrapo jayā divedive
This day too singers of the hymn praise, as of old, this might of thine: Win thou the waters day by day, thralls of the strong.
- 15.7
तव त्यदिन्द्रियं बृहत्तव शुष्ममुत क्रतुम् । वज्रं शिशाति धिषणा वरेण्यम्
tava tyadindriyaṃ bṛhattava śuṣmamuta kratum | vajraṃ śiśāti dhiṣaṇā vareṇyam
That lofty Indra-power of thine, thy strength and thine intelligence, Thy thunderbolt for which we long, the wish makes keen.
- 15.8
तव द्यौरिन्द्र पौंस्यं पृथिवी वर्धति श्रवः । त्वामापः पर्वतासश्च हिन्विरे
tava dyaurindra pauṃsyaṃ pṛthivī vardhati śravaḥ | tvāmāpaḥ parvatāsaśca hinvire
O Indra, Heaven and Earth augment thy manly power and thy renown; The waters and thy mountains stir and urge thee on.
- 15.9
त्वां विष्णुर्बृहन्क्षयो मित्रो गृणाति वरुणः । त्वां शर्धो मदत्यनु मारुतम्
tvāṃ viṣṇurbṛhankṣayo mitro gṛṇāti varuṇaḥ | tvāṃ śardho madatyanu mārutam
Visnu the lofty ruling Power, Varuna, Mitra sing thy praise: In thee the Marut3' company have great delight.
- 15.10
त्वं वृषा जनानां मंहिष्ठ इन्द्र जज्ञिषे । सत्रा विश्वा स्वपत्यानि दधिषे
tvaṃ vṛṣā janānāṃ maṃhiṣṭha indra jajñiṣe | satrā viśvā svapatyāni dadhiṣe
O Indra, thou wast born the Lord of men, most liberal of thy gifts: Excellent deeds for evermore are all thine own.
- 15.11
सत्रा त्वं पुरुष्टुतँ एको वृत्राणि तोशसे । नान्य इन्द्रात्करणं भूय इन्वति
satrā tvaṃ puruṣṭuta~ eko vṛtrāṇi tośase | nānya indrātkaraṇaṃ bhūya invati
Ever, alone, O highly-praised, thou sendest Vrtras to their rest: None else than Indra executes the mighty deed.
- 15.12
यदिन्द्र मन्मशस्त्वा नाना हवन्त ऊतये । अस्माकेभिर्नृभिरत्रा स्वर्जय
yadindra manmaśastvā nānā havanta ūtaye | asmākebhirnṛbhiratrā svarjaya
Though here and there, in varied hymns, Indra, men call on thee for aid, Still with our heroes fight and win the light of heaven.
- 15.13
अरं क्षयाय नो महे विश्वा रूपाण्याविशन् । इन्द्रं जैत्राय हर्षया शचीपतिम्
araṃ kṣayāya no mahe viśvā rūpāṇyāviśan | indraṃ jaitrāya harṣayā śacīpatim
Already have all forms of him entered our spacious dwelling-place: For victory stir thou Indra, up, the Lord of Might.
- 16.1
प्र सम्राजं चर्षणीनामिन्द्रं स्तोता नव्यं गीर्भिः । नरं नृषाहं मंहिष्ठम्
pra samrājaṃ carṣaṇīnāmindraṃ stotā navyaṃ gīrbhiḥ | naraṃ nṛṣāhaṃ maṃhiṣṭham
PRAISE Indra whom our songs must laud, sole Sovran of mankind, the Chief Most liberal who controlleth men.
- 16.2
यस्मिन्नुक्थानि रण्यन्ति विश्वानि च श्रवस्या । अपामवो न समुद्रे
yasminnukthāni raṇyanti viśvāni ca śravasyā | apāmavo na samudre
In whom the hymns of praise delight, and all the glory-giving songs. Like the floods' longing for the sea.
- 16.3
तं सुष्टुत्या विवासे ज्येष्ठराजं भरे कृत्नुम् । महो वाजिनं सनिभ्यः
taṃ suṣṭutyā vivāse jyeṣṭharājaṃ bhare kṛtnum | maho vājinaṃ sanibhyaḥ
Him I invite with eulogy, best King, effective in the fight, Strong for the gain of mighty spoil.
- 16.4
यस्यानूना गभीरा मदा उरवस्तरुत्राः । हर्षुमन्तः शूरसातौ
yasyānūnā gabhīrā madā uravastarutrāḥ | harṣumantaḥ śūrasātau
Whose perfect ecstasies are wide, profound, victorious, and give joy in the field where heroes win.
- 16.5
तमिद्धनेषु हितेष्वधिवाकाय हवन्ते । येषामिन्द्रस्ते जयन्ति
tamiddhaneṣu hiteṣvadhivākāya havante | yeṣāmindraste jayanti
Him, when the spoils of war are staked, men call to be their advocate: They who have Indra win the day.
- 16.6
तमिच्च्यौत्नैरार्यन्ति तं कृतेभिश्चर्षणयः । एष इन्द्रो वरिवस्कृत्
tamiccyautnairāryanti taṃ kṛtebhiścarṣaṇayaḥ | eṣa indro varivaskṛt
Men honour him with stirring songs and magnify with solemn rites: Indra is he who giveth case.
- 16.7
इन्द्रो ब्रह्मेन्द्र ऋषिरिन्द्रः पुरू पुरुहूतः । महान्महीभिः शचीभिः
indro brahmendra ṛṣirindraḥ purū puruhūtaḥ | mahānmahībhiḥ śacībhiḥ
1ndra is priest and Rsi, he is much invoked by many men, And mighty by his mighty powers.
- 16.8
स स्तोम्यः स हव्यः सत्यः सत्वा तुविकूर्मिः । एकश्चित्सन्नभिभूतिः
sa stomyaḥ sa havyaḥ satyaḥ satvā tuvikūrmiḥ | ekaścitsannabhibhūtiḥ
Meet to be lauded and invoked, true Hero with his deeds of might, Victorious even when alone.
- 16.9
तमर्केभिस्तं सामभिस्तं गायत्रैश्चर्षणयः । इन्द्रं वर्धन्ति क्षितयः
tamarkebhistaṃ sāmabhistaṃ gāyatraiścarṣaṇayaḥ | indraṃ vardhanti kṣitayaḥ
The men, the people magnify that Indra with their Slina. songs, With hymns and sacred eulogies
- 16.10
प्रणेतारं वस्यो अच्छा कर्तारं ज्योतिः समत्सु । सासह्वांसं युधामित्रान्
praṇetāraṃ vasyo acchā kartāraṃ jyotiḥ samatsu | sāsahvāṃsaṃ yudhāmitrān
Him who advances them to wealth, sends light to lead them in the war, And quells their foemen in the fray.
- 16.11
स नः पप्रिः पारयाति स्वस्ति नावा पुरुहूतः । इन्द्रो विश्वा अति द्विषः
sa naḥ papriḥ pārayāti svasti nāvā puruhūtaḥ | indro viśvā ati dviṣaḥ
May he, the saviour much-invoked, may Indra bear us in a ship Safely beyond all enemies.
- 16.12
स त्वं न इन्द्र वाजेभिर्दशस्या च गातुया च । अच्छा च नः सुम्नं नेषि
sa tvaṃ na indra vājebhirdaśasyā ca gātuyā ca | acchā ca naḥ sumnaṃ neṣi
As such, O Indra, honour us with gifts of booty, further us, And lead us to felicity.
- 17.1
आ याहि सुषुमा हि त इन्द्र सोमं पिबा इमम् । एदं बर्हिः सदो मम
ā yāhi suṣumā hi ta indra somaṃ pibā imam | edaṃ barhiḥ sado mama
COME, we have pressed the juice for thee; O Indra, drink this Soma here Sit thou on this my sacred grass.
- 17.2
आ त्वा ब्रह्मयुजा हरी वहतामिन्द्र केशिना । उप ब्रह्माणि नः शृणु
ā tvā brahmayujā harī vahatāmindra keśinā | upa brahmāṇi naḥ śṛṇu
O Indra, let thy long-maned Bays, yoked by prayer, bring thee hitherward Give car and listen to our prayers.
- 17.3
ब्रह्माणस्त्वा वयं युजा सोमपामिन्द्र सोमिनः । सुतावन्तो हवामहे
brahmāṇastvā vayaṃ yujā somapāmindra sominaḥ | sutāvanto havāmahe
We Soma-bearing Brahmans call thee Soma-drinker with thy friend, We, Indra, bringing Soma juice.
- 17.4
आ नो याहि सुतावतोऽस्माकं सुष्टुतीरुप । पिबा सु शिप्रिन्नन्धसः
ā no yāhi sutāvato'smākaṃ suṣṭutīrupa | pibā su śiprinnandhasaḥ
Come unto us who bring the juice, come unto this our eulogy, Fair-visored! drink thou of the juice.
- 17.5
आ ते सिञ्चामि कुक्ष्योरनु गात्रा वि धावतु । गृभाय जिह्वया मधु
ā te siñcāmi kukṣyoranu gātrā vi dhāvatu | gṛbhāya jihvayā madhu
I pour it down within thee, so through all thy members let it spread: Take with. thy tongue the pleasant drink.
- 17.6
स्वादुष्टे अस्तु संसुदे मधुमान्तन्वे तव । सोमः शमस्तु ते हृदे
svāduṣṭe astu saṃsude madhumāntanve tava | somaḥ śamastu te hṛde
Sweet to thy body let it be, delicious be the savoury juice: Sweet be the Soma to thine heart.
- 17.7
अयमु त्वा विचर्षणे जनीरिवाभि संवृतः । प्र सोम इन्द्र सर्पतु
ayamu tvā vicarṣaṇe janīrivābhi saṃvṛtaḥ | pra soma indra sarpatu
Like women, let this Soma-draught, invested with its robe, approach, O active Indra, close to thee.
- 17.8
तुविग्रीवो वपोदरः सुबाहुरन्धसो मदे । इन्द्रो वृत्राणि जिघ्नते
tuvigrīvo vapodaraḥ subāhurandhaso made | indro vṛtrāṇi jighnate
Indra, transported with the juice, vast in his bulk, strong in his neck And stout arms, smites the Vrtras down.
- 17.9
इन्द्र प्रेहि पुरस्त्वं विश्वस्येशान ओजसा । वृत्राणि वृत्रहञ्जहि
indra prehi purastvaṃ viśvasyeśāna ojasā | vṛtrāṇi vṛtrahañjahi
O Indra, go thou forward, thou who rulest over all by might: Thou Vrtra-slayer slay the fiends,
- 17.10
दीर्घस्ते अस्त्वङ्कुशो येना वसु प्रयच्छसि । यजमानाय सुन्वते
dīrghaste astvaṅkuśo yenā vasu prayacchasi | yajamānāya sunvate
Long be thy grasping-hook wherewith thou givest ample wealth to him Who sheds the juice and worships thee.
- 17.11
अयं त इन्द्र सोमो निपूतो अधि बर्हिषि । एहीमस्य द्रवा पिब
ayaṃ ta indra somo nipūto adhi barhiṣi | ehīmasya dravā piba
Here, Indra, is thy Soma-draught, made pure upon the sacred grass: Run hither, come and drink thereof.
- 17.12
शाचिगो शाचिपूजनायं रणाय ते सुतः । आखण्डल प्र हूयसे
śācigo śācipūjanāyaṃ raṇāya te sutaḥ | ākhaṇḍala pra hūyase
Famed for thy radiance, worshipped well this juice is shed for thy delight Thou art invoked, Âkhaṇḍala!
- 17.13
यस्ते शृङ्गवृषो नपात्प्रणपात्कुण्डपाय्यः । न्यस्मिन्दध्र आ मनः
yaste śṛṅgavṛṣo napātpraṇapātkuṇḍapāyyaḥ | nyasmindadhra ā manaḥ
To Kundapayya, grandson's son, grandson of Ṣringavṛish! to thee, To him have I addressed my thought.
- 17.14
वास्तोष्पते ध्रुवा स्थूणांसत्रं सोम्यानाम् । द्रप्सो भेत्ता पुरां शश्वतीनामिन्द्रो मुनीनां सखा
vāstoṣpate dhruvā sthūṇāṃsatraṃ somyānām | drapso bhettā purāṃ śaśvatīnāmindro munīnāṃ sakhā
Strong pillar thou, Lord of the home armour of Soma-offerers: The drop of Soma breaketh all the strongholds down, and Indra is the Rsis' Friend.
- 17.15
पृदाकुसानुर्यजतो गवेषण एकः सन्नभि भूयसः । भूर्णिमश्वं नयत्तुजा पुरो गृभेन्द्रं सोमस्य पीतये
pṛdākusānuryajato gaveṣaṇa ekaḥ sannabhi bhūyasaḥ | bhūrṇimaśvaṃ nayattujā puro gṛbhendraṃ somasya pītaye
Holy Pṛidâkusânu, winner of the spoil, one eminent o'er many men, Lead on the wild horse Indra with his vigorous grasp forward to drink the Soma juice.
- 18.1
इदं ह नूनमेषां सुम्नं भिक्षेत मर्त्यः । आदित्यानामपूर्व्यं सवीमनि
idaṃ ha nūnameṣāṃ sumnaṃ bhikṣeta martyaḥ | ādityānāmapūrvyaṃ savīmani
Now let the mortal offer prayer to win the unexampled grace Of these Adityas and their aid to cherish life.
- 18.2
अनर्वाणो ह्येषां पन्था आदित्यानाम् । अदब्धाः सन्ति पायवः सुगेवृधः
anarvāṇo hyeṣāṃ panthā ādityānām | adabdhāḥ santi pāyavaḥ sugevṛdhaḥ
For not an enemy molests the paths which these Adityas tread: Infallible guards, they strengthen us in happiness.
- 18.3
तत्सु नः सविता भगो वरुणो मित्रो अर्यमा । शर्म यच्छन्तु सप्रथो यदीमहे
tatsu naḥ savitā bhago varuṇo mitro aryamā | śarma yacchantu sapratho yadīmahe
Now soon may Bhaga, Savitar, Varuna, Mitra, Aryaman Give us the shelter widely spread which we implore.
- 18.4
देवेभिर्देव्यदितेऽरिष्टभर्मन्ना गहि । स्मत्सूरिभिः पुरुप्रिये सुशर्मभिः
devebhirdevyadite'riṣṭabharmannā gahi | smatsūribhiḥ purupriye suśarmabhiḥ
With Gods come thou whose fostering care none checks, O Goddesss Aditi: Come, dear to many, with the Lords who guard us well.
- 18.5
ते हि पुत्रासो अदितेर्विदुर्द्वेषांसि योतवे । अंहोश्चिदुरुचक्रयोऽनेहसः
te hi putrāso aditervidurdveṣāṃsi yotave | aṃhościdurucakrayo'nehasaḥ
For well these Sons of Aditi know to keep enmities aloof, Unrivalled, giving ample room, they save from woe.
- 18.6
अदितिर्नो दिवा पशुमदितिर्नक्तमद्वयाः । अदितिः पात्वंहसः सदावृधा
aditirno divā paśumaditirnaktamadvayāḥ | aditiḥ pātvaṃhasaḥ sadāvṛdhā
Aditi guard our herd by day, Aditi, free from guile, by night, Aditi, ever strengthening, save us from grief!
- 18.7
उत स्या नो दिवा मतिरदितिरूत्या गमत् । सा शंताति मयस्करदप स्रिधः
uta syā no divā matiraditirūtyā gamat | sā śaṃtāti mayaskaradapa sridhaḥ
And in the day our hymn is this: May Aditi come nigh to help, With loving-kindness bring us weal and chase our foes.
- 18.8
उत त्या दैव्या भिषजा शं नः करतो अश्विना । युयुयातामितो रपो अप स्रिधः
uta tyā daivyā bhiṣajā śaṃ naḥ karato aśvinā | yuyuyātāmito rapo apa sridhaḥ
And may the Asvins, the divine Pair of Physicians, send us health: May they remove iniquity and chase our foes.
- 18.9
शमग्निरग्निभिः करच्छं नस्तपतु सूर्यः । शं वातो वात्वरपा अप स्रिधः
śamagniragnibhiḥ karacchaṃ nastapatu sūryaḥ | śaṃ vāto vātvarapā apa sridhaḥ
May Agni bless us with his fires, and Surya warm us pleasantly: May the pure Wind breathe sweet on us, and chase our foes.
- 18.10
अपामीवामप स्रिधमप सेधत दुर्मतिम् । आदित्यासो युयोतना नो अंहसः
apāmīvāmapa sridhamapa sedhata durmatim | ādityāso yuyotanā no aṃhasaḥ
Drive ye disease and strife away, drive ye away malignity: Adityas, keep us ever far from sore distress.
- 18.11
युयोता शरुमस्मदाँ आदित्यास उतामतिम् । ऋधग्द्वेषः कृणुत विश्ववेदसः
yuyotā śarumasmadā~ ādityāsa utāmatim | ṛdhagdveṣaḥ kṛṇuta viśvavedasaḥ
Remove from us the arrow, keep famine, Adityas! far away: Keep enmities afar from us, Lords of all wealth!
- 18.12
तत्सु नः शर्म यच्छतादित्या यन्मुमोचति । एनस्वन्तं चिदेनसः सुदानवः
tatsu naḥ śarma yacchatādityā yanmumocati | enasvantaṃ cidenasaḥ sudānavaḥ
Now, O Adityas, grant to us the shelter that lets man go free, Yea, even the sinner from his sin, ye Bounteous Gods 1
- 18.13
यो नः कश्चिद्रिरिक्षति रक्षस्त्वेन मर्त्यः । स्वैः ष एवै रिरिषीष्ट युर्जनः
yo naḥ kaścidririkṣati rakṣastvena martyaḥ | svaiḥ ṣa evai ririṣīṣṭa yurjanaḥ
Whatever mortal with the powe r of demons fain would injure us, May he, impetuous, suffer harm by his own deeds.
- 18.14
समित्तमघमश्नवद्दुःशंसं मर्त्यं रिपुम् । यो अस्मत्रा दुर्हणावाँ उप द्वयुः
samittamaghamaśnavadduḥśaṃsaṃ martyaṃ ripum | yo asmatrā durhaṇāvā~ upa dvayuḥ
May sin o'ertake our human foe, the man who speaketh evil thing, Him who would cause our misery, whose heart is false.
- 18.15
पाकत्रा स्थन देवा हृत्सु जानीथ मर्त्यम् । उप द्वयुं चाद्वयुं च वसवः
pākatrā sthana devā hṛtsu jānītha martyam | upa dvayuṃ cādvayuṃ ca vasavaḥ
Gods, ye are with the simple ones, ye know each mortal in your hearts; Ye, Vasus, well discriminate the false and true.
- 18.16
आ शर्म पर्वतानामोतापां वृणीमहे । द्यावाक्षामारे अस्मद्रपस्कृतम्
ā śarma parvatānāmotāpāṃ vṛṇīmahe | dyāvākṣāmāre asmadrapaskṛtam
Fain would we have the sheltering aid of mountains and of water-floods: Keep far from us iniquity, O Heaven and Earth.
- 18.17
ते नो भद्रेण शर्मणा युष्माकं नावा वसवः । अति विश्वानि दुरिता पिपर्तन
te no bhadreṇa śarmaṇā yuṣmākaṃ nāvā vasavaḥ | ati viśvāni duritā pipartana
So with auspicious sheltering aid do ye, O Vasus, carry us Beyond all trouble and distress, borne in your ship.
- 18.18
तुचे तनाय तत्सु नो द्राघीय आयुर्जीवसे । आदित्यासः सुमहसः कृणोतन
tuce tanāya tatsu no drāghīya āyurjīvase | ādityāsaḥ sumahasaḥ kṛṇotana
Adityas, ye Most Mighty Ones, grant to our children and their seed Extended term of life that they may live long days.
- 18.19
यज्ञो हीळो वो अन्तर आदित्या अस्ति मृळत । युष्मे इद्वो अपि ष्मसि सजात्ये
yajño hīl̤o vo antara ādityā asti mṛl̤ata | yuṣme idvo api ṣmasi sajātye
Sacrifice, O Adityas, is your inward monitor: be kind, For in the bond of kindred we are bound to you.
- 18.20
बृहद्वरूथं मरुतां देवं त्रातारमश्विना । मित्रमीमहे वरुणं स्वस्तये
bṛhadvarūthaṃ marutāṃ devaṃ trātāramaśvinā | mitramīmahe varuṇaṃ svastaye
The Maruts' high protecting aid, the Asvins, and the God who saves, Mitra and Varuna for weal we supplicate.
- 18.21
अनेहो मित्रार्यमन्नृवद्वरुण शंस्यम् । त्रिवरूथं मरुतो यन्त नश्छर्दिः
aneho mitrāryamannṛvadvaruṇa śaṃsyam | trivarūthaṃ maruto yanta naśchardiḥ
Grant us a home with triple guard, Aryaman, Mitra, Varuna! Unthreatened, Maruts! meet for praise, and filled with men.
- 18.22
ये चिद्धि मृत्युबन्धव आदित्या मनवः स्मसि । प्र सू न आयुर्जीवसे तिरेतन
ye ciddhi mṛtyubandhava ādityā manavaḥ smasi | pra sū na āyurjīvase tiretana
And as we human beings, O Adityas, are akin to death, Graciously lengthen ye our lives that we may live.
- 19.1
तं गूर्धया स्वर्णरं देवासो देवमरतिं दधन्विरे । देवत्रा हव्यमोहिरे
taṃ gūrdhayā svarṇaraṃ devāso devamaratiṃ dadhanvire | devatrā havyamohire
SING praise to him, the Lord of Light. The Gods have made the God to be their messenger, And sent oblation to Gods.
- 19.2
विभूतरातिं विप्र चित्रशोचिषमग्निमीळिष्व यन्तुरम् । अस्य मेधस्य सोम्यस्य सोभरे प्रेमध्वराय पूर्व्यम्
vibhūtarātiṃ vipra citraśociṣamagnimīl̤iṣva yanturam | asya medhasya somyasya sobhare premadhvarāya pūrvyam
Agni, the Bounteous Giver, bright with varied flames, laud thou, O singer Sobhari- Him who controls this sacred food with Soma blent, who hath first claim to sacrifice.
- 19.3
यजिष्ठं त्वा ववृमहे देवं देवत्रा होतारममर्त्यम् । अस्य यज्ञस्य सुक्रतुम्
yajiṣṭhaṃ tvā vavṛmahe devaṃ devatrā hotāramamartyam | asya yajñasya sukratum
Thee have we chosen skill fullest in sacrifice, Immortal Priest among the Gods, Wise finisher of this holy rite:
- 19.4
ऊर्जो नपातं सुभगं सुदीदितिमग्निं श्रेष्ठशोचिषम् । स नो मित्रस्य वरुणस्य सो अपामा सुम्नं यक्षते दिवि
ūrjo napātaṃ subhagaṃ sudīditimagniṃ śreṣṭhaśociṣam | sa no mitrasya varuṇasya so apāmā sumnaṃ yakṣate divi
The Son of Strength, the blessed, brightly shining One, Agni whose light is excellent. May be by sacrifice win us in heaven the grace of Mitra, Varuna, and the Floods.
- 19.5
यः समिधा य आहुती यो वेदेन ददाश मर्तो अग्नये । यो नमसा स्वध्वरः
yaḥ samidhā ya āhutī yo vedena dadāśa marto agnaye | yo namasā svadhvaraḥ
The mortal who hath ministered to Agni with oblation, fuel, ritual lore, And reverence, skilled in sacrifice.
- 19.6
तस्येदर्वन्तो रंहयन्त आशवस्तस्य द्युम्नितमं यशः । न तमंहो देवकृतं कुतश्चन न मर्त्यकृतं नशत्
tasyedarvanto raṃhayanta āśavastasya dyumnitamaṃ yaśaḥ | na tamaṃho devakṛtaṃ kutaścana na martyakṛtaṃ naśat
Verily swift to run are his fleet-footed steeds, and most resplendent fame is his. No trouble caused by Gods or wrought by mortal man from any side o'ertaketh him.
- 19.7
स्वग्नयो वो अग्निभिः स्याम सूनो सहस ऊर्जां पते । सुवीरस्त्वमस्मयुः
svagnayo vo agnibhiḥ syāma sūno sahasa ūrjāṃ pate | suvīrastvamasmayuḥ
May we by thine own fires be well supplied with fire, O Son of Strength, O Lord of Might: Thou as our Friend hast worthy men.
- 19.8
प्रशंसमानो अतिथिर्न मित्रियोऽग्नी रथो न वेद्यः । त्वे क्षेमासो अपि सन्ति साधवस्त्वं राजा रयीणाम्
praśaṃsamāno atithirna mitriyo'gnī ratho na vedyaḥ | tve kṣemāso api santi sādhavastvaṃ rājā rayīṇām
Agni, who praises like a guest of friendly mind, is as a car that brings us gear. Also in thee is found perfect security thou art the Sovran Lord of wealth.
- 19.9
सो अद्धा दाश्वध्वरोऽग्ने मर्तः सुभग स प्रशंस्यः । स धीभिरस्तु सनिता
so addhā dāśvadhvaro'gne martaḥ subhaga sa praśaṃsyaḥ | sa dhībhirastu sanitā
That man, moreover, merits praise who brings, auspicious Agni, sacrificial gifts May he win riches by his thoughts.
- 19.10
यस्य त्वमूर्ध्वो अध्वराय तिष्ठसि क्षयद्वीरः स साधते । सो अर्वद्भिः सनिता स विपन्युभिः स शूरैः सनिता कृतम्
yasya tvamūrdhvo adhvarāya tiṣṭhasi kṣayadvīraḥ sa sādhate | so arvadbhiḥ sanitā sa vipanyubhiḥ sa śūraiḥ sanitā kṛtam
He for whose sacrifice thou standest up erect is prosperous and rules o'er men. He wins with coursers and with singers killed in song: with heroes he obtains the prize.
- 19.11
यस्याग्निर्वपुर्गृहे स्तोमं चनो दधीत विश्ववार्यः । हव्या वा वेविषद्विषः
yasyāgnirvapurgṛhe stomaṃ cano dadhīta viśvavāryaḥ | havyā vā veviṣadviṣaḥ
He in whose dwelling Agni is chief ornament, and, all-desired, loves his laud well, And zealously tends his offerings-
- 19.12
विप्रस्य वा स्तुवतः सहसो यहो मक्षूतमस्य रातिषु । अवोदेवमुपरिमर्त्यं कृधि वसो विविदुषो वचः
viprasya vā stuvataḥ sahaso yaho makṣūtamasya rātiṣu | avodevamuparimartyaṃ kṛdhi vaso vividuṣo vacaḥ
His, or the lauding sage's word, his, Son of Strength! who Is most prompt with sacred gifts, Set thou beneath the Gods, Vasu, above mankind, the speech of the intelligent.
- 19.13
यो अग्निं हव्यदातिभिर्नमोभिर्वा सुदक्षमाविवासति । गिरा वाजिरशोचिषम्
yo agniṃ havyadātibhirnamobhirvā sudakṣamāvivāsati | girā vājiraśociṣam
He who with sacrificial gifts or homage bringeth very skilful Agni nigh, Or him who flashes fast with song,
- 19.14
समिधा यो निशिती दाशददितिं धामभिरस्य मर्त्यः । विश्वेत्स धीभिः सुभगो जनाँ अति द्युम्नैरुद्न इव तारिषत्
samidhā yo niśitī dāśadaditiṃ dhāmabhirasya martyaḥ | viśvetsa dhībhiḥ subhago janā~ ati dyumnairudna iva tāriṣat
The mortal who with blazing fuel, as his laws command, adores the Perfect God, Blest with his thoughts in splendour shall exceed all men, as though he overpassed the floods.
- 19.15
तदग्ने द्युम्नमा भर यत्सासहत्सदने कं चिदत्रिणम् । मन्युं जनस्य दूढ्यः
tadagne dyumnamā bhara yatsāsahatsadane kaṃ cidatriṇam | manyuṃ janasya dūḍhyaḥ
Give us the splendour, Agni, which may overcome each greedy fiend in our abode, The wrath of evil-hearted folk.
- 19.16
येन चष्टे वरुणो मित्रो अर्यमा येन नासत्या भगः । वयं तत्ते शवसा गातुवित्तमा इन्द्रत्वोता विधेमहि
yena caṣṭe varuṇo mitro aryamā yena nāsatyā bhagaḥ | vayaṃ tatte śavasā gātuvittamā indratvotā vidhemahi
That, wherewith Mitra, Varuna, and Aryaman, the Asvins, Bhaga give us light, That may we, by thy power finding best furtherance, worship, O Indra, helped by thee.
- 19.17
ते घेदग्ने स्वाध्यो ये त्वा विप्र निदधिरे नृचक्षसम् । विप्रासो देव सुक्रतुम्
te ghedagne svādhyo ye tvā vipra nidadhire nṛcakṣasam | viprāso deva sukratum
O Agni, most devout are they, the sages who have set thee Sage exceeding wise, O God, for men to look upon:
- 19.18
त इद्वेदिं सुभग त आहुतिं ते सोतुं चक्रिरे दिवि । त इद्वाजेभिर्जिग्युर्महद्धनं ये त्वे कामं न्येरिरे
ta idvediṃ subhaga ta āhutiṃ te sotuṃ cakrire divi | ta idvājebhirjigyurmahaddhanaṃ ye tve kāmaṃ nyerire
Who have arranged thine altar Blessed God, at morn brought thine oblation, pressed the juice. They by their deeds of strength have won diem, mighty wealth, who have set all their hope in thee.
- 19.19
भद्रो नो अग्निराहुतो भद्रा रातिः सुभग भद्रो अध्वरः । भद्रा उत प्रशस्तयः
bhadro no agnirāhuto bhadrā rātiḥ subhaga bhadro adhvaraḥ | bhadrā uta praśastayaḥ
May Agni worshipped bring us bliss, may the gift, Blessed One, and sacrifice bring bliss; Yea, may our praises bring us bliss.
- 19.20
भद्रं मनः कृणुष्व वृत्रतूर्ये येना समत्सु सासहः । अव स्थिरा तनुहि भूरि शर्धतां वनेमा ते अभिष्टिभिः
bhadraṃ manaḥ kṛṇuṣva vṛtratūrye yenā samatsu sāsahaḥ | ava sthirā tanuhi bhūri śardhatāṃ vanemā te abhiṣṭibhiḥ
Show forth the mind that brings success in war with fiends, wherewith thou conquerest in fight. Bring down the many firm hopes of our enemies, and let us vanquish with thine aid.
- 19.21
ईळे गिरा मनुर्हितं यं देवा दूतमरतिं न्येरिरे । यजिष्ठं हव्यवाहनम्
īl̤e girā manurhitaṃ yaṃ devā dūtamaratiṃ nyerire | yajiṣṭhaṃ havyavāhanam
I praise with song the Friend of man, whom Gods sent down to be herald and messenger, Best worshipper, bearer of our gifts.
- 19.22
तिग्मजम्भाय तरुणाय राजते प्रयो गायस्यग्नये । यः पिंशते सूनृताभिः सुवीर्यमग्निर्घृतेभिराहुतः
tigmajambhāya taruṇāya rājate prayo gāyasyagnaye | yaḥ piṃśate sūnṛtābhiḥ suvīryamagnirghṛtebhirāhutaḥ
Thou unto sharp-toothed Agni, Young and Radiant God, proclaimest with thy song the feast- Agni, who for our sweet strains moulds heroic strength when sacred oil is offered him,
- 19.23
यदी घृतेभिराहुतो वाशीमग्निर्भरत उच्चाव च । असुर इव निर्णिजम्
yadī ghṛtebhirāhuto vāśīmagnirbharata uccāva ca | asura iva nirṇijam
While, served with sacrificial oil, now upward and now downward Agni moves his sword, As doth the Asura his robe.
- 19.24
यो हव्यान्यैरयता मनुर्हितो देव आसा सुगन्धिना । विवासते वार्याणि स्वध्वरो होता देवो अमर्त्यः
yo havyānyairayatā manurhito deva āsā sugandhinā | vivāsate vāryāṇi svadhvaro hotā devo amartyaḥ
The God, the Friend of man, who bears our gifts to heaven, the God with his sweet-smelling mouth, Distributes, skilled in sacrifice, his precious things, Invoking Priest, Immortal God.
- 19.25
यदग्ने मर्त्यस्त्वं स्यामहं मित्रमहो अमर्त्यः । सहसः सूनवाहुत
yadagne martyastvaṃ syāmahaṃ mitramaho amartyaḥ | sahasaḥ sūnavāhuta
Son of Strength, Agni, if thou wert the mortal, bright as Mitra, I worshipped with our gifts! And I were the Immortal God
- 19.26
न त्वा रासीयाभिशस्तये वसो न पापत्वाय सन्त्य । न मे स्तोतामतीवा न दुर्हितः स्यादग्ने न पापया
na tvā rāsīyābhiśastaye vaso na pāpatvāya santya | na me stotāmatīvā na durhitaḥ syādagne na pāpayā
I would not give thee up, Vasu, to calumny, or misery, O Bounteous One. My worshipper should feel no hunger or distress, nor, Agni, should he live in sin.
- 19.27
पितुर्न पुत्रः सुभृतो दुरोण आ देवाँ एतु प्र णो हविः
piturna putraḥ subhṛto duroṇa ā devā~ etu pra ṇo haviḥ
Like a son cherished in his father's house, Let our oblation rise unto the Gods.
- 19.28
तवाहमग्न ऊतिभिर्नेदिष्ठाभिः सचेय जोषमा वसो । सदा देवस्य मर्त्यः
tavāhamagna ūtibhirnediṣṭhābhiḥ saceya joṣamā vaso | sadā devasya martyaḥ
With thine immediate aid may I, excellent Agni, ever gain my wish A mortal with a God to help.
- 19.29
तव क्रत्वा सनेयं तव रातिभिरग्ने तव प्रशस्तिभिः । त्वामिदाहुः प्रमतिं वसो ममाग्ने हर्षस्व दातवे
tava kratvā saneyaṃ tava rātibhiragne tava praśastibhiḥ | tvāmidāhuḥ pramatiṃ vaso mamāgne harṣasva dātave
O Agni, by thy wisdom, by thy bounties, by thy leading may I gather wealth. Excellent Agni, thou art called my Providence: delight thou to be liberal.
- 19.30
प्र सो अग्ने तवोतिभिः सुवीराभिस्तिरते वाजभर्मभिः । यस्य त्वं सख्यमावरः
pra so agne tavotibhiḥ suvīrābhistirate vājabharmabhiḥ | yasya tvaṃ sakhyamāvaraḥ
Agni, he conquers by thine aid that brings him store of noble heroes and great strength, Whose bond of friendship is thy choice.
- 19.31
तव द्रप्सो नीलवान्वाश ऋत्विय इन्धानः सिष्णवा ददे । त्वं महीनामुषसामसि प्रियः क्षपो वस्तुषु राजसि
tava drapso nīlavānvāśa ṛtviya indhānaḥ siṣṇavā dade | tvaṃ mahīnāmuṣasāmasi priyaḥ kṣapo vastuṣu rājasi
Thy spark is black and crackling, kindled in due time, O Bounteous, it is taken up. Thou art the dear Friend of the mighty Mornings: thou shinest in glimmerings of the night.
- 19.32
तमागन्म सोभरयः सहस्रमुष्कं स्वभिष्टिमवसे । सम्राजं त्रासदस्यवम्
tamāganma sobharayaḥ sahasramuṣkaṃ svabhiṣṭimavase | samrājaṃ trāsadasyavam
We Sobharis have come to him, for succour, who is good to help with thousand powers, The Sovran, Trasadasyu's Friend.
- 19.33
यस्य ते अग्ने अन्ये अग्नय उपक्षितो वया इव । विपो न द्युम्ना नि युवे जनानां तव क्षत्राणि वर्धयन्
yasya te agne anye agnaya upakṣito vayā iva | vipo na dyumnā ni yuve janānāṃ tava kṣatrāṇi vardhayan
O Agni, thou on whom all other fires depend, as branches on the parent stem, I make the treasures of the folk, like songs, mine own, while I exalt thy sovran might.
- 19.34
यमादित्यासो अद्रुहः पारं नयथ मर्त्यम् । मघोनां विश्वेषां सुदानवः
yamādityāso adruhaḥ pāraṃ nayatha martyam | maghonāṃ viśveṣāṃ sudānavaḥ
The mortal whom, Adityas, ye, Guilelew, lead to the farther bank Of all the princes, Bounteous Ones
- 19.35
यूयं राजानः कं चिच्चर्षणीसहः क्षयन्तं मानुषाँ अनु । वयं ते वो वरुण मित्रार्यमन्स्यामेदृतस्य रथ्यः
yūyaṃ rājānaḥ kaṃ ciccarṣaṇīsahaḥ kṣayantaṃ mānuṣā~ anu | vayaṃ te vo varuṇa mitrāryamansyāmedṛtasya rathyaḥ
Whoe'er he be, Man-ruling Kings! the Regent of the race of men- May we, O Mitra, Varuna, and Aryaman, like him be furtherers of your law.
- 19.36
अदान्मे पौरुकुत्स्यः पञ्चाशतं त्रसदस्युर्वधूनाम् । मंहिष्ठो अर्यः सत्पतिः
adānme paurukutsyaḥ pañcāśataṃ trasadasyurvadhūnām | maṃhiṣṭho aryaḥ satpatiḥ
A gift of fifty female slaves hath Trasadasyu given me, Purukutsa's son, Most liberal, kind, lord of the brave.
- 19.37
उत मे प्रयियोर्वयियोः सुवास्त्वा अधि तुग्वनि । तिसॄणां सप्ततीनां श्यावः प्रणेता भुवद्वसुर्दियानां पतिः
uta me prayiyorvayiyoḥ suvāstvā adhi tugvani | tisṝṇāṃ saptatīnāṃ śyāvaḥ praṇetā bhuvadvasurdiyānāṃ patiḥ
And Syava too for me led forth a strong steed at Suvastu's ford: A herd of three times seventy kine, good lord of gifts, he gave to me.
- 20.1
आ गन्ता मा रिषण्यत प्रस्थावानो माप स्थाता समन्यवः । स्थिरा चिन्नमयिष्णवः
ā gantā mā riṣaṇyata prasthāvāno māpa sthātā samanyavaḥ | sthirā cinnamayiṣṇavaḥ
LET none, Swift Travellers! check you: come hither, like-spirited, stay not far away, Ye benders even of what is firm.
- 20.2
वीळुपविभिर्मरुत ऋभुक्षण आ रुद्रासः सुदीतिभिः । इषा नो अद्या गता पुरुस्पृहो यज्ञमा सोभरीयवः
vīl̤upavibhirmaruta ṛbhukṣaṇa ā rudrāsaḥ sudītibhiḥ | iṣā no adyā gatā puruspṛho yajñamā sobharīyavaḥ
Maruts, Rbhuksans, Rudras come ye with your cars strong-fellied and exceeding bright. Come, ye for whom we long, with food, to sacrifice, come ye with love to Sobbari.
- 20.3
विद्मा हि रुद्रियाणां शुष्ममुग्रं मरुतां शिमीवताम् । विष्णोरेषस्य मीळ्हुषाम्
vidmā hi rudriyāṇāṃ śuṣmamugraṃ marutāṃ śimīvatām | viṣṇoreṣasya mīl̤huṣām
For well we know the vigorous might of Rudra's Sons, the Maruts, who are passing strong, Swift Visnu's band, who send the rain.,
- 20.4
वि द्वीपानि पापतन्तिष्ठद्दुच्छुनोभे युजन्त रोदसी । प्र धन्वान्यैरत शुभ्रखादयो यदेजथ स्वभानवः
vi dvīpāni pāpatantiṣṭhadducchunobhe yujanta rodasī | pra dhanvānyairata śubhrakhādayo yadejatha svabhānavaḥ
Islands are bursting forth and misery is stayed: the heaven and earth are joined in one. Decked with bright rings, ye spread the broad expanses out, when ye, Self. luminous, stirred yourselves.
- 20.5
अच्युता चिद्वो अज्मन्ना नानदति पर्वतासो वनस्पतिः । भूमिर्यामेषु रेजते
acyutā cidvo ajmannā nānadati parvatāso vanaspatiḥ | bhūmiryāmeṣu rejate
Even things immovable shake and reel, the mountains and the forest trees at your approach, And the earth trembles as ye come.
- 20.6
अमाय वो मरुतो यातवे द्यौर्जिहीत उत्तरा बृहत् । यत्रा नरो देदिशते तनूष्वा त्वक्षांसि बाह्वोजसः
amāya vo maruto yātave dyaurjihīta uttarā bṛhat | yatrā naro dediśate tanūṣvā tvakṣāṃsi bāhvojasaḥ
To lend free course, O Maruts, to your furious rush, heaven high and higher still gives way, Where they, the Heroes mighty with their arms, display their gleaming ornaments on their forms.
- 20.7
स्वधामनु श्रियं नरो महि त्वेषा अमवन्तो वृषप्सवः । वहन्ते अह्रुतप्सवः
svadhāmanu śriyaṃ naro mahi tveṣā amavanto vṛṣapsavaḥ | vahante ahrutapsavaḥ
After their Godlike nature they, the bull. like Heroes, dazzling and impetuous, wear Great splendour as they show erect.
- 20.8
गोभिर्वाणो अज्यते सोभरीणां रथे कोशे हिरण्यये । गोबन्धवः सुजातास इषे भुजे महान्तो न स्परसे नु
gobhirvāṇo ajyate sobharīṇāṃ rathe kośe hiraṇyaye | gobandhavaḥ sujātāsa iṣe bhuje mahānto na sparase nu
The pivot of the Sobharis' chariot within the golden box is balmed with milk. May they the Well-born, Mighty, kindred of the Cow, aid us to food and to delight.
- 20.9
प्रति वो वृषदञ्जयो वृष्णे शर्धाय मारुताय भरध्वम् । हव्या वृषप्रयाव्णे
prati vo vṛṣadañjayo vṛṣṇe śardhāya mārutāya bharadhvam | havyā vṛṣaprayāvṇe
Bring, ye who sprinkle balmy drops. oblations to your vigorous Marut company, To those whose leader is the Bull.
- 20.10
वृषणश्वेन मरुतो वृषप्सुना रथेन वृषनाभिना । आ श्येनासो न पक्षिणो वृथा नरो हव्या नो वीतये गत
vṛṣaṇaśvena maruto vṛṣapsunā rathena vṛṣanābhinā | ā śyenāso na pakṣiṇo vṛthā naro havyā no vītaye gata
Come hither, O ye Mares, on your strong horsed car, solid in look, with solid naves. Lightly like winged falcons, O ye Heroes, come, come to enjoy our offerings.
- 20.11
समानमञ्ज्येषां वि भ्राजन्ते रुक्मासो अधि बाहुषु । दविद्युतत्यृष्टयः
samānamañjyeṣāṃ vi bhrājante rukmāso adhi bāhuṣu | davidyutatyṛṣṭayaḥ
Their decoration is the same: their ornaments of gold are bright upon their arms; Their lances glitter splendidly.
- 20.12
त उग्रासो वृषण उग्रबाहवो नकिष्टनूषु येतिरे । स्थिरा धन्वान्यायुधा रथेषु वोऽनीकेष्वधि श्रियः
ta ugrāso vṛṣaṇa ugrabāhavo nakiṣṭanūṣu yetire | sthirā dhanvānyāyudhā ratheṣu vo'nīkeṣvadhi śriyaḥ
They toil not to defend their bodies from attack, strong Heroes with their mighty arms. Strong are your bows and strong the weapons in your cars, and glory sits on every face.
- 20.13
येषामर्णो न सप्रथो नाम त्वेषं शश्वतामेकमिद्भुजे । वयो न पित्र्यं सहः
yeṣāmarṇo na sapratho nāma tveṣaṃ śaśvatāmekamidbhuje | vayo na pitryaṃ sahaḥ
Whose name extendeth like a sea, alone, resplendent, so that all have joy in it, And life-power like ancestral might.
- 20.14
तान्वन्दस्व मरुतस्ताँ उप स्तुहि तेषां हि धुनीनाम् । अराणां न चरमस्तदेषां दाना मह्ना तदेषाम्
tānvandasva marutastā~ upa stuhi teṣāṃ hi dhunīnām | arāṇāṃ na caramastadeṣāṃ dānā mahnā tadeṣām
Pay honour to these Maruts and sing praise to them, for of the wheel-spokes of the car Of these loud roarers none is last: this is their power, this moves them to give mighty gifts.
- 20.15
सुभगः स व ऊतिष्वास पूर्वासु मरुतो व्युष्टिषु । यो वा नूनमुतासति
subhagaḥ sa va ūtiṣvāsa pūrvāsu maruto vyuṣṭiṣu | yo vā nūnamutāsati
Blest by your favouring help was he, O Maruts, at the earlier flushings of the morn, And even now shall he be blest.
- 20.16
यस्य वा यूयं प्रति वाजिनो नर आ हव्या वीतये गथ । अभि ष द्युम्नैरुत वाजसातिभिः सुम्ना वो धूतयो नशत्
yasya vā yūyaṃ prati vājino nara ā havyā vītaye gatha | abhi ṣa dyumnairuta vājasātibhiḥ sumnā vo dhūtayo naśat
The strong man to whose sacrifice, O Heroes, ye approach that ye may taste thereof, With glories and with war that winneth spoil shall gain great bliss, ye Shakers of the world.
- 20.17
यथा रुद्रस्य सूनवो दिवो वशन्त्यसुरस्य वेधसः । युवानस्तथेदसत्
yathā rudrasya sūnavo divo vaśantyasurasya vedhasaḥ | yuvānastathedasat
Even as Rudra's Sons, the brood of the Creator Dyaus, the Asura, desire, O Youthful Ones, so shall it be:
- 20.18
ये चार्हन्ति मरुतः सुदानवः स्मन्मीळ्हुषश्चरन्ति ये । अतश्चिदा न उप वस्यसा हृदा युवान आ ववृध्वम्
ye cārhanti marutaḥ sudānavaḥ smanmīl̤huṣaścaranti ye | ataścidā na upa vasyasā hṛdā yuvāna ā vavṛdhvam
And these the bounteous, worthy of the Maruts who move onward pouring down the rain- Even for their sake, O Youthful Ones, with kindest heart take us to you to be your own.
- 20.19
यून ऊ षु नविष्ठया वृष्णः पावकाँ अभि सोभरे गिरा । गाय गा इव चर्कृषत्
yūna ū ṣu naviṣṭhayā vṛṣṇaḥ pāvakā~ abhi sobhare girā | gāya gā iva carkṛṣat
O Sobhari, with newest song sing out unto the youthful purifying Bulls, Even as a plougher to his steers.
- 20.20
साहा ये सन्ति मुष्टिहेव हव्यो विश्वासु पृत्सु होतृषु । वृष्णश्चन्द्रान्न सुश्रवस्तमान्गिरा वन्दस्व मरुतो अह
sāhā ye santi muṣṭiheva havyo viśvāsu pṛtsu hotṛṣu | vṛṣṇaścandrānna suśravastamāngirā vandasva maruto aha
Who, like a celebrated boxer, overcome the challengers in every fight: They who, like shining bulls, are most illustrious-honour those Maruts with thy song.
- 20.21
गावश्चिद्घा समन्यवः सजात्येन मरुतः सबन्धवः । रिहते ककुभो मिथः
gāvaścidghā samanyavaḥ sajātyena marutaḥ sabandhavaḥ | rihate kakubho mithaḥ
Allied by common ancestry, ye Maruts, even the Cows, alike in energy, Lick, all by turns, each other's head.
- 20.22
मर्तश्चिद्वो नृतवो रुक्मवक्षस उप भ्रातृत्वमायति । अधि नो गात मरुतः सदा हि व आपित्वमस्ति निध्रुवि
martaścidvo nṛtavo rukmavakṣasa upa bhrātṛtvamāyati | adhi no gāta marutaḥ sadā hi va āpitvamasti nidhruvi
Even mortal man, ye Dancers breast adorned with gold, attains to brotherhood with you. Mark ye and notice us, O Maruts; evermore your friendship is secured to us.
- 20.23
मरुतो मारुतस्य न आ भेषजस्य वहता सुदानवः । यूयं सखायः सप्तयः
maruto mārutasya na ā bheṣajasya vahatā sudānavaḥ | yūyaṃ sakhāyaḥ saptayaḥ
O Maruts, rich in noble gifts, bring us a portion of the Maruts' medicine, Ye Coursers who are Friends to us.
- 20.24
याभिः सिन्धुमवथ याभिस्तूर्वथ याभिर्दशस्यथा क्रिविम् । मयो नो भूतोतिभिर्मयोभुवः शिवाभिरसचद्विषः
yābhiḥ sindhumavatha yābhistūrvatha yābhirdaśasyathā krivim | mayo no bhūtotibhirmayobhuvaḥ śivābhirasacadviṣaḥ
Haters of those who serve you not, bliss-bringers, bring us bliss with those auspicious aids Wherewith ye are victorious and guard Sindhu well, and succour Krvi in his need.
- 20.25
यत्सिन्धौ यदसिक्न्यां यत्समुद्रेषु मरुतः सुबर्हिषः । यत्पर्वतेषु भेषजम्
yatsindhau yadasiknyāṃ yatsamudreṣu marutaḥ subarhiṣaḥ | yatparvateṣu bheṣajam
Maruts, who rest on fair trimmed grass, what balm soever Sindhu or Asikni hath, Or mountains or the seas contain.
- 20.26
विश्वं पश्यन्तो बिभृथा तनूष्वा तेना नो अधि वोचत । क्षमा रपो मरुत आतुरस्य न इष्कर्ता विह्रुतं पुनः
viśvaṃ paśyanto bibhṛthā tanūṣvā tenā no adhi vocata | kṣamā rapo maruta āturasya na iṣkartā vihrutaṃ punaḥ
Ye carry on your bodies, ye who see it all: so bless us graciously therewith. Cast, Maruts, to the ground our sick man's malady: replace the dislocated limb.
- 21.1
वयमु त्वामपूर्व्य स्थूरं न कच्चिद्भरन्तोऽवस्यवः । वाजे चित्रं हवामहे
vayamu tvāmapūrvya sthūraṃ na kaccidbharanto'vasyavaḥ | vāje citraṃ havāmahe
WE call on thee, O Matchless One! We seeking help, possessing nothing firm ourselves, Call on thee wonderful in fight
- 21.2
उप त्वा कर्मन्नूतये स नो युवोग्रश्चक्राम यो धृषत् । त्वामिद्ध्यवितारं ववृमहे सखाय इन्द्र सानसिम्
upa tvā karmannūtaye sa no yuvograścakrāma yo dhṛṣat | tvāmiddhyavitāraṃ vavṛmahe sakhāya indra sānasim
On thee for aid in sacrifice. This youth of ours, the bold, the mighty, hath gonse forth. We therefore, we thy friends, Indra, have chosen thee, free-giver, as our Guardian God.
- 21.3
आ याहीम इन्दवोऽश्वपते गोपत उर्वरापते । सोमं सोमपते पिब
ā yāhīma indavo'śvapate gopata urvarāpate | somaṃ somapate piba
Come hither, for the drops are here, O Lord of corn-lands. Lord of horses, Lord of kine: Drink thou the Soma, Soma's Lord!
- 21.4
वयं हि त्वा बन्धुमन्तमबन्धवो विप्रास इन्द्र येमिम । या ते धामानि वृषभ तेभिरा गहि विश्वेभिः सोमपीतये
vayaṃ hi tvā bandhumantamabandhavo viprāsa indra yemima | yā te dhāmāni vṛṣabha tebhirā gahi viśvebhiḥ somapītaye
For we the kinless singers have drawn hither thee, O Indra, who hast numerous kin. With all the forms thou hast, comic thou of bull-like strength, come near to drink the Soma juice.
- 21.5
सीदन्तस्ते वयो यथा गोश्रीते मधौ मदिरे विवक्षणे । अभि त्वामिन्द्र नोनुमः
sīdantaste vayo yathā gośrīte madhau madire vivakṣaṇe | abhi tvāmindra nonumaḥ
Sitting like birds beside thy meath, mingled with milk, that gladdeneth and exalteth thee, Indra, to thee we sing aloud.
- 21.6
अच्छा च त्वैना नमसा वदामसि किं मुहुश्चिद्वि दीधयः । सन्ति कामासो हरिवो ददिष्ट्वं स्मो वयं सन्ति नो धियः
acchā ca tvainā namasā vadāmasi kiṃ muhuścidvi dīdhayaḥ | santi kāmāso harivo dadiṣṭvaṃ smo vayaṃ santi no dhiyaḥ
We speak to thee with this our reverential prayer. Why art thou pondering yet awhile? Here are our wishes; thou art liberal, Lord of Bays: we and our hymns are present here.
- 21.7
नूत्ना इदिन्द्र ते वयमूती अभूम नहि नू ते अद्रिवः । विद्मा पुरा परीणसः
nūtnā idindra te vayamūtī abhūma nahi nū te adrivaḥ | vidmā purā parīṇasaḥ
For not in recent times alone, O Indra, Thunder-armed, have we obtained thine aid. Of old we knew thy plenteous wealth.
- 21.8
विद्मा सखित्वमुत शूर भोज्यमा ते ता वज्रिन्नीमहे । उतो समस्मिन्ना शिशीहि नो वसो वाजे सुशिप्र गोमति
vidmā sakhitvamuta śūra bhojyamā te tā vajrinnīmahe | uto samasminnā śiśīhi no vaso vāje suśipra gomati
Hero, we knew thy friendship and thy rich rewards: these, Thunderer, now we crave of thee. O Vasu, for all wealth that cometh of the kine, sharpen our powers, fair-visored God.
- 21.9
यो न इदमिदं पुरा प्र वस्य आनिनाय तमु व स्तुषे । सखाय इन्द्रमूतये
yo na idamidaṃ purā pra vasya ānināya tamu va stuṣe | sakhāya indramūtaye
Him who of old hath brought to us this and that blessing, him I magnify for you, Even Indra, O my friends, for help
- 21.10
हर्यश्वं सत्पतिं चर्षणीसहं स हि ष्मा यो अमन्दत । आ तु नः स वयति गव्यमश्व्यं स्तोतृभ्यो मघवा शतम्
haryaśvaṃ satpatiṃ carṣaṇīsahaṃ sa hi ṣmā yo amandata | ā tu naḥ sa vayati gavyamaśvyaṃ stotṛbhyo maghavā śatam
Borne by Bay Steeds, the Lord of heroes, ruling men, for it is he who takes; delight. May Maghavan bestow on us his worshippers hundreds of cattle and of steeds.
- 21.11
त्वया ह स्विद्युजा वयं प्रति श्वसन्तं वृषभ ब्रुवीमहि । संस्थे जनस्य गोमतः
tvayā ha svidyujā vayaṃ prati śvasantaṃ vṛṣabha bruvīmahi | saṃsthe janasya gomataḥ
Hero, may we, with thee for Friend, withstand the man who pants against us in his wrath, In fight with people rich in kine.
- 21.12
जयेम कारे पुरुहूत कारिणोऽभि तिष्ठेम दूढ्यः । नृभिर्वृत्रं हन्याम शूशुयाम चावेरिन्द्र प्र णो धियः
jayema kāre puruhūta kāriṇo'bhi tiṣṭhema dūḍhyaḥ | nṛbhirvṛtraṃ hanyāma śūśuyāma cāverindra pra ṇo dhiyaḥ
May we be victors in the singer's battle song, and meet the wicked, Much invoked! With heroes smite the foeman and show forth our strength. O Indra, further thou our thoughts.
- 21.13
अभ्रातृव्यो अना त्वमनापिरिन्द्र जनुषा सनादसि । युधेदापित्वमिच्छसे
abhrātṛvyo anā tvamanāpirindra januṣā sanādasi | yudhedāpitvamicchase
O Indra, from all ancient time rivalless ever and companionless art thou: Thou seekest comradeship in war.
- 21.14
नकी रेवन्तं सख्याय विन्दसे पीयन्ति ते सुराश्वः । यदा कृणोषि नदनुं समूहस्यादित्पितेव हूयसे
nakī revantaṃ sakhyāya vindase pīyanti te surāśvaḥ | yadā kṛṇoṣi nadanuṃ samūhasyāditpiteva hūyase
Thou findest not the wealthy man to be thy friend: those scorn thee who are flown with wine. What time thou thunderest and gatherest, then thou, even as a Father, art invoked.
- 21.15
मा ते अमाजुरो यथा मूरास इन्द्र सख्ये त्वावतः । नि षदाम सचा सुते
mā te amājuro yathā mūrāsa indra sakhye tvāvataḥ | ni ṣadāma sacā sute
O Indra, let us not, like fools who waste their lives at home, with friendship such as thine Sit idly by the poured-out juice.
- 21.16
मा ते गोदत्र निरराम राधस इन्द्र मा ते गृहामहि । दृळ्हा चिदर्यः प्र मृशाभ्या भर न ते दामान आदभे
mā te godatra nirarāma rādhasa indra mā te gṛhāmahi | dṛl̤hā cidaryaḥ pra mṛśābhyā bhara na te dāmāna ādabhe
Giver of kine, may we not miss thy gracious gifts: let us not rob thee of thine own. Strip even the strong places of the foe, and bring: thy gifts can never be made vain.
- 21.17
इन्द्रो वा घेदियन्मघं सरस्वती वा सुभगा ददिर्वसु । त्वं वा चित्र दाशुषे
indro vā ghediyanmaghaṃ sarasvatī vā subhagā dadirvasu | tvaṃ vā citra dāśuṣe
Indra or blest Sarasvati alone bestows such wealth, treasure so great, or thou, O Citra, on the worshipper.
- 21.18
चित्र इद्राजा राजका इदन्यके यके सरस्वतीमनु । पर्जन्य इव ततनद्धि वृष्ट्या सहस्रमयुता ददत्
citra idrājā rājakā idanyake yake sarasvatīmanu | parjanya iva tatanaddhi vṛṣṭyā sahasramayutā dadat
Citra is King, and only kinglings are the rest who dwell beside Sarasvati. He, like Parjanya with his rain, hath spread himself with thousand, yea, with myriad gifts.
- 22.1
ओ त्यमह्व आ रथमद्या दंसिष्ठमूतये । यमश्विना सुहवा रुद्रवर्तनी आ सूर्यायै तस्थथुः
o tyamahva ā rathamadyā daṃsiṣṭhamūtaye | yamaśvinā suhavā rudravartanī ā sūryāyai tasthathuḥ
HITHERWARD have I called to-day, for succour, that most wondrous car Which ye ascended, Asvins, ye whose paths are red, swift to give Car, for Surya's sake.
- 22.2
पूर्वायुषं सुहवं पुरुस्पृहं भुज्युं वाजेषु पूर्व्यम् । सचनावन्तं सुमतिभिः सोभरे विद्वेषसमनेहसम्
pūrvāyuṣaṃ suhavaṃ puruspṛhaṃ bhujyuṃ vājeṣu pūrvyam | sacanāvantaṃ sumatibhiḥ sobhare vidveṣasamanehasam
Car ever young, much longed-for, easily invoked, soon guided, first in deeds of might, Which waits and serves, O Sobhari, with benevolence, without a rival or a foe.
- 22.3
इह त्या पुरुभूतमा देवा नमोभिरश्विना । अर्वाचीना स्ववसे करामहे गन्तारा दाशुषो गृहम्
iha tyā purubhūtamā devā namobhiraśvinā | arvācīnā svavase karāmahe gantārā dāśuṣo gṛham
These Asvins with our homage, these Two Omnipresent Deities Hitherward will we bring for kind help, these who seek the dwelling of the worshipper.
- 22.4
युवो रथस्य परि चक्रमीयत ईर्मान्यद्वामिषण्यति । अस्माँ अच्छा सुमतिर्वां शुभस्पती आ धेनुरिव धावतु
yuvo rathasya pari cakramīyata īrmānyadvāmiṣaṇyati | asmā~ acchā sumatirvāṃ śubhaspatī ā dhenuriva dhāvatu
One of your chariot wheels is moving swiftly round, one speeds for you its onward course. Like a milch-cow, O Lords of splendour, and with haste let your benevolence come to us.
- 22.5
रथो यो वां त्रिवन्धुरो हिरण्याभीशुरश्विना । परि द्यावापृथिवी भूषति श्रुतस्तेन नासत्या गतम्
ratho yo vāṃ trivandhuro hiraṇyābhīśuraśvinā | pari dyāvāpṛthivī bhūṣati śrutastena nāsatyā gatam
That chariot of yours which hath a triple seat and reins of gold, The famous car that traverseth the heaven and earth, thereon Nasatyas, Asvins, come.
- 22.6
दशस्यन्ता मनवे पूर्व्यं दिवि यवं वृकेण कर्षथः । ता वामद्य सुमतिभिः शुभस्पती अश्विना प्र स्तुवीमहि
daśasyantā manave pūrvyaṃ divi yavaṃ vṛkeṇa karṣathaḥ | tā vāmadya sumatibhiḥ śubhaspatī aśvinā pra stuvīmahi
Ye with your plough, when favouring Manu with your help, ploughed the first harvest in the sky. As such will we exalt you, Lords of splendour, now, O Asvins, with our prayer and praise.
- 22.7
उप नो वाजिनीवसू यातमृतस्य पथिभिः । येभिस्तृक्षिं वृषणा त्रासदस्यवं महे क्षत्राय जिन्वथः
upa no vājinīvasū yātamṛtasya pathibhiḥ | yebhistṛkṣiṃ vṛṣaṇā trāsadasyavaṃ mahe kṣatrāya jinvathaḥ
Come to us, Lords of ample wealth, by paths of everlasting Law, Whereby to high dominion ye with mighty strength raised Trksi, Trasadasyu's son.
- 22.8
अयं वामद्रिभिः सुतः सोमो नरा वृषण्वसू । आ यातं सोमपीतये पिबतं दाशुषो गृहे
ayaṃ vāmadribhiḥ sutaḥ somo narā vṛṣaṇvasū | ā yātaṃ somapītaye pibataṃ dāśuṣo gṛhe
This Soma pressed with stones is yours, ye Heroes, Lords of plenteous wealth. Approach to drink the Soma, come, drink in the worshipper's abode.
- 22.9
आ हि रुहतमश्विना रथे कोशे हिरण्यये वृषण्वसू । युञ्जाथां पीवरीरिषः
ā hi ruhatamaśvinā rathe kośe hiraṇyaye vṛṣaṇvasū | yuñjāthāṃ pīvarīriṣaḥ
O Asvins, mount the chariot, mount the golden seat, ye who are Lords of plenteous wealth, And bring to us abundant food.
- 22.10
याभिः पक्थमवथो याभिरध्रिगुं याभिर्बभ्रुं विजोषसम् । ताभिर्नो मक्षू तूयमश्विना गतं भिषज्यतं यदातुरम्
yābhiḥ pakthamavatho yābhiradhriguṃ yābhirbabhruṃ vijoṣasam | tābhirno makṣū tūyamaśvinā gataṃ bhiṣajyataṃ yadāturam
The aids wherewith ye helped Paktha and Adhrigt;, and Babhru severed from his friends,- With those, O Asvins, come hither with speed and soon, and heal whatever is diseased.
- 22.11
यदध्रिगावो अध्रिगू इदा चिदह्नो अश्विना हवामहे । वयं गीर्भिर्विपन्यवः
yadadhrigāvo adhrigū idā cidahno aśvinā havāmahe | vayaṃ gīrbhirvipanyavaḥ
When we continually invoke the Asvins, the resistless, at this time of day, We lovers of the song, with songs.
- 22.12
ताभिरा यातं वृषणोप मे हवं विश्वप्सुं विश्ववार्यम् । इषा मंहिष्ठा पुरुभूतमा नरा याभिः क्रिविं वावृधुस्ताभिरा गतम्
tābhirā yātaṃ vṛṣaṇopa me havaṃ viśvapsuṃ viśvavāryam | iṣā maṃhiṣṭhā purubhūtamā narā yābhiḥ kriviṃ vāvṛdhustābhirā gatam
Through these, ye Mighty Ones, come hither to my call which brings all blessings, wears all forms,- Through which, All-present Heroes, lavishest of food ye strengthened Krvi, come through these.
- 22.13
ताविदा चिदहानां तावश्विना वन्दमान उप ब्रुवे । ता उ नमोभिरीमहे
tāvidā cidahānāṃ tāvaśvinā vandamāna upa bruve | tā u namobhirīmahe
I speak to both of these as such, these Asvins whom I reverence at this time of day: With homage we entreat them both.
- 22.14
ताविद्दोषा ता उषसि शुभस्पती ता यामन्रुद्रवर्तनी । मा नो मर्ताय रिपवे वाजिनीवसू परो रुद्रावति ख्यतम्
tāviddoṣā tā uṣasi śubhaspatī tā yāmanrudravartanī | mā no martāya ripave vājinīvasū paro rudrāvati khyatam
Ye who are Lords of splendour, ye whose paths are red, at eve, at mom, at sacrifice, Give us not utterly as prey to mortal foe, ye Rudras, Lords of ample wealth.
- 22.15
आ सुग्म्याय सुग्म्यं प्राता रथेनाश्विना वा सक्षणी । हुवे पितेव सोभरी
ā sugmyāya sugmyaṃ prātā rathenāśvinā vā sakṣaṇī | huve piteva sobharī
For bliss I call. the blissful car, at morn the inseparable Asvins with their car I call, like Sobhari our sire.
- 22.16
मनोजवसा वृषणा मदच्युता मक्षुंगमाभिरूतिभिः । आरात्ताच्चिद्भूतमस्मे अवसे पूर्वीभिः पुरुभोजसा
manojavasā vṛṣaṇā madacyutā makṣuṃgamābhirūtibhiḥ | ārāttāccidbhūtamasme avase pūrvībhiḥ purubhojasā
Rapid as thought, and strong, and speeding to the joy, bringing your swiftly-coming help, Be to us a protection even from far away Lords of great wealth, with many aids.'
- 22.17
आ नो अश्वावदश्विना वर्तिर्यासिष्टं मधुपातमा नरा । गोमद्दस्रा हिरण्यवत्
ā no aśvāvadaśvinā vartiryāsiṣṭaṃ madhupātamā narā | gomaddasrā hiraṇyavat
Come, Wonder-Workers, to our home, our home, O Asvins, rich in cattle, steeds, and gold, Chief drinkers of the Soma's juice
- 22.18
सुप्रावर्गं सुवीर्यं सुष्ठु वार्यमनाधृष्टं रक्षस्विना । अस्मिन्ना वामायाने वाजिनीवसू विश्वा वामानि धीमहि
suprāvargaṃ suvīryaṃ suṣṭhu vāryamanādhṛṣṭaṃ rakṣasvinā | asminnā vāmāyāne vājinīvasū viśvā vāmāni dhīmahi
Choice-worthy strength, heroic, firm and excellent, uninjured by the Raksas foe, At this your coming nigh, ye Lords of ample wealth and all good things, may we obtain.
- 23.1
ईळिष्वा हि प्रतीव्यं यजस्व जातवेदसम् । चरिष्णुधूममगृभीतशोचिषम्
īl̤iṣvā hi pratīvyaṃ yajasva jātavedasam | cariṣṇudhūmamagṛbhītaśociṣam
WORSHIP thou Jatavedas, pray to him who willingly accepts, Whose smoke wanders at will, and none may grasp his flame.
- 23.2
दामानं विश्वचर्षणेऽग्निं विश्वमनो गिरा । उत स्तुषे विष्पर्धसो रथानाम्
dāmānaṃ viśvacarṣaṇe'gniṃ viśvamano girā | uta stuṣe viṣpardhaso rathānām
Thou, all men's friend, Visvamanas, exaltest Agni with thy song, The Giver, and his flames with which no cars contend.
- 23.3
येषामाबाध ऋग्मिय इषः पृक्षश्च निग्रभे । उपविदा वह्निर्विन्दते वसु
yeṣāmābādha ṛgmiya iṣaḥ pṛkṣaśca nigrabhe | upavidā vahnirvindate vasu
Whose resolute assault, to win vigour and food, deserves our praise,- Through whose discovering power the priest obtaineth wealth.
- 23.4
उदस्य शोचिरस्थाद्दीदियुषो व्यजरम् । तपुर्जम्भस्य सुद्युतो गणश्रियः
udasya śocirasthāddīdiyuṣo vyajaram | tapurjambhasya sudyuto gaṇaśriyaḥ
Up springs the imperishable flame, the flame of the Refulgent One Most bright, with glowing jaws and glory in his train.
- 23.5
उदु तिष्ठ स्वध्वर स्तवानो देव्या कृपा । अभिख्या भासा बृहता शुशुक्वनिः
udu tiṣṭha svadhvara stavāno devyā kṛpā | abhikhyā bhāsā bṛhatā śuśukvaniḥ
Skilled in fair sacrifice, extolled, arise in Godlike loveliness, Shining with lofty splendour, with effulgent light.
- 23.6
अग्ने याहि सुशस्तिभिर्हव्या जुह्वान आनुषक् । यथा दूतो बभूथ हव्यवाहनः
agne yāhi suśastibhirhavyā juhvāna ānuṣak | yathā dūto babhūtha havyavāhanaḥ
Called straight to our oblations, come, O Agni, through our eulogies, As thou hast been our envoy bearing up our gifts.
- 23.7
अग्निं वः पूर्व्यं हुवे होतारं चर्षणीनाम् । तमया वाचा गृणे तमु व स्तुषे
agniṃ vaḥ pūrvyaṃ huve hotāraṃ carṣaṇīnām | tamayā vācā gṛṇe tamu va stuṣe
I call your Agni, from of old Invoking Priest of living men: Him with this song I laud and magnify for you.
- 23.8
यज्ञेभिरद्भुतक्रतुं यं कृपा सूदयन्त इत् । मित्रं न जने सुधितमृतावनि
yajñebhiradbhutakratuṃ yaṃ kṛpā sūdayanta it | mitraṃ na jane sudhitamṛtāvani
Whom, wondrous wise, they animate with solemn rites and his fair form, Kind as a friend to men who keep the holy Law.
- 23.9
ऋतावानमृतायवो यज्ञस्य साधनं गिरा । उपो एनं जुजुषुर्नमसस्पदे
ṛtāvānamṛtāyavo yajñasya sādhanaṃ girā | upo enaṃ jujuṣurnamasaspade
Him, true to Law, who perfecteth the sacrifice,. Law-loving ones! Ye with your song have gratified in the place of prayer.
- 23.10
अच्छा नो अङ्गिरस्तमं यज्ञासो यन्तु संयतः । होता यो अस्ति विक्ष्वा यशस्तमः
acchā no aṅgirastamaṃ yajñāso yantu saṃyataḥ | hotā yo asti vikṣvā yaśastamaḥ
May all our sacrifices go to him the truest Angiras, Who is among mankind the most illustrious Priest.
- 23.11
अग्ने तव त्ये अजरेन्धानासो बृहद्भाः । अश्वा इव वृषणस्तविषीयवः
agne tava tye ajarendhānāso bṛhadbhāḥ | aśvā iva vṛṣaṇastaviṣīyavaḥ
Imperishable Agni, thine are all these high enkindled lights, Like horses and like stallions showing forth their strength.
- 23.12
स त्वं न ऊर्जां पते रयिं रास्व सुवीर्यम् । प्राव नस्तोके तनये समत्स्वा
sa tvaṃ na ūrjāṃ pate rayiṃ rāsva suvīryam | prāva nastoke tanaye samatsvā
So give us, Lord of Power and Might, riches combined with hero strength, And guard us with our sons and grand. sons in our frays.
- 23.13
यद्वा उ विश्पतिः शितः सुप्रीतो मनुषो विशि । विश्वेदग्निः प्रति रक्षांसि सेधति
yadvā u viśpatiḥ śitaḥ suprīto manuṣo viśi | viśvedagniḥ prati rakṣāṃsi sedhati
Soon as the eager Lord of men is friendly unto Manti's race, Agni averteth from us all the demon host.
- 23.14
श्रुष्ट्यग्ने नवस्य मे स्तोमस्य वीर विश्पते । नि मायिनस्तपुषा रक्षसो दह
śruṣṭyagne navasya me stomasya vīra viśpate | ni māyinastapuṣā rakṣaso daha
O Hero Agni, Lord of men, on hearing this new laud of mine, Burn down the Raksasas, enchanters, with thy flame.
- 23.15
न तस्य मायया चन रिपुरीशीत मर्त्यः । यो अग्नये ददाश हव्यदातिभिः
na tasya māyayā cana ripurīśīta martyaḥ | yo agnaye dadāśa havyadātibhiḥ
No mortal foe can e'er prevail by arts of magic over him Who serveth Agni well with sacrificial gifts.
- 23.16
व्यश्वस्त्वा वसुविदमुक्षण्युरप्रीणादृषिः । महो राये तमु त्वा समिधीमहि
vyaśvastvā vasuvidamukṣaṇyuraprīṇādṛṣiḥ | maho rāye tamu tvā samidhīmahi
Vyasva the sage, who sought the Bull, hath won thee, finder of good things: As such may we enkindle thee for ample wealth.
- 23.17
उशना काव्यस्त्वा नि होतारमसादयत् । आयजिं त्वा मनवे जातवेदसम्
uśanā kāvyastvā ni hotāramasādayat | āyajiṃ tvā manave jātavedasam
Usana Kavya stablished thee, O Agni, as Invoking Priest: Thee, Jatavedas, Sacrificing Priest for man.
- 23.18
विश्वे हि त्वा सजोषसो देवासो दूतमक्रत । श्रुष्टी देव प्रथमो यज्ञियो भुवः
viśve hi tvā sajoṣaso devāso dūtamakrata | śruṣṭī deva prathamo yajñiyo bhuvaḥ
All Deities of one accord appointed thee their messenger: Thou, God, through hearing, hadst first claim to sacrifice.
- 23.19
इमं घा वीरो अमृतं दूतं कृण्वीत मर्त्यः । पावकं कृष्णवर्तनिं विहायसम्
imaṃ ghā vīro amṛtaṃ dūtaṃ kṛṇvīta martyaḥ | pāvakaṃ kṛṣṇavartaniṃ vihāyasam
Him may the mortal hero make his own immortal messenger. Far-spreading, Purifier, him whose path is black.
- 23.20
तं हुवेम यतस्रुचः सुभासं शुक्रशोचिषम् । विशामग्निमजरं प्रत्नमीड्यम्
taṃ huvema yatasrucaḥ subhāsaṃ śukraśociṣam | viśāmagnimajaraṃ pratnamīḍyam
With lifted ladles let us call him splendid with his brilliant flame, Men's ancient Agni, wasting not, adorable.
- 23.21
यो अस्मै हव्यदातिभिराहुतिं मर्तोऽविधत् । भूरि पोषं स धत्ते वीरवद्यशः
yo asmai havyadātibhirāhutiṃ marto'vidhat | bhūri poṣaṃ sa dhatte vīravadyaśaḥ
The man who pays the worship due to him with sacrificial gifts Obtains both plenteous nourishment and hero fame.
- 23.22
प्रथमं जातवेदसमग्निं यज्ञेषु पूर्व्यम् । प्रति स्रुगेति नमसा हविष्मती
prathamaṃ jātavedasamagniṃ yajñeṣu pūrvyam | prati srugeti namasā haviṣmatī
To Jatavedas Agni, chief in sacrifices, first of all With homage goes the ladle rich with sacred gifts.
- 23.23
आभिर्विधेमाग्नये ज्येष्ठाभिर्व्यश्ववत् । मंहिष्ठाभिर्मतिभिः शुक्रशोचिषे
ābhirvidhemāgnaye jyeṣṭhābhirvyaśvavat | maṃhiṣṭhābhirmatibhiḥ śukraśociṣe
Even as Vyatya did, may we with these most high and liberal hymns Pay worship unto Agni of the splendid flame.
- 23.24
नूनमर्च विहायसे स्तोमेभि स्थूरयूपवत् । ऋषे वैयश्व दम्यायाग्नये
nūnamarca vihāyase stomebhi sthūrayūpavat | ṛṣe vaiyaśva damyāyāgnaye
Now sing, as Sthurayupa sang, with lands to him who spreadeth far, To Agni of the home, O Rsi, Vyasva's son.
- 23.25
अतिथिं मानुषाणां सूनुं वनस्पतीनाम् । विप्रा अग्निमवसे प्रत्नमीळते
atithiṃ mānuṣāṇāṃ sūnuṃ vanaspatīnām | viprā agnimavase pratnamīl̤ate
As welcome guest of human kind, as offspring of the forest kings, The sages worship ancient Agni for his aid.
- 23.26
महो विश्वाँ अभि षतोऽभि हव्यानि मानुषा । अग्ने नि षत्सि नमसाधि बर्हिषि
maho viśvā~ abhi ṣato'bhi havyāni mānuṣā | agne ni ṣatsi namasādhi barhiṣi
For men's oblations brought to him who is the mighty Lord of all, Sit, Agni, mid our homage, on the sacred grass.
- 23.27
वंस्वा नो वार्या पुरु वंस्व रायः पुरुस्पृहः । सुवीर्यस्य प्रजावतो यशस्वतः
vaṃsvā no vāryā puru vaṃsva rāyaḥ puruspṛhaḥ | suvīryasya prajāvato yaśasvataḥ
Grant us abundant. treasures, grant the opulence which many crave, With store of heroes, progeny, and high renown.
- 23.28
त्वं वरो सुषाम्णेऽग्ने जनाय चोदय । सदा वसो रातिं यविष्ठ शश्वते
tvaṃ varo suṣāmṇe'gne janāya codaya | sadā vaso rātiṃ yaviṣṭha śaśvate
Agni, Most Youthful of the Gods, send evermore the gift of wealth Unto Varosusaman and to all his folk.
- 23.29
त्वं हि सुप्रतूरसि त्वं नो गोमतीरिषः । महो रायः सातिमग्ने अपा वृधि
tvaṃ hi supratūrasi tvaṃ no gomatīriṣaḥ | maho rāyaḥ sātimagne apā vṛdhi
A mighty Conqueror art thou, O Agni, so disclose to us Food in our herds of kine and gain of ample wealth.
- 23.30
अग्ने त्वं यशा अस्या मित्रावरुणा वह । ऋतावाना सम्राजा पूतदक्षसा
agne tvaṃ yaśā asyā mitrāvaruṇā vaha | ṛtāvānā samrājā pūtadakṣasā
Thou, Agni, art a glorious God: bring hither Mitra, Varuna, Imperial Sovrans, holy-minded, true to Law.
- 24.1
सखाय आ शिषामहि ब्रह्मेन्द्राय वज्रिणे । स्तुष ऊ षु वो नृतमाय धृष्णवे
sakhāya ā śiṣāmahi brahmendrāya vajriṇe | stuṣa ū ṣu vo nṛtamāya dhṛṣṇave
COMPANIONS, let us learn a prayer to Indra, whom the thunder arms, To glorify your bold and most heroic Friend.
- 24.2
शवसा ह्यसि श्रुतो वृत्रहत्येन वृत्रहा । मघैर्मघोनो अति शूर दाशसि
śavasā hyasi śruto vṛtrahatyena vṛtrahā | maghairmaghono ati śūra dāśasi
For thou by slaying Vrtra art the Vrtra-slayer, famed for might. Thou, Hero, in rich gifts surpassest wealthy chiefs.
- 24.3
स न स्तवान आ भर रयिं चित्रश्रवस्तमम् । निरेके चिद्यो हरिवो वसुर्ददिः
sa na stavāna ā bhara rayiṃ citraśravastamam | nireke cidyo harivo vasurdadiḥ
As such, when glorified, bring us riches of very wondrous fame, Set in the highest rank, Wealth-giver, Lord of Bays!
- 24.4
आ निरेकमुत प्रियमिन्द्र दर्षि जनानाम् । धृषता धृष्णो स्तवमान आ भर
ā nirekamuta priyamindra darṣi janānām | dhṛṣatā dhṛṣṇo stavamāna ā bhara
Yea, Indra, thou disclosest that preeminent dear wealth of men: Boldly, O Bold One, glorified, bring it to us.
- 24.5
न ते सव्यं न दक्षिणं हस्तं वरन्त आमुरः । न परिबाधो हरिवो गविष्टिषु
na te savyaṃ na dakṣiṇaṃ hastaṃ varanta āmuraḥ | na paribādho harivo gaviṣṭiṣu
The workers of destruction stay neither thy right hand nor thy left: Nor hosts that press about thee, Lord of Bays, in fight.
- 24.6
आ त्वा गोभिरिव व्रजं गीर्भिरृणोम्यद्रिवः । आ स्मा कामं जरितुरा मनः पृण
ā tvā gobhiriva vrajaṃ gīrbhirṛṇomyadrivaḥ | ā smā kāmaṃ jariturā manaḥ pṛṇa
O Thunder-armed, I come with songs to thee as to a stall with kine: Fulfil the wish and thought of him who sings thy praise.
- 24.7
विश्वानि विश्वमनसो धिया नो वृत्रहन्तम । उग्र प्रणेतरधि षू वसो गहि
viśvāni viśvamanaso dhiyā no vṛtrahantama | ugra praṇetaradhi ṣū vaso gahi
Chief Vrtra-slayer, through the hymn of Visvamanas think of all, All that concerneth us, Excellent, Mighty Guide.
- 24.8
वयं ते अस्य वृत्रहन्विद्याम शूर नव्यसः । वसो स्पार्हस्य पुरुहूत राधसः
vayaṃ te asya vṛtrahanvidyāma śūra navyasaḥ | vaso spārhasya puruhūta rādhasaḥ
May we, O Vrtra-slayer, O Hero, find this thy newest boon, Longed-for, and excellent, thou who art much invoked!
- 24.9
इन्द्र यथा ह्यस्ति तेऽपरीतं नृतो शवः । अमृक्ता रातिः पुरुहूत दाशुषे
indra yathā hyasti te'parītaṃ nṛto śavaḥ | amṛktā rātiḥ puruhūta dāśuṣe
O Indra, Dancer, Much-invoked! as thy great power is unsurpassed, So be thy bounty to the worshipper unchecked.
- 24.10
आ वृषस्व महामह महे नृतम राधसे । दृळ्हश्चिद्दृह्य मघवन्मघत्तये
ā vṛṣasva mahāmaha mahe nṛtama rādhase | dṛl̤haściddṛhya maghavanmaghattaye
Most Mighty, most heroic One, for mighty bounty fill thee full. Though strong, strengthen thyself to win wealth, Maghavan!
- 24.11
नू अन्यत्रा चिदद्रिवस्त्वन्नो जग्मुराशसः । मघवञ्छग्धि तव तन्न ऊतिभिः
nū anyatrā cidadrivastvanno jagmurāśasaḥ | maghavañchagdhi tava tanna ūtibhiḥ
O Thunderer, never have our prayers gone forth to any God but thee: So help us, Maghavan, with thine assistance now.
- 24.12
नह्यङ्ग नृतो त्वदन्यं विन्दामि राधसे । राये द्युम्नाय शवसे च गिर्वणः
nahyaṅga nṛto tvadanyaṃ vindāmi rādhase | rāye dyumnāya śavase ca girvaṇaḥ
For, Dancer, verily I find none else for bounty, saving thee, For splendid wealth and power, thou Lover of the Song.
- 24.13
एन्दुमिन्द्राय सिञ्चत पिबाति सोम्यं मधु । प्र राधसा चोदयाते महित्वना
endumindrāya siñcata pibāti somyaṃ madhu | pra rādhasā codayāte mahitvanā
For Indra pour ye out the drops meath blent with Soma let him drink With bounty and with majesty will he further us.
- 24.14
उपो हरीणां पतिं दक्षं पृञ्चन्तमब्रवम् । नूनं श्रुधि स्तुवतो अश्व्यस्य
upo harīṇāṃ patiṃ dakṣaṃ pṛñcantamabravam | nūnaṃ śrudhi stuvato aśvyasya
I spake to the Bay Coursers' Lord, to him who gives ability: Now hear the son of Asva as he praises thee.
- 24.15
नह्यङ्ग पुरा चन जज्ञे वीरतरस्त्वत् । नकी राया नैवथा न भन्दना
nahyaṅga purā cana jajñe vīratarastvat | nakī rāyā naivathā na bhandanā
Never was any Hero born before thee mightier than thou: None certainly like thee in goodness and in wealth.
- 24.16
एदु मध्वो मदिन्तरं सिञ्च वाध्वर्यो अन्धसः । एवा हि वीर स्तवते सदावृधः
edu madhvo madintaraṃ siñca vādhvaryo andhasaḥ | evā hi vīra stavate sadāvṛdhaḥ
O ministering priest, pour out of the sweet juice what gladdens most: So is the Hero praised who ever prospers us.
- 24.17
इन्द्र स्थातर्हरीणां नकिष्टे पूर्व्यस्तुतिम् । उदानंश शवसा न भन्दना
indra sthātarharīṇāṃ nakiṣṭe pūrvyastutim | udānaṃśa śavasā na bhandanā
Indra, whom Tawny Coursers bear, praise such as thine, preeminent, None by his power or by his goodness hath attained.
- 24.18
तं वो वाजानां पतिमहूमहि श्रवस्यवः । अप्रायुभिर्यज्ञेभिर्वावृधेन्यम्
taṃ vo vājānāṃ patimahūmahi śravasyavaḥ | aprāyubhiryajñebhirvāvṛdhenyam
We, seeking glory, have invoked this Master of all power and might Who must be glorified by constant sacrifice.
- 24.19
एतो न्विन्द्रं स्तवाम सखाय स्तोम्यं नरम् । कृष्टीर्यो विश्वा अभ्यस्त्येक इत्
eto nvindraṃ stavāma sakhāya stomyaṃ naram | kṛṣṭīryo viśvā abhyastyeka it
Come, sing we praise to Indra, friends, the Hero who deserves the laud, Him who with none to aid o'ercomes all tribes of men.
- 24.20
अगोरुधाय गविषे द्युक्षाय दस्म्यं वचः । घृतात्स्वादीयो मधुनश्च वोचत
agorudhāya gaviṣe dyukṣāya dasmyaṃ vacaḥ | ghṛtātsvādīyo madhunaśca vocata
To him who wins the kine, who keeps no cattle back, Celestial God, Speak wondrous speech more sweet than butter and than meath.
- 24.21
यस्यामितानि वीर्या न राधः पर्येतवे । ज्योतिर्न विश्वमभ्यस्ति दक्षिणा
yasyāmitāni vīryā na rādhaḥ paryetave | jyotirna viśvamabhyasti dakṣiṇā
Whose hero powers are measureless, whose bounty ne'er may be surpassed, Whose liberality, like light, is over all.
- 24.22
स्तुहीन्द्रं व्यश्ववदनूर्मिं वाजिनं यमम् । अर्यो गयं मंहमानं वि दाशुषे
stuhīndraṃ vyaśvavadanūrmiṃ vājinaṃ yamam | aryo gayaṃ maṃhamānaṃ vi dāśuṣe
As Vyasva did, praise Indra, praise the Strong unfluctuating Guide, Who gives the foe's possessions to the worshipper.
- 24.23
एवा नूनमुप स्तुहि वैयश्व दशमं नवम् । सुविद्वांसं चर्कृत्यं चरणीनाम्
evā nūnamupa stuhi vaiyaśva daśamaṃ navam | suvidvāṃsaṃ carkṛtyaṃ caraṇīnām
Now, son of Vyasva, praise thou him who to the tenth time still is new, The very Wise, whom living men must glorify
- 24.24
वेत्था हि निरृतीनां वज्रहस्त परिवृजम् । अहरहः शुन्ध्युः परिपदामिव
vetthā hi nirṛtīnāṃ vajrahasta parivṛjam | aharahaḥ śundhyuḥ paripadāmiva
Thou knowest, Indra, Thunder-armed, how to avoid destructive powers, As one secure from pitfalls each returning day.
- 24.25
तदिन्द्राव आ भर येना दंसिष्ठ कृत्वने । द्विता कुत्साय शिश्नथो नि चोदय
tadindrāva ā bhara yenā daṃsiṣṭha kṛtvane | dvitā kutsāya śiśnatho ni codaya
O Indra, bring that aid wherewith of old, Most Wondrous! thou didst slay His foes for active Kutsa: send it down to us.
- 24.26
तमु त्वा नूनमीमहे नव्यं दंसिष्ठ सन्यसे । स त्वं नो विश्वा अभिमातीः सक्षणिः
tamu tvā nūnamīmahe navyaṃ daṃsiṣṭha sanyase | sa tvaṃ no viśvā abhimātīḥ sakṣaṇiḥ
So now we seek thee fresh in might, Most Wonderful in act! for gain: For thou art he who conquers all our foes for us.
- 24.27
य ऋक्षादंहसो मुचद्यो वार्यात्सप्त सिन्धुषु । वधर्दासस्य तुविनृम्ण नीनमः
ya ṛkṣādaṃhaso mucadyo vāryātsapta sindhuṣu | vadhardāsasya tuvinṛmṇa nīnamaḥ
Who will set free from ruinous woe, or Arya on the Seven Streams: O valiant Hero, bend the Dasa's weapon down.
- 24.28
यथा वरो सुषाम्णे सनिभ्य आवहो रयिम् । व्यश्वेभ्यः सुभगे वाजिनीवति
yathā varo suṣāmṇe sanibhya āvaho rayim | vyaśvebhyaḥ subhage vājinīvati
As to Varosusaman thou broughtest great riches, for their gain, To Vyasva's sons, Blest Lady, rich in ample wealth!
- 24.29
आ नार्यस्य दक्षिणा व्यश्वाँ एतु सोमिनः । स्थूरं च राधः शतवत्सहस्रवत्
ā nāryasya dakṣiṇā vyaśvā~ etu sominaḥ | sthūraṃ ca rādhaḥ śatavatsahasravat
Let Narya's sacrificial meed reach Vyasva's Soma-bearing sons: In hundreds and in thousands be the great reward.
- 24.30
यत्त्वा पृच्छादीजानः कुहया कुहयाकृते । एषो अपश्रितो वलो गोमतीमव तिष्ठति
yattvā pṛcchādījānaḥ kuhayā kuhayākṛte | eṣo apaśrito valo gomatīmava tiṣṭhati
If one should ask thee, Where is he who sacrificed? Whither lookest thou? Like Vala he hath passed away and dwelleth now on Gomati.
- 25.1
ता वां विश्वस्य गोपा देवा देवेषु यज्ञिया । ऋतावाना यजसे पूतदक्षसा
tā vāṃ viśvasya gopā devā deveṣu yajñiyā | ṛtāvānā yajase pūtadakṣasā
I WORSHIP you who guard this All, Gods, holiest among the Gods, You, faithful to the Law, whose power is sanctified.
- 25.2
मित्रा तना न रथ्या वरुणो यश्च सुक्रतुः । सनात्सुजाता तनया धृतव्रता
mitrā tanā na rathyā varuṇo yaśca sukratuḥ | sanātsujātā tanayā dhṛtavratā
So, too, like charioteers are they, Mitra and sapient Varuna, Sons high-born from of old, whose holy laws stand fast.
- 25.3
ता माता विश्ववेदसासुर्याय प्रमहसा । मही जजानादितिरृतावरी
tā mātā viśvavedasāsuryāya pramahasā | mahī jajānāditirṛtāvarī
These Twain, possessors of all wealth, most glorious, for supremest sway Aditi, Mighty Mother, true to Law, brought forth.
- 25.4
महान्ता मित्रावरुणा सम्राजा देवावसुरा । ऋतावानावृतमा घोषतो बृहत्
mahāntā mitrāvaruṇā samrājā devāvasurā | ṛtāvānāvṛtamā ghoṣato bṛhat
Great Varuna and Mitra, Gods, Asuras and imperial Lords, True to Eternal Law proclaim the high decree.
- 25.5
नपाता शवसो महः सूनू दक्षस्य सुक्रतू । सृप्रदानू इषो वास्त्वधि क्षितः
napātā śavaso mahaḥ sūnū dakṣasya sukratū | sṛpradānū iṣo vāstvadhi kṣitaḥ
The offspring of a lofty Power, Daksa's Two Sons exceeding strong, Who, Lords of flowing rain, dwell in the place of food.
- 25.6
सं या दानूनि येमथुर्दिव्याः पार्थिवीरिषः । नभस्वतीरा वां चरन्तु वृष्टयः
saṃ yā dānūni yemathurdivyāḥ pārthivīriṣaḥ | nabhasvatīrā vāṃ carantu vṛṣṭayaḥ
Ye who have gathered up your gifts, celestial and terrestrial food, Let your rain come to us fraught with the mist of heaven.
- 25.7
अधि या बृहतो दिवोऽभि यूथेव पश्यतः । ऋतावाना सम्राजा नमसे हिता
adhi yā bṛhato divo'bhi yūtheva paśyataḥ | ṛtāvānā samrājā namase hitā
The Twain, who from the lofty sky seem to look down on herds below, Holy, imperial Lords, are set to be revered.
- 25.8
ऋतावाना नि षेदतुः साम्राज्याय सुक्रतू । धृतव्रता क्षत्रिया क्षत्रमाशतुः
ṛtāvānā ni ṣedatuḥ sāmrājyāya sukratū | dhṛtavratā kṣatriyā kṣatramāśatuḥ
They, true to Law, exceeding strong, have sat them down for Savran rule: Princes whose laws stand fast, they have obtained their sway.
- 25.9
अक्ष्णश्चिद्गातुवित्तरानुल्बणेन चक्षसा । नि चिन्मिषन्ता निचिरा नि चिक्यतुः
akṣṇaścidgātuvittarānulbaṇena cakṣasā | ni cinmiṣantā nicirā ni cikyatuḥ
Pathfinders even better than the eye, with unobstructed sight, Even when they close their lids, observant, they perceive.
- 25.10
उत नो देव्यदितिरुरुष्यतां नासत्या । उरुष्यन्तु मरुतो वृद्धशवसः
uta no devyaditiruruṣyatāṃ nāsatyā | uruṣyantu maruto vṛddhaśavasaḥ
So may the Goddess Aditi, may the Nasatyas guard us well, The Maruts guard us well endowed with mighty strength.
- 25.11
ते नो नावमुरुष्यत दिवा नक्तं सुदानवः । अरिष्यन्तो नि पायुभिः सचेमहि
te no nāvamuruṣyata divā naktaṃ sudānavaḥ | ariṣyanto ni pāyubhiḥ sacemahi
Do ye, O Bounteous Gods, protect our dwelling lace by day and night: With you for our defenders may we go unharmed.
- 25.12
अघ्नते विष्णवे वयमरिष्यन्तः सुदानवे । श्रुधि स्वयावन्सिन्धो पूर्वचित्तये
aghnate viṣṇave vayamariṣyantaḥ sudānave | śrudhi svayāvansindho pūrvacittaye
May we, unharmed, serve bountiful Visnu, the God who slayeth none: Self-moving Sindhu hear and be the first to mark.
- 25.13
तद्वार्यं वृणीमहे वरिष्ठं गोपयत्यम् । मित्रो यत्पान्ति वरुणो यदर्यमा
tadvāryaṃ vṛṇīmahe variṣṭhaṃ gopayatyam | mitro yatpānti varuṇo yadaryamā
This sure protection we elect, desirable and reaching far, Which Mitra, Varuna, and Aryaman afford.
- 25.14
उत नः सिन्धुरपां तन्मरुतस्तदश्विना । इन्द्रो विष्णुर्मीढ्वांसः सजोषसः
uta naḥ sindhurapāṃ tanmarutastadaśvinā | indro viṣṇurmīḍhvāṃsaḥ sajoṣasaḥ
And may the Sindhu of the floods, the Maruts, and the ASvin Pair, Boon Indra, and boon Visnu have one mind with us.
- 25.15
ते हि ष्मा वनुषो नरोऽभिमातिं कयस्य चित् । तिग्मं न क्षोदः प्रतिघ्नन्ति भूर्णयः
te hi ṣmā vanuṣo naro'bhimātiṃ kayasya cit | tigmaṃ na kṣodaḥ pratighnanti bhūrṇayaḥ
Because these warring Heroes stay the enmity of every foe, As the fierce water-flood repels the furious ones.
- 25.16
अयमेक इत्था पुरूरु चष्टे वि विश्पतिः । तस्य व्रतान्यनु वश्चरामसि
ayameka itthā purūru caṣṭe vi viśpatiḥ | tasya vratānyanu vaścarāmasi
Here this one God, the Lord of men, looks forth exceeding far and wide: And we, for your advantage, keep his holy laws.
- 25.17
अनु पूर्वाण्योक्या साम्राज्यस्य सश्चिम । मित्रस्य व्रता वरुणस्य दीर्घश्रुत्
anu pūrvāṇyokyā sāmrājyasya saścima | mitrasya vratā varuṇasya dīrghaśrut
We keep the old accustomed laws, the statutes of supremacy, The Iong-known laws of Mitra and of Varuna.
- 25.18
परि यो रश्मिना दिवोऽन्तान्ममे पृथिव्याः । उभे आ पप्रौ रोदसी महित्वा
pari yo raśminā divo'ntānmame pṛthivyāḥ | ubhe ā paprau rodasī mahitvā
He who hath measured with his ray the boundaries of heaven and earth, And with his majesty hath filled the two worlds full,
- 25.19
उदु ष्य शरणे दिवो ज्योतिरयंस्त सूर्यः । अग्निर्न शुक्रः समिधान आहुतः
udu ṣya śaraṇe divo jyotirayaṃsta sūryaḥ | agnirna śukraḥ samidhāna āhutaḥ
Surya hath spread his light aloft up to the region of the sky, Like Agni all aflame when gifts are offered him.
- 25.20
वचो दीर्घप्रसद्मनीशे वाजस्य गोमतः । ईशे हि पित्वोऽविषस्य दावने
vaco dīrghaprasadmanīśe vājasya gomataḥ | īśe hi pitvo'viṣasya dāvane
With him who sits afar the word is lord of food that comes from kine, Controller of the gift of unempoisoned food.
- 25.21
तत्सूर्यं रोदसी उभे दोषा वस्तोरुप ब्रुवे । भोजेष्वस्माँ अभ्युच्चरा सदा
tatsūryaṃ rodasī ubhe doṣā vastorupa bruve | bhojeṣvasmā~ abhyuccarā sadā
So unto Surya, Heaven, and Earth at morning and at eve I speak. Bringing enjoyments ever rise thou up for us.
- 25.22
ऋज्रमुक्षण्यायने रजतं हरयाणे । रथं युक्तमसनाम सुषामणि
ṛjramukṣaṇyāyane rajataṃ harayāṇe | rathaṃ yuktamasanāma suṣāmaṇi
From Uksanyayana a bay, from Harayana a white steed, And from Susaman we obtained a hamessed car.
- 25.23
ता मे अश्व्यानां हरीणां नितोशना । उतो नु कृत्व्यानां नृवाहसा
tā me aśvyānāṃ harīṇāṃ nitośanā | uto nu kṛtvyānāṃ nṛvāhasā
These two shall bring me further gain of troops of tawny-coloured steeds, The carriers shall they be of active men of war.
- 25.24
स्मदभीशू कशावन्ता विप्रा नविष्ठया मती । महो वाजिनावर्वन्ता सचासनम्
smadabhīśū kaśāvantā viprā naviṣṭhayā matī | maho vājināvarvantā sacāsanam
And the two sages have I gained who hold the reins and bear the whip, And the two great strong coursers, with my newest song.
- 26.1
युवोरु षू रथं हुवे सधस्तुत्याय सूरिषु । अतूर्तदक्षा वृषणा वृषण्वसू
yuvoru ṣū rathaṃ huve sadhastutyāya sūriṣu | atūrtadakṣā vṛṣaṇā vṛṣaṇvasū
I CALL your chariot to receive united praise mid princely men, Strong Gods who pour down wealth, of never vanquished might!
- 26.2
युवं वरो सुषाम्णे महे तने नासत्या । अवोभिर्याथो वृषणा वृषण्वसू
yuvaṃ varo suṣāmṇe mahe tane nāsatyā | avobhiryātho vṛṣaṇā vṛṣaṇvasū
Ye to Varosusaman come, Nasatyas, for this glorious rite. With your protecting aid. Strong Gods, who pour down wealth.
- 26.3
ता वामद्य हवामहे हव्येभिर्वाजिनीवसू । पूर्वीरिष इषयन्तावति क्षपः
tā vāmadya havāmahe havyebhirvājinīvasū | pūrvīriṣa iṣayantāvati kṣapaḥ
So with oblations we invoke you, rich in ample wealth, to-day, When night hath passed, O ye who send us plenteous food.
- 26.4
आ वां वाहिष्ठो अश्विना रथो यातु श्रुतो नरा । उप स्तोमान्तुरस्य दर्शथः श्रिये
ā vāṃ vāhiṣṭho aśvinā ratho yātu śruto narā | upa stomānturasya darśathaḥ śriye
O Asvins, Heroes, let your car, famed, best to travel, come to us, And, for his glory, mark your zealous servant's lauds.
- 26.5
जुहुराणा चिदश्विना मन्येथां वृषण्वसू । युवं हि रुद्रा पर्षथो अति द्विषः
juhurāṇā cidaśvinā manyethāṃ vṛṣaṇvasū | yuvaṃ hi rudrā parṣatho ati dviṣaḥ
Asvins, who send us precious gifts, even when offended, think of him: For ye, O Rudras, lead us safe beyond our foes.
- 26.6
दस्रा हि विश्वमानुषङ्मक्षूभिः परिदीयथः । धियंजिन्वा मधुवर्णा शुभस्पती
dasrā hi viśvamānuṣaṅmakṣūbhiḥ paridīyathaḥ | dhiyaṃjinvā madhuvarṇā śubhaspatī
For, Wonder-Workers, with fleet steeds ye fly completely round this All, Stirring our thoughts, ye Lords of splendour, honey-hued.
- 26.7
उप नो यातमश्विना राया विश्वपुषा सह । मघवाना सुवीरावनपच्युता
upa no yātamaśvinā rāyā viśvapuṣā saha | maghavānā suvīrāvanapacyutā
With all-sustaining opulence, Asvins, come hitherward to us, Ye rich and noble Heroes, ne'er to be o'erthrown.
- 26.8
आ मे अस्य प्रतीव्यमिन्द्रनासत्या गतम् । देवा देवेभिरद्य सचनस्तमा
ā me asya pratīvyamindranāsatyā gatam | devā devebhiradya sacanastamā
To welcome this mine offering, O ye Indra-like Nasatyas, come As Gods of best accord this day with other Gods.
- 26.9
वयं हि वां हवामह उक्षण्यन्तो व्यश्ववत् । सुमतिभिरुप विप्राविहा गतम्
vayaṃ hi vāṃ havāmaha ukṣaṇyanto vyaśvavat | sumatibhirupa viprāvihā gatam
For we, like Vyasva, lifting up our voice like oxen, call on you: With all your loving kindness, Sages, come to us.
- 26.10
अश्विना स्वृषे स्तुहि कुवित्ते श्रवतो हवम् । नेदीयसः कूळयातः पणीँरुत
aśvinā svṛṣe stuhi kuvitte śravato havam | nedīyasaḥ kūl̤ayātaḥ paṇī~ruta
O Rsi, laud the Asvins well. Will they not listen to thy call? Will they not burn the Panis who are nearer them?
- 26.11
वैयश्वस्य श्रुतं नरोतो मे अस्य वेदथः । सजोषसा वरुणो मित्रो अर्यमा
vaiyaśvasya śrutaṃ naroto me asya vedathaḥ | sajoṣasā varuṇo mitro aryamā
O Heroes, listen to the son of Vyasva, and regard me here, Varuna, Mitra, Aryaman, of one accord.
- 26.12
युवादत्तस्य धिष्ण्या युवानीतस्य सूरिभिः । अहरहर्वृषण मह्यं शिक्षतम्
yuvādattasya dhiṣṇyā yuvānītasya sūribhiḥ | aharaharvṛṣaṇa mahyaṃ śikṣatam
Gods whom we yearn for, of your gifts, of what ye bring to us, bestow By princes' hands on me, ye Mighty, day by day.
- 26.13
यो वां यज्ञेभिरावृतोऽधिवस्त्रा वधूरिव । सपर्यन्ता शुभे चक्राते अश्विना
yo vāṃ yajñebhirāvṛto'dhivastrā vadhūriva | saparyantā śubhe cakrāte aśvinā
Him whom your sacrifices clothe, even as a woman with her robe, The Asvins help to glory honouring him well.
- 26.14
यो वामुरुव्यचस्तमं चिकेतति नृपाय्यम् । वर्तिरश्विना परि यातमस्मयू
yo vāmuruvyacastamaṃ ciketati nṛpāyyam | vartiraśvinā pari yātamasmayū
Whoso regards your care of men as succour widest in its reach, About his dwelling go, ye Asvins, loving us.
- 26.15
अस्मभ्यं सु वृषण्वसू यातं वर्तिर्नृपाय्यम् । विषुद्रुहेव यज्ञमूहथुर्गिरा
asmabhyaṃ su vṛṣaṇvasū yātaṃ vartirnṛpāyyam | viṣudruheva yajñamūhathurgirā
Come to us ye who pour down wealth, come to the home which men must guard: Like shafts, ye are made meet for sacrifice by song.
- 26.16
वाहिष्ठो वां हवानां स्तोमो दूतो हुवन्नरा । युवाभ्यां भूत्वश्विना
vāhiṣṭho vāṃ havānāṃ stomo dūto huvannarā | yuvābhyāṃ bhūtvaśvinā
Most fetching of all calls, the laud, as envoy, Heroes, called to you Be it your own, O Asvin Pair.
- 26.17
यददो दिवो अर्णव इषो वा मदथो गृहे । श्रुतमिन्मे अमर्त्या
yadado divo arṇava iṣo vā madatho gṛhe | śrutaminme amartyā
Be ye in yonder sea of heaven, or joying in the home of food, Listen to me, Immortal Ones.
- 26.18
उत स्या श्वेतयावरी वाहिष्ठा वां नदीनाम् । सिन्धुर्हिरण्यवर्तनिः
uta syā śvetayāvarī vāhiṣṭhā vāṃ nadīnām | sindhurhiraṇyavartaniḥ
This river with his lucid flow attracts you, more than all the streams,- Even Sindhu with his path of gold.
- 26.19
स्मदेतया सुकीर्त्याश्विना श्वेतया धिया । वहेथे शुभ्रयावाना
smadetayā sukīrtyāśvinā śvetayā dhiyā | vahethe śubhrayāvānā
O Asvins, with that glorious fame come hither, through our brilliant song, Come ye whose ways are marked with light.
- 26.20
युक्ष्वा हि त्वं रथासहा युवस्व पोष्या वसो । आन्नो वायो मधु पिबास्माकं सवना गहि
yukṣvā hi tvaṃ rathāsahā yuvasva poṣyā vaso | ānno vāyo madhu pibāsmākaṃ savanā gahi
Harness the steeds who draw the car, O Vasu, bring the well-fed pair. O Vayu, drink thou of our meath: come unto our drink-offerings.
- 26.21
तव वायवृतस्पते त्वष्टुर्जामातरद्भुत । अवांस्या वृणीमहे
tava vāyavṛtaspate tvaṣṭurjāmātaradbhuta | avāṃsyā vṛṇīmahe
Wonderful Vayu, Lord of Right, thou who art Tvastar's son-in-law, Thy saving succour we elect.
- 26.22
त्वष्टुर्जामातरं वयमीशानं राय ईमहे । सुतावन्तो वायुं द्युम्ना जनासः
tvaṣṭurjāmātaraṃ vayamīśānaṃ rāya īmahe | sutāvanto vāyuṃ dyumnā janāsaḥ
To Tvastar's son-in-law we pray for wealth whereof he hath control: For glory we seek vayu, men with juice effused.
- 26.23
वायो याहि शिवा दिवो वहस्वा सु स्वश्व्यम् । वहस्व महः पृथुपक्षसा रथे
vāyo yāhi śivā divo vahasvā su svaśvyam | vahasva mahaḥ pṛthupakṣasā rathe
From heaven, auspicious Vayu, come drive hither with thy noble steeds: Come on thy mighty car with wide-extending seat.
- 26.24
त्वां हि सुप्सरस्तमं नृषदनेषु हूमहे । ग्रावाणं नाश्वपृष्ठं मंहना
tvāṃ hi supsarastamaṃ nṛṣadaneṣu hūmahe | grāvāṇaṃ nāśvapṛṣṭhaṃ maṃhanā
We call thee to the homes of men, thee wealthiest in noble food, And liberal as a press-stone with a horse's back.
- 26.25
स त्वं नो देव मनसा वायो मन्दानो अग्रियः । कृधि वाजाँ अपो धियः
sa tvaṃ no deva manasā vāyo mandāno agriyaḥ | kṛdhi vājā~ apo dhiyaḥ
So, glad and joyful in thine heart, do thou, God, Vayu, first of all Vouchsafe us water, strength, and thought.
- 27.1
अग्निरुक्थे पुरोहितो ग्रावाणो बर्हिरध्वरे । ऋचा यामि मरुतो ब्रह्मणस्पतिं देवाँ अवो वरेण्यम्
agnirukthe purohito grāvāṇo barhiradhvare | ṛcā yāmi maruto brahmaṇaspatiṃ devā~ avo vareṇyam
CHEIF Priest is Agni at the laud, as stones and grass at sacrifice: With song I seek the Maruts, Brahmanaspati, Gods for help much to be desired.
- 27.2
आ पशुं गासि पृथिवीं वनस्पतीनुषासा नक्तमोषधीः । विश्वे च नो वसवो विश्ववेदसो धीनां भूत प्रावितारः
ā paśuṃ gāsi pṛthivīṃ vanaspatīnuṣāsā naktamoṣadhīḥ | viśve ca no vasavo viśvavedaso dhīnāṃ bhūta prāvitāraḥ
I sing to cattle and to Earth, to trees, to Dawns, to Night, to plants. O all ye Vasus, ye possessors of all wealth, be ye the furtherers of our thoughts.
- 27.3
प्र सू न एत्वध्वरोऽग्ना देवेषु पूर्व्यः । आदित्येषु प्र वरुणे धृतव्रते मरुत्सु विश्वभानुषु
pra sū na etvadhvaro'gnā deveṣu pūrvyaḥ | ādityeṣu pra varuṇe dhṛtavrate marutsu viśvabhānuṣu
Forth go, with Agni, to the Gods our sacrifice of ancient use, To the Adityas, Varuna whose Law stands fast, and the all-lightening Marut troop.
- 27.4
विश्वे हि ष्मा मनवे विश्ववेदसो भुवन्वृधे रिशादसः । अरिष्टेभिः पायुभिर्विश्ववेदसो यन्ता नोऽवृकं छर्दिः
viśve hi ṣmā manave viśvavedaso bhuvanvṛdhe riśādasaḥ | ariṣṭebhiḥ pāyubhirviśvavedaso yantā no'vṛkaṃ chardiḥ
Lords of all wealth, may they be strengtheners of man, destroyers of his enemies. Lords of all wealth, do ye, with guards which none may harm, preserve our dwelling free from foes.
- 27.5
आ नो अद्य समनसो गन्ता विश्वे सजोषसः । ऋचा गिरा मरुतो देव्यदिते सदने पस्त्ये महि
ā no adya samanaso gantā viśve sajoṣasaḥ | ṛcā girā maruto devyadite sadane pastye mahi
Come to us with one mind to-day, come to us all with one accord, Maruts with holy song, and, Goddess Aditi, Mighty One, to our house and home.
- 27.6
अभि प्रिया मरुतो या वो अश्व्या हव्या मित्र प्रयाथन । आ बर्हिरिन्द्रो वरुणस्तुरा नर आदित्यासः सदन्तु नः
abhi priyā maruto yā vo aśvyā havyā mitra prayāthana | ā barhirindro varuṇasturā nara ādityāsaḥ sadantu naḥ
Send us delightful things, ye Maruts, on your steeds: come ye, O Mitra, to our gifts. Let Indra, Varuna, and the Adityas sit, swift Heroes, on our sacred grass.
- 27.7
वयं वो वृक्तबर्हिषो हितप्रयस आनुषक् । सुतसोमासो वरुण हवामहे मनुष्वदिद्धाग्नयः
vayaṃ vo vṛktabarhiṣo hitaprayasa ānuṣak | sutasomāso varuṇa havāmahe manuṣvadiddhāgnayaḥ
We who have trimmed the grass for you, and set the banquet in array, And pressed the Soma, call you, Varuina, like men, with sacrificial fires aflame.
- 27.8
आ प्र यात मरुतो विष्णो अश्विना पूषन्माकीनया धिया । इन्द्र आ यातु प्रथमः सनिष्युभिर्वृषा यो वृत्रहा गृणे
ā pra yāta maruto viṣṇo aśvinā pūṣanmākīnayā dhiyā | indra ā yātu prathamaḥ saniṣyubhirvṛṣā yo vṛtrahā gṛṇe
O Maruts, Visinu, Asvins, Pusan, haste away with minds turned hitherward to Me. Let the Strong Indra, famed as Vrtra's slayer, come first with the winners of the spoil.
- 27.9
वि नो देवासो अद्रुहोऽच्छिद्रं शर्म यच्छत । न यद्दूराद्वसवो नू चिदन्तितो वरूथमादधर्षति
vi no devāso adruho'cchidraṃ śarma yacchata | na yaddūrādvasavo nū cidantito varūthamādadharṣati
Ye Guileless Gods, bestow on us a refuge strong on every side, A sure protection, Vasus, unassailable from near at hand or from afar.
- 27.10
अस्ति हि वः सजात्यं रिशादसो देवासो अस्त्याप्यम् । प्र णः पूर्वस्मै सुविताय वोचत मक्षू सुम्नाय नव्यसे
asti hi vaḥ sajātyaṃ riśādaso devāso astyāpyam | pra ṇaḥ pūrvasmai suvitāya vocata makṣū sumnāya navyase
Kinship have I with you, and close alliance O ye Gods, destroyers of our foes. Call us to our prosperity of former days, and soon to new felicity.
- 27.11
इदा हि व उपस्तुतिमिदा वामस्य भक्तये । उप वो विश्ववेदसो नमस्युराँ असृक्ष्यन्यामिव
idā hi va upastutimidā vāmasya bhaktaye | upa vo viśvavedaso namasyurā~ asṛkṣyanyāmiva
For now have I sent forth to you, that I may win a fair reward, Lords of all wealth, with homage, this my song of praise. like a milch-cow that faileth not.
- 27.12
उदु ष्य वः सविता सुप्रणीतयोऽस्थादूर्ध्वो वरेण्यः । नि द्विपादश्चतुष्पादो अर्थिनोऽविश्रन्पतयिष्णवः
udu ṣya vaḥ savitā supraṇītayo'sthādūrdhvo vareṇyaḥ | ni dvipādaścatuṣpādo arthino'viśranpatayiṣṇavaḥ
Excellent Savitar hath mounted up on high for you, ye sure and careful Guides. Bipeds and quadrupeds, with several hopes and aims, and birds have settled to their tasks.
- 27.13
देवंदेवं वोऽवसे देवंदेवमभिष्टये । देवंदेवं हुवेम वाजसातये गृणन्तो देव्या धिया
devaṃdevaṃ vo'vase devaṃdevamabhiṣṭaye | devaṃdevaṃ huvema vājasātaye gṛṇanto devyā dhiyā
Singing their praise with God-like thought let us invoke each God for grace, Each God to bring you help, each God to strengthen you.
- 27.14
देवासो हि ष्मा मनवे समन्यवो विश्वे साकं सरातयः । ते नो अद्य ते अपरं तुचे तु नो भवन्तु वरिवोविदः
devāso hi ṣmā manave samanyavo viśve sākaṃ sarātayaḥ | te no adya te aparaṃ tuce tu no bhavantu varivovidaḥ
For of one spirit are the Gods with mortal man, co-sharers all of gracious gifts. May they increase our strength hereafter and to-day, providing case and ample room.
- 27.15
प्र वः शंसाम्यद्रुहः संस्थ उपस्तुतीनाम् । न तं धूर्तिर्वरुण मित्र मर्त्यं यो वो धामभ्योऽविधत्
pra vaḥ śaṃsāmyadruhaḥ saṃstha upastutīnām | na taṃ dhūrtirvaruṇa mitra martyaṃ yo vo dhāmabhyo'vidhat
I laud you, O ye Guileless Gods, here where we meet to render praise. None, Varuna and Mitra, harms the mortal, man who honours and obeys your laws.
- 27.16
प्र स क्षयं तिरते वि महीरिषो यो वो वराय दाशति । प्र प्रजाभिर्जायते धर्मणस्पर्यरिष्टः सर्व एधते
pra sa kṣayaṃ tirate vi mahīriṣo yo vo varāya dāśati | pra prajābhirjāyate dharmaṇasparyariṣṭaḥ sarva edhate
He makes his house endure, he gathers plenteous food who pays obedience to your will. Born in his sons anew he spreads as Law commands, and prospers every way unharmed.
- 27.17
ऋते स विन्दते युधः सुगेभिर्यात्यध्वनः । अर्यमा मित्रो वरुणः सरातयो यं त्रायन्ते सजोषसः
ṛte sa vindate yudhaḥ sugebhiryātyadhvanaḥ | aryamā mitro varuṇaḥ sarātayo yaṃ trāyante sajoṣasaḥ
E'en without war he gathers wealth, and goes his way on pleasant paths, Whom Mitra, Varuna and Aryaman protect, sharing the gift of one accord.
- 27.18
अज्रे चिदस्मै कृणुथा न्यञ्चनं दुर्गे चिदा सुसरणम् । एषा चिदस्मादशनिः परो नु सास्रेधन्ती वि नश्यतु
ajre cidasmai kṛṇuthā nyañcanaṃ durge cidā susaraṇam | eṣā cidasmādaśaniḥ paro nu sāsredhantī vi naśyatu
E'en on the plain for him ye make a sloping path, an easy way where road is none: And far away from him the ineffectual shaft must vanish, shot at him in vain.
- 27.19
यदद्य सूर्य उद्यति प्रियक्षत्रा ऋतं दध । यन्निम्रुचि प्रबुधि विश्ववेदसो यद्वा मध्यंदिने दिवः
yadadya sūrya udyati priyakṣatrā ṛtaṃ dadha | yannimruci prabudhi viśvavedaso yadvā madhyaṃdine divaḥ
If ye appoint the rite to-day, kind Rulers, when the Sun ascends, Lords of all wealth, at sunset or at waking time, or be it at the noon of day,
- 27.20
यद्वाभिपित्वे असुरा ऋतं यते छर्दिर्येम वि दाशुषे । वयं तद्वो वसवो विश्ववेदस उप स्थेयाम मध्य आ
yadvābhipitve asurā ṛtaṃ yate chardiryema vi dāśuṣe | vayaṃ tadvo vasavo viśvavedasa upa stheyāma madhya ā
Or, Asuras, when ye have sheltered the worshipper who goes to sacrifice, at eve may we, O Vasus, ye possessors of all wealth, come then into the midst of You.
- 27.21
यदद्य सूर उदिते यन्मध्यंदिन आतुचि । वामं धत्थ मनवे विश्ववेदसो जुह्वानाय प्रचेतसे
yadadya sūra udite yanmadhyaṃdina ātuci | vāmaṃ dhattha manave viśvavedaso juhvānāya pracetase
If ye to-day at sunrise, or at noon, or in the gloom of eve, Lords of all riches, give fair treasure to the man, the wise man who hath sacrificed,
- 27.22
वयं तद्वः सम्राज आ वृणीमहे पुत्रो न बहुपाय्यम् । अश्याम तदादित्या जुह्वतो हविर्येन वस्योऽनशामहै
vayaṃ tadvaḥ samrāja ā vṛṇīmahe putro na bahupāyyam | aśyāma tadādityā juhvato haviryena vasyo'naśāmahai
Then we, imperial Rulers, claim of you this boon, your wide protection, as a son. May we, Adityas, offering holy gifts, obtain that which shall bring us greater bliss.
- 28.1
ये त्रिंशति त्रयस्परो देवासो बर्हिरासदन् । विदन्नह द्वितासनन्
ye triṃśati trayasparo devāso barhirāsadan | vidannaha dvitāsanan
THE Thirty Gods and Three besides, whose seat hath been the sacred grass, From time of old have found and gained.
- 28.2
वरुणो मित्रो अर्यमा स्मद्रातिषाचो अग्नयः । पत्नीवन्तो वषट्कृताः
varuṇo mitro aryamā smadrātiṣāco agnayaḥ | patnīvanto vaṣaṭkṛtāḥ
Varuna, Mitra, Aryaman, Agnis, with Consorts, sending boons, To whom our Vasat! is addressed:
- 28.3
ते नो गोपा अपाच्यास्त उदक्त इत्था न्यक् । पुरस्तात्सर्वया विशा
te no gopā apācyāsta udakta itthā nyak | purastātsarvayā viśā
These are our guardians in the west, and northward here, and in the south, And on the cast, with all the tribe.
- 28.4
यथा वशन्ति देवास्तथेदसत्तदेषां नकिरा मिनत् । अरावा चन मर्त्यः
yathā vaśanti devāstathedasattadeṣāṃ nakirā minat | arāvā cana martyaḥ
Even as the Gods desire so verily shall it be. None diminisheth this power of theirs, No demon, and no mortal
- 28.5
सप्तानां सप्त ऋष्टयः सप्त द्युम्नान्येषाम् । सप्तो अधि श्रियो धिरे
saptānāṃ sapta ṛṣṭayaḥ sapta dyumnānyeṣām | sapto adhi śriyo dhire
The Seven carry seven spears; seven are the splendours they possess, And seven the glories they assume.
- 29.1
बभ्रुरेको विषुणः सूनरो युवाञ्ज्यङ्क्ते हिरण्ययम्
babhrureko viṣuṇaḥ sūnaro yuvāñjyaṅkte hiraṇyayam
ONE is a youth brown, active, manifold he decks the golden one with ornament.
- 29.2
योनिमेक आ ससाद द्योतनोऽन्तर्देवेषु मेधिरः
yonimeka ā sasāda dyotano'ntardeveṣu medhiraḥ
Another, luminous, occupies the place of sacrifice, Sage, among the Gods.
- 29.3
वाशीमेको बिभर्ति हस्त आयसीमन्तर्देवेषु निध्रुविः
vāśīmeko bibharti hasta āyasīmantardeveṣu nidhruviḥ
One brandishes in his hand an iron knife, firm, in his seat amid the Deities.
- 29.4
वज्रमेको बिभर्ति हस्त आहितं तेन वृत्राणि जिघ्नते
vajrameko bibharti hasta āhitaṃ tena vṛtrāṇi jighnate
Another holds the thunderbolt, wherewith he slays the Vrtras, resting in his hand.
- 29.5
तिग्ममेको बिभर्ति हस्त आयुधं शुचिरुग्रो जलाषभेषजः
tigmameko bibharti hasta āyudhaṃ śucirugro jalāṣabheṣajaḥ
Another bears a pointed weapon: bright is he, and strong, with healing medicines.
- 29.6
पथ एकः पीपाय तस्करो यथाँ एष वेद निधीनाम्
patha ekaḥ pīpāya taskaro yathā~ eṣa veda nidhīnām
Another, thief-like, watches well the ways, and knows the places where the treasures lie.
- 29.7
त्रीण्येक उरुगायो वि चक्रमे यत्र देवासो मदन्ति
trīṇyeka urugāyo vi cakrame yatra devāso madanti
Another with his mighty stride hath made his three steps thither where the Gods rejoice.
- 29.8
विभिर्द्वा चरत एकया सह प्र प्रवासेव वसतः
vibhirdvā carata ekayā saha pra pravāseva vasataḥ
Two with one Dame ride on with winged steeds, and journey forth like travellers on their way.
- 29.9
सदो द्वा चक्राते उपमा दिवि सम्राजा सर्पिरासुती
sado dvā cakrāte upamā divi samrājā sarpirāsutī
Two, highest, in the heavens have set their seat, worshipped with holy oil, imperial Kings.
- 29.10
अर्चन्त एके महि साम मन्वत तेन सूर्यमरोचयन्
arcanta eke mahi sāma manvata tena sūryamarocayan
Some, singing lauds, conceived the Sama-hymn, great hymn whereby they caused the Sun to shine.
- 30.1
नहि वो अस्त्यर्भको देवासो न कुमारकः । विश्वे सतोमहान्त इत्
nahi vo astyarbhako devāso na kumārakaḥ | viśve satomahānta it
NOT one of you, ye Gods, is small, none of you is a feeble child: All of you, verily, are great.
- 30.2
इति स्तुतासो असथा रिशादसो ये स्थ त्रयश्च त्रिंशच्च । मनोर्देवा यज्ञियासः
iti stutāso asathā riśādaso ye stha trayaśca triṃśacca | manordevā yajñiyāsaḥ
Thus be ye lauded, ye destroyers of the foe, ye Three-and-Thirty Deities, The Gods of man, the Holy Ones.
- 30.3
ते नस्त्राध्वं तेऽवत त उ नो अधि वोचत । मा नः पथः पित्र्यान्मानवादधि दूरं नैष्ट परावतः
te nastrādhvaṃ te'vata ta u no adhi vocata | mā naḥ pathaḥ pitryānmānavādadhi dūraṃ naiṣṭa parāvataḥ
As such defend and succour us, with benedictions speak to us: Lead us not from our fathers' and from Manu's path into the distance far away.
- 30.4
ये देवास इह स्थन विश्वे वैश्वानरा उत । अस्मभ्यं शर्म सप्रथो गवेऽश्वाय यच्छत
ye devāsa iha sthana viśve vaiśvānarā uta | asmabhyaṃ śarma sapratho gave'śvāya yacchata
Ye Deities who stay with us, and all ye Gods of all mankind, Give us your wide protection, give shelter for cattle and for steed.
- 31.1
यो यजाति यजात इत्सुनवच्च पचाति च । ब्रह्मेदिन्द्रस्य चाकनत्
yo yajāti yajāta itsunavacca pacāti ca | brahmedindrasya cākanat
THAT Brahman pleases Indra well, who worships, sacrifices, pours Libation, and prepares the meal.
- 31.2
पुरोळाशं यो अस्मै सोमं ररत आशिरम् । पादित्तं शक्रो अंहसः
purol̤āśaṃ yo asmai somaṃ rarata āśiram | pādittaṃ śakro aṃhasaḥ
Sakra protects from woe the man who gives him sacrificial cake. And offers Soma blent with milk.
- 31.3
तस्य द्युमाँ असद्रथो देवजूतः स शूशुवत् । विश्वा वन्वन्नमित्रिया
tasya dyumā~ asadratho devajūtaḥ sa śūśuvat | viśvā vanvannamitriyā
His chariot shall be glorious, sped by Gods, and mighty shall he be, Subduing all hostilities.
- 31.4
अस्य प्रजावती गृहेऽसश्चन्ती दिवेदिवे । इळा धेनुमती दुहे
asya prajāvatī gṛhe'saścantī divedive | il̤ā dhenumatī duhe
Each day that passes, in his house flows his libation, rich in milk, Exhaustless, bringing progeny.
- 31.5
या दम्पती समनसा सुनुत आ च धावतः । देवासो नित्ययाशिरा
yā dampatī samanasā sunuta ā ca dhāvataḥ | devāso nityayāśirā
O Gods, with constant draught of milk, husband and wife with one accord Press out and wash the Soma juice.
- 31.6
प्रति प्राशव्याँ इतः सम्यञ्चा बर्हिराशाते । न ता वाजेषु वायतः
prati prāśavyā~ itaḥ samyañcā barhirāśāte | na tā vājeṣu vāyataḥ
They gain sufficient food: they come united to the sacred grass, And never do they fail in strength.
- 31.7
न देवानामपि ह्नुतः सुमतिं न जुगुक्षतः । श्रवो बृहद्विवासतः
na devānāmapi hnutaḥ sumatiṃ na jugukṣataḥ | śravo bṛhadvivāsataḥ
Never do they deny or seek to hide the favour of the Gods: They win high glory for themselves.
- 31.8
पुत्रिणा ता कुमारिणा विश्वमायुर्व्यश्नुतः । उभा हिरण्यपेशसा
putriṇā tā kumāriṇā viśvamāyurvyaśnutaḥ | ubhā hiraṇyapeśasā
With sons and daughters by their side they reach their full extent of life, Both decked with ornaments of gold.
- 31.9
वीतिहोत्रा कृतद्वसू दशस्यन्तामृताय कम् । समूधो रोमशं हतो देवेषु कृणुतो दुवः
vītihotrā kṛtadvasū daśasyantāmṛtāya kam | samūdho romaśaṃ hato deveṣu kṛṇuto duvaḥ
Serving the Immortal One with gifts of sacrificial meal and wealth, They satisfy the claims of love and pay due honour to the Gods.
- 31.10
आ शर्म पर्वतानां वृणीमहे नदीनाम् । आ विष्णोः सचाभुवः
ā śarma parvatānāṃ vṛṇīmahe nadīnām | ā viṣṇoḥ sacābhuvaḥ
We claim protection from the Hills, we claim protection of the Floods, Of him who stands by Visnu's side.
- 31.11
ऐतु पूषा रयिर्भगः स्वस्ति सर्वधातमः । उरुरध्वा स्वस्तये
aitu pūṣā rayirbhagaḥ svasti sarvadhātamaḥ | ururadhvā svastaye
May Pusan come, and Bhaga, Lord of wealth, All-bounteous, for our weal Broad be the path that leads to bliss:
- 31.12
अरमतिरनर्वणो विश्वो देवस्य मनसा । आदित्यानामनेह इत्
aramatiranarvaṇo viśvo devasya manasā | ādityānāmaneha it
Aramati, and, free from foes, Visva with spirit of a God, And the Adityas' peerless might.
- 31.13
यथा नो मित्रो अर्यमा वरुणः सन्ति गोपाः । सुगा ऋतस्य पन्थाः
yathā no mitro aryamā varuṇaḥ santi gopāḥ | sugā ṛtasya panthāḥ
Seeing that Mitra, Aryaman, and Varuna are guarding us, The paths of Law are fair to tread.
- 31.14
अग्निं वः पूर्व्यं गिरा देवमीळे वसूनाम् । सपर्यन्तः पुरुप्रियं मित्रं न क्षेत्रसाधसम्
agniṃ vaḥ pūrvyaṃ girā devamīl̤e vasūnām | saparyantaḥ purupriyaṃ mitraṃ na kṣetrasādhasam
I glorify with song, for wealth, Agni the God, the first of you. We honour as a well-loved Friend the God who prospereth our fields.
- 31.15
मक्षू देववतो रथः शूरो वा पृत्सु कासु चित् । देवानां य इन्मनो यजमान इयक्षत्यभीदयज्वनो भुवत्
makṣū devavato rathaḥ śūro vā pṛtsu kāsu cit | devānāṃ ya inmano yajamāna iyakṣatyabhīdayajvano bhuvat
As in all frays the hero, so swift moves his car whom Gods attend. The man who, sacrificing, strives to win the heart of Deities will conquer those who worship not.
- 31.16
न यजमान रिष्यसि न सुन्वान न देवयो । देवानां य इन्मनो यजमान इयक्षत्यभीदयज्वनो भुवत्
na yajamāna riṣyasi na sunvāna na devayo | devānāṃ ya inmano yajamāna iyakṣatyabhīdayajvano bhuvat
Ne'er are ye injured, worshipper, presser of juice, or pious man. The man who, sacrificing, strives to win the heart of Deities will conquer those who worship not.
- 31.17
नकिष्टं कर्मणा नशन्न प्र योषन्न योषति । देवानां य इन्मनो यजमान इयक्षत्यभीदयज्वनो भुवत्
nakiṣṭaṃ karmaṇā naśanna pra yoṣanna yoṣati | devānāṃ ya inmano yajamāna iyakṣatyabhīdayajvano bhuvat
None in his action equals him, none holds him far or keeps him off. The man who, sacrificing, strives to win the heart of Deities will conquer those who worship not.
- 31.18
असदत्र सुवीर्यमुत त्यदाश्वश्व्यम् । देवानां य इन्मनो यजमान इयक्षत्यभीदयज्वनो भुवत्
asadatra suvīryamuta tyadāśvaśvyam | devānāṃ ya inmano yajamāna iyakṣatyabhīdayajvano bhuvat
Such strength of heroes shall be his, such mastery of fleet-foot steeds. The man who, sacrificing, strives to win the heart of Deities will conquer those who worship not.
- 32.1
प्र कृतान्यृजीषिणः कण्वा इन्द्रस्य गाथया । मदे सोमस्य वोचत
pra kṛtānyṛjīṣiṇaḥ kaṇvā indrasya gāthayā | made somasya vocata
KANVAS, tell forth with song the deeds of Indra, the Impetuous, Wrought in the Soma's wild delight.
- 32.2
यः सृबिन्दमनर्शनिं पिप्रुं दासमहीशुवम् । वधीदुग्रो रिणन्नपः
yaḥ sṛbindamanarśaniṃ pipruṃ dāsamahīśuvam | vadhīdugro riṇannapaḥ
Strong God, he slew Anarsani, Srbinda, Pipru, and the fiend, Ahisuva, and loosed the floods.
- 32.3
न्यर्बुदस्य विष्टपं वर्ष्माणं बृहतस्तिर । कृषे तदिन्द्र पौंस्यम्
nyarbudasya viṣṭapaṃ varṣmāṇaṃ bṛhatastira | kṛṣe tadindra pauṃsyam
Thou broughtest down the dwelling-place, the height of lofty Arbuda. That exploit, Indra, must be famed.
- 32.4
प्रति श्रुताय वो धृषत्तूर्णाशं न गिरेरधि । हुवे सुशिप्रमूतये
prati śrutāya vo dhṛṣattūrṇāśaṃ na gireradhi | huve suśipramūtaye
Bold, to your famous Soma I call the fair-visored God for aid, Down like a torrent from the hill.
- 32.5
स गोरश्वस्य वि व्रजं मन्दानः सोम्येभ्यः । पुरं न शूर दर्षसि
sa goraśvasya vi vrajaṃ mandānaḥ somyebhyaḥ | puraṃ na śūra darṣasi
Rejoicing in the Soma-draughts, Hero, burst open, like a fort, The stall of horses and of kine.
- 32.6
यदि मे रारणः सुत उक्थे वा दधसे चनः । आरादुप स्वधा गहि
yadi me rāraṇaḥ suta ukthe vā dadhase canaḥ | ārādupa svadhā gahi
If my libation gladdens, if thou takest pleasure in my laud, Come with thy Godhead from afar.
- 32.7
वयं घा ते अपि ष्मसि स्तोतार इन्द्र गिर्वणः । त्वं नो जिन्व सोमपाः
vayaṃ ghā te api ṣmasi stotāra indra girvaṇaḥ | tvaṃ no jinva somapāḥ
O Indra, Lover of the Song, the singers of thy praise are we: O Soma-drinker, quicken us.
- 32.8
उत नः पितुमा भर संरराणो अविक्षितम् । मघवन्भूरि ते वसु
uta naḥ pitumā bhara saṃrarāṇo avikṣitam | maghavanbhūri te vasu
And, taking thy delight with us bring us still undiminished food: Great is thy wealth, O Maghavan.
- 32.9
उत नो गोमतस्कृधि हिरण्यवतो अश्विनः । इळाभिः सं रभेमहि
uta no gomataskṛdhi hiraṇyavato aśvinaḥ | il̤ābhiḥ saṃ rabhemahi
Make thou us rich in herds of kine, in steeds, in gold: let us exert Our strength in sacrificial gifts.
- 32.10
बृबदुक्थं हवामहे सृप्रकरस्नमूतये । साधु कृण्वन्तमवसे
bṛbadukthaṃ havāmahe sṛprakarasnamūtaye | sādhu kṛṇvantamavase
Let us call him to aid whose hands stretch far, to whom high laud is due. Who worketh well to succour us.
- 32.11
यः संस्थे चिच्छतक्रतुरादीं कृणोति वृत्रहा । जरितृभ्यः पुरूवसुः
yaḥ saṃsthe cicchatakraturādīṃ kṛṇoti vṛtrahā | jaritṛbhyaḥ purūvasuḥ
He, Satakratu, even in fight acts as a Vrtra-slayer still: He gives his worshippers much wealth.
- 32.12
स नः शक्रश्चिदा शकद्दानवाँ अन्तराभरः । इन्द्रो विश्वाभिरूतिभिः
sa naḥ śakraścidā śakaddānavā~ antarābharaḥ | indro viśvābhirūtibhiḥ
May he, this Aakra, strengthen us, Boon God who satisfies our needs, Indra, with all his saving helps.
- 32.13
यो रायोऽवनिर्महान्सुपारः सुन्वतः सखा । तमिन्द्रमभि गायत
yo rāyo'vanirmahānsupāraḥ sunvataḥ sakhā | tamindramabhi gāyata
To him, the mighty stream of wealth, the Soma-presser's rescuing Friend, To Indra sing your song of praise;
- 32.14
आयन्तारं महि स्थिरं पृतनासु श्रवोजितम् । भूरेरीशानमोजसा
āyantāraṃ mahi sthiraṃ pṛtanāsu śravojitam | bhūrerīśānamojasā
Who bringeth what is great and firm, who winneth glory in his wars, Lord of vast wealth through power and might.
- 32.15
नकिरस्य शचीनां नियन्ता सूनृतानाम् । नकिर्वक्ता न दादिति
nakirasya śacīnāṃ niyantā sūnṛtānām | nakirvaktā na dāditi
There liveth none to cheek or stay his energies and gracious deeds: None who can say, He giveth not.
- 32.16
न नूनं ब्रह्मणामृणं प्राशूनामस्ति सुन्वताम् । न सोमो अप्रता पपे
na nūnaṃ brahmaṇāmṛṇaṃ prāśūnāmasti sunvatām | na somo apratā pape
No debt is due by Brahmans now, by active men who press the juice: Well hath each Soma-draught been paid.
- 32.17
पन्य इदुप गायत पन्य उक्थानि शंसत । ब्रह्मा कृणोत पन्य इत्
panya idupa gāyata panya ukthāni śaṃsata | brahmā kṛṇota panya it
Sing ye to him who must be praised, say lauds to him who must be praised, Bring prayer to him who must be praised.
- 32.18
पन्य आ दर्दिरच्छता सहस्रा वाज्यवृतः । इन्द्रो यो यज्वनो वृधः
panya ā dardiracchatā sahasrā vājyavṛtaḥ | indro yo yajvano vṛdhaḥ
May be, unchecked, strong, meet for praise, bring hundreds, thousands forth to light, Indra who aids the worshipper.
- 32.19
वि षू चर स्वधा अनु कृष्टीनामन्वाहुवः । इन्द्र पिब सुतानाम्
vi ṣū cara svadhā anu kṛṣṭīnāmanvāhuvaḥ | indra piba sutānām
Go with thy God-like nature forth, go where the folk are calling thee: Drink, Indra, of the drops we pour.
- 32.20
पिब स्वधैनवानामुत यस्तुग्र्ये सचा । उतायमिन्द्र यस्तव
piba svadhainavānāmuta yastugrye sacā | utāyamindra yastava
Drink milky draughts which are thine own, this too which was with Tugrya once, This is it, Indra, that is thine.
- 32.21
अतीहि मन्युषाविणं सुषुवांसमुपारणे । इमं रातं सुतं पिब
atīhi manyuṣāviṇaṃ suṣuvāṃsamupāraṇe | imaṃ rātaṃ sutaṃ piba
Pass him who pours libations out in angry mood or after sin: Here drink the juice we offer thee.
- 32.22
इहि तिस्रः परावत इहि पञ्च जनाँ अति । धेना इन्द्रावचाकशत्
ihi tisraḥ parāvata ihi pañca janā~ ati | dhenā indrāvacākaśat
Over the three great distances, past the Five Peoples go thy way, O Indra, noticing our voice.
- 32.23
सूर्यो रश्मिं यथा सृजा त्वा यच्छन्तु मे गिरः । निम्नमापो न सध्र्यक्
sūryo raśmiṃ yathā sṛjā tvā yacchantu me giraḥ | nimnamāpo na sadhryak
Send forth thy ray like Surya: let my songs attract thee hitherward, Like waters gathering to the vale.
- 32.24
अध्वर्यवा तु हि षिञ्च सोमं वीराय शिप्रिणे । भरा सुतस्य पीतये
adhvaryavā tu hi ṣiñca somaṃ vīrāya śipriṇe | bharā sutasya pītaye
Now to the Hero fair of cheek, Adhvaryu, pour the Soma forth: Bring of the juice that he may drink
- 32.25
य उद्नः फलिगं भिनन्न्यक्सिन्धूँरवासृजत् । यो गोषु पक्वं धारयत्
ya udnaḥ phaligaṃ bhinannyaksindhū~ravāsṛjat | yo goṣu pakvaṃ dhārayat
Who cleft the water-cloud in twain, loosed rivers for their downward flow, And set the ripe milk in the kine.
- 32.26
अहन्वृत्रमृचीषम और्णवाभमहीशुवम् । हिमेनाविध्यदर्बुदम्
ahanvṛtramṛcīṣama aurṇavābhamahīśuvam | himenāvidhyadarbudam
He, meet for praise, slew Vrtra, slew Ahisuva, Urnavabha's son, And pierced through Arbuda with frost.
- 32.27
प्र व उग्राय निष्टुरेऽषाळ्हाय प्रसक्षिणे । देवत्तं ब्रह्म गायत
pra va ugrāya niṣṭure'ṣāl̤hāya prasakṣiṇe | devattaṃ brahma gāyata
To him your matchless Mighty One, unconquerable Conqueror, Sing forth the prayer which Gods have given:
- 32.28
यो विश्वान्यभि व्रता सोमस्य मदे अन्धसः । इन्द्रो देवेषु चेतति
yo viśvānyabhi vratā somasya made andhasaḥ | indro deveṣu cetati
Indra, who in the wild delight of Soma juice considers here All holy Laws among the Gods.
- 32.29
इह त्या सधमाद्या हरी हिरण्यकेश्या । वोळ्हामभि प्रयो हितम्
iha tyā sadhamādyā harī hiraṇyakeśyā | vol̤hāmabhi prayo hitam
Hither let these thy Bays who share thy banquet, Steeds with golden manes, Convey thee to the feast prepared.
- 32.30
अर्वाञ्चं त्वा पुरुष्टुत प्रियमेधस्तुता हरी । सोमपेयाय वक्षतः
arvāñcaṃ tvā puruṣṭuta priyamedhastutā harī | somapeyāya vakṣataḥ
Hither, O thou whom many laud, the Bays whom Priyamedha praised, Shall bring thee to the Soma-draught.
- 33.1
वयं घ त्वा सुतावन्त आपो न वृक्तबर्हिषः । पवित्रस्य प्रस्रवणेषु वृत्रहन्परि स्तोतार आसते
vayaṃ gha tvā sutāvanta āpo na vṛktabarhiṣaḥ | pavitrasya prasravaṇeṣu vṛtrahanpari stotāra āsate
WE compass thee like waters, we whose grass is trimmed and Soma pressed. Here where the filter pours its stream, thy worshippers round thee, O Vrtra-slayer, sit.
- 33.2
स्वरन्ति त्वा सुते नरो वसो निरेक उक्थिनः । कदा सुतं तृषाण ओक आ गम इन्द्र स्वब्दीव वंसगः
svaranti tvā sute naro vaso nireka ukthinaḥ | kadā sutaṃ tṛṣāṇa oka ā gama indra svabdīva vaṃsagaḥ
Men, Vasu! by the Soma, with lauds call thee to the foremost place: When comest thou athirst unto the juice as home, O Indra, like a bellowing bull?
- 33.3
कण्वेभिर्धृष्णवा धृषद्वाजं दर्षि सहस्रिणम् । पिशङ्गरूपं मघवन्विचर्षणे मक्षू गोमन्तमीमहे
kaṇvebhirdhṛṣṇavā dhṛṣadvājaṃ darṣi sahasriṇam | piśaṅgarūpaṃ maghavanvicarṣaṇe makṣū gomantamīmahe
Boldly, Bold Hero, bring us spoil in thousands for the Kanvas' sake. O active Maghavan, with eager prayer we crave the yellow-hued with store ol kine.
- 33.4
पाहि गायान्धसो मद इन्द्राय मेध्यातिथे । यः सम्मिश्लो हर्योर्यः सुते सचा वज्री रथो हिरण्ययः
pāhi gāyāndhaso mada indrāya medhyātithe | yaḥ sammiślo haryoryaḥ sute sacā vajrī ratho hiraṇyayaḥ
Medhyatithi, to Indra sing, drink of the juice to make thee glad. Close-knit to his Bay Steeds, bolt-armed, beside the juice is he: his chariot is of gold.
- 33.5
यः सुषव्यः सुदक्षिण इनो यः सुक्रतुर्गृणे । य आकरः सहस्रा यः शतामघ इन्द्रो यः पूर्भिदारितः
yaḥ suṣavyaḥ sudakṣiṇa ino yaḥ sukraturgṛṇe | ya ākaraḥ sahasrā yaḥ śatāmagha indro yaḥ pūrbhidāritaḥ
He Who is praised as strong of hand both right and left, most wise and hold: Indra who, rich in hundreds, gathers thousands up, honoured as breaker-down of forts.
- 33.6
यो धृषितो योऽवृतो यो अस्ति श्मश्रुषु श्रितः । विभूतद्युम्नश्च्यवनः पुरुष्टुतः क्रत्वा गौरिव शाकिनः
yo dhṛṣito yo'vṛto yo asti śmaśruṣu śritaḥ | vibhūtadyumnaścyavanaḥ puruṣṭutaḥ kratvā gauriva śākinaḥ
The bold of heart whom none provokes, who stands in bearded confidence; Much-lauded, very glorious, overthrowing foes, strong Helper, like a bull with might.
- 33.7
क ईं वेद सुते सचा पिबन्तं कद्वयो दधे । अयं यः पुरो विभिनत्त्योजसा मन्दानः शिप्र्यन्धसः
ka īṃ veda sute sacā pibantaṃ kadvayo dadhe | ayaṃ yaḥ puro vibhinattyojasā mandānaḥ śipryandhasaḥ
Who knows what vital power he wins, drinking beside the flowing juice? This is the fair-checked God who, joying in the draught, breaks down the castles in his strength.
- 33.8
दाना मृगो न वारणः पुरुत्रा चरथं दधे । नकिष्ट्वा नि यमदा सुते गमो महाँश्चरस्योजसा
dānā mṛgo na vāraṇaḥ purutrā carathaṃ dadhe | nakiṣṭvā ni yamadā sute gamo mahā~ścarasyojasā
As a wild elephant rushes on this way and that way, mad with heat,' None may compel thee, yet come hither to the draught: thou movest mighty in thy power.
- 33.9
य उग्रः सन्ननिष्टृत स्थिरो रणाय संस्कृतः । यदि स्तोतुर्मघवा शृणवद्धवं नेन्द्रो योषत्या गमत्
ya ugraḥ sannaniṣṭṛta sthiro raṇāya saṃskṛtaḥ | yadi stoturmaghavā śṛṇavaddhavaṃ nendro yoṣatyā gamat
When he, the Mighty, ne'er o'erthrown, steadfast, made ready for the fight, When Indra Maghavan lists to his praiser's call, he will not stand aloof, but come.
- 33.10
सत्यमित्था वृषेदसि वृषजूतिर्नोऽवृतः । वृषा ह्युग्र शृण्विषे परावति वृषो अर्वावति श्रुतः
satyamitthā vṛṣedasi vṛṣajūtirno'vṛtaḥ | vṛṣā hyugra śṛṇviṣe parāvati vṛṣo arvāvati śrutaḥ
Yea, verily, thou art a Bull, with a bull's rush. whom none may stay: Thou Mighty One, art celebrated as a Bull, famed as a Bull both near and far.
- 33.11
वृषणस्ते अभीशवो वृषा कशा हिरण्ययी । वृषा रथो मघवन्वृषणा हरी वृषा त्वं शतक्रतो
vṛṣaṇaste abhīśavo vṛṣā kaśā hiraṇyayī | vṛṣā ratho maghavanvṛṣaṇā harī vṛṣā tvaṃ śatakrato
Thy reins are very bulls in strength, bulls' strength is in thy golden whip. Thy car, O Maghavan, thy Bays are strong as bulls: thou, Satakratu, art a Bull.
- 33.12
वृषा सोता सुनोतु ते वृषन्नृजीपिन्ना भर । वृषा दधन्वे वृषणं नदीष्वा तुभ्यं स्थातर्हरीणाम्
vṛṣā sotā sunotu te vṛṣannṛjīpinnā bhara | vṛṣā dadhanve vṛṣaṇaṃ nadīṣvā tubhyaṃ sthātarharīṇām
Let the strong presser press for thee. Bring hither, thou straight-rushing Bull. The mighty makes the mighty run in flowing streams for thee whom thy Bay Horses bear.
- 33.13
एन्द्र याहि पीतये मधु शविष्ठ सोम्यम् । नायमच्छा मघवा शृणवद्गिरो ब्रह्मोक्था च सुक्रतुः
endra yāhi pītaye madhu śaviṣṭha somyam | nāyamacchā maghavā śṛṇavadgiro brahmokthā ca sukratuḥ
Come, thou most potent Indra, come to drink the savoury Soma juice. Maghavan, very wise, will quickly come to hear the songs, the prayer, the hymns of praise.
- 33.14
वहन्तु त्वा रथेष्ठामा हरयो रथयुजः । तिरश्चिदर्यं सवनानि वृत्रहन्नन्येषां या शतक्रतो
vahantu tvā ratheṣṭhāmā harayo rathayujaḥ | tiraścidaryaṃ savanāni vṛtrahannanyeṣāṃ yā śatakrato
When thou hast mounted on thy car let thy yoked Bay Steeds carry thee, Past other men's libations, Lord of Hundred Powers, thee, Vrtra-slayer, thee our Friend.
- 33.15
अस्माकमद्यान्तमं स्तोमं धिष्व महामह । अस्माकं ते सवना सन्तु शंतमा मदाय द्युक्ष सोमपाः
asmākamadyāntamaṃ stomaṃ dhiṣva mahāmaha | asmākaṃ te savanā santu śaṃtamā madāya dyukṣa somapāḥ
O thou Most Lofty One, accept our laud as nearest to thine heart. May our libations be most sweet to make thee glad, O Soma-drinker, Heavenly Lord.
- 33.16
नहि षस्तव नो मम शास्त्रे अन्यस्य रण्यति । यो अस्मान्वीर आनयत्
nahi ṣastava no mama śāstre anyasya raṇyati | yo asmānvīra ānayat
Neither in thy decree nor mine, but in another's he delights,- The man who brought us unto this.
- 33.17
इन्द्रश्चिद्घा तदब्रवीत्स्त्रिया अशास्यं मनः । उतो अह क्रतुं रघुम्
indraścidghā tadabravītstriyā aśāsyaṃ manaḥ | uto aha kratuṃ raghum
Indra himself hath said, The mind of woman brooks not discipline, Her intellect hath little weight.
- 33.18
सप्ती चिद्घा मदच्युता मिथुना वहतो रथम् । एवेद्धूर्वृष्ण उत्तरा
saptī cidghā madacyutā mithunā vahato ratham | eveddhūrvṛṣṇa uttarā
His pair of horses, rushing on in their wild transport, draw his car: High-lifted is the stallion's yoke.
- 33.19
अधः पश्यस्व मोपरि संतरां पादकौ हर । मा ते कशप्लकौ दृशन्स्त्री हि ब्रह्मा बभूविथ
adhaḥ paśyasva mopari saṃtarāṃ pādakau hara | mā te kaśaplakau dṛśanstrī hi brahmā babhūvitha
Cast down thine eyes and look not up. More closely set thy feet. Let none See what thy garment veils, for thou, a Brahman, hast become a dame.
- 34.1
एन्द्र याहि हरिभिरुप कण्वस्य सुष्टुतिम् । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
endra yāhi haribhirupa kaṇvasya suṣṭutim | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Come hither, Indra, with thy Bays, come thou to Kanva's eulogy. Ye by command of yonder Dyaus, God bright by day! have gone to heaven.
- 34.2
आ त्वा ग्रावा वदन्निह सोमी घोषेण यच्छतु । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā tvā grāvā vadanniha somī ghoṣeṇa yacchatu | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
May the stone draw thee as it speaks, the Soma-stone with ringing voice. Ye by command of yonder Dyaus, God bright by day! have gone to heaven.
- 34.3
अत्रा वि नेमिरेषामुरां न धूनुते वृकः । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
atrā vi nemireṣāmurāṃ na dhūnute vṛkaḥ | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
The stones' rim shakes the Soma here like a wolf worrying a sheep. Ye by command of yonder Dyaus, God bright by day! have gone to heaven.
- 34.4
आ त्वा कण्वा इहावसे हवन्ते वाजसातये । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā tvā kaṇvā ihāvase havante vājasātaye | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
The Kanvas call thee hitherward for succour and to win the spoil. Ye by command of yonder Dyaus, God bright by day! have gone to heaven.
- 34.5
दधामि ते सुतानां वृष्णे न पूर्वपाय्यम् । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
dadhāmi te sutānāṃ vṛṣṇe na pūrvapāyyam | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
I set for thee, as for the Strong, the first draught of the juices shed.
- 34.6
स्मत्पुरंधिर्न आ गहि विश्वतोधीर्न ऊतये । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
smatpuraṃdhirna ā gahi viśvatodhīrna ūtaye | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Come with abundant blessings, come with perfect care to succour us.
- 34.7
आ नो याहि महेमते सहस्रोते शतामघ । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā no yāhi mahemate sahasrote śatāmagha | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Come, Lord of lofty thought, who hast infinite wealth and countless aids.
- 34.8
आ त्वा होता मनुर्हितो देवत्रा वक्षदीड्यः । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā tvā hotā manurhito devatrā vakṣadīḍyaḥ | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Adorable mid Gods, the Priest good to mankind shall bring thee near.
- 34.9
आ त्वा मदच्युता हरी श्येनं पक्षेव वक्षतः । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā tvā madacyutā harī śyenaṃ pakṣeva vakṣataḥ | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
As wings the falcon, so thy Bays rushing in joy shall carry thee.
- 34.10
आ याह्यर्य आ परि स्वाहा सोमस्य पीतये । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā yāhyarya ā pari svāhā somasya pītaye | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Come from the enemy to us, to svaha and the Soma-draught.
- 34.11
आ नो याह्युपश्रुत्युक्थेषु रणया इह । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā no yāhyupaśrutyuktheṣu raṇayā iha | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Come hither with thine car inclined to hear, take pleasure in our lauds.
- 34.12
सरूपैरा सु नो गहि सम्भृतैः सम्भृताश्वः । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
sarūpairā su no gahi sambhṛtaiḥ sambhṛtāśvaḥ | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Lord of well-nourished Horses, come with well-fed Steeds alike in hue.
- 34.13
आ याहि पर्वतेभ्यः समुद्रस्याधि विष्टपः । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā yāhi parvatebhyaḥ samudrasyādhi viṣṭapaḥ | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Come hither from the mountains, come from regions of the sea of air.
- 34.14
आ नो गव्यान्यश्व्या सहस्रा शूर दर्दृहि । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā no gavyānyaśvyā sahasrā śūra dardṛhi | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Disclose to us O Hero, wealth in thousands both of kine and steeds.
- 34.15
आ नः सहस्रशो भरायुतानि शतानि च । दिवो अमुष्य शासतो दिवं यय दिवावसो
ā naḥ sahasraśo bharāyutāni śatāni ca | divo amuṣya śāsato divaṃ yaya divāvaso
Bring riches hitherward to us in hundreds, thousands, myriads. Ye by command of yonder Dyaus, God bright by day! have gone to heaven.
- 34.16
आ यदिन्द्रश्च दद्वहे सहस्रं वसुरोचिषः । ओजिष्ठमश्व्यं पशुम्
ā yadindraśca dadvahe sahasraṃ vasurociṣaḥ | ojiṣṭhamaśvyaṃ paśum
The thousand steeds, the mightiest troop, which we and Indra have received From Vasurocis as a gift,
- 34.17
य ऋज्रा वातरंहसोऽरुषासो रघुष्यदः । भ्राजन्ते सूर्या इव
ya ṛjrā vātaraṃhaso'ruṣāso raghuṣyadaḥ | bhrājante sūryā iva
The brown that match the wind in speed, and bright bay coursers fleet of foot, Like Suns, resplendent are they all.
- 34.18
पारावतस्य रातिषु द्रवच्चक्रेष्वाशुषु । तिष्ठं वनस्य मध्य आ
pārāvatasya rātiṣu dravaccakreṣvāśuṣu | tiṣṭhaṃ vanasya madhya ā
Mid the Pargvata's rich gifts, swift steeds whose wheels run rapidly, I seemed to stand amid a wood.
- 35.1
अग्निनेन्द्रेण वरुणेन विष्णुनादित्यै रुद्रैर्वसुभिः सचाभुवा । सजोषसा उषसा सूर्येण च सोमं पिबतमश्विना
agninendreṇa varuṇena viṣṇunādityai rudrairvasubhiḥ sacābhuvā | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca somaṃ pibatamaśvinā
WITH Agni and with Indra, Visnu, Varuna, with the Adityas, Rudras, Vasus, closely leagued; Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, drink the Soma juice.
- 35.2
विश्वाभिर्धीभिर्भुवनेन वाजिना दिवा पृथिव्याद्रिभिः सचाभुवा । सजोषसा उषसा सूर्येण च सोमं पिबतमश्विना
viśvābhirdhībhirbhuvanena vājinā divā pṛthivyādribhiḥ sacābhuvā | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca somaṃ pibatamaśvinā
With all the Holy Thoughts, all being Mighty Ones! in close alliance wil the Mountains, Heaven, and Earth; Accordant. of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, drink the Soma juice.
- 35.3
विश्वैर्देवैस्त्रिभिरेकादशैरिहाद्भिर्मरुद्भिर्भृगुभिः सचाभुवा । सजोषसा उषसा सूर्येण च सोमं पिबतमश्विना
viśvairdevaistribhirekādaśairihādbhirmarudbhirbhṛgubhiḥ sacābhuvā | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca somaṃ pibatamaśvinā
With all the Deities, three times eleven, here, in close alliance with the Maruts, Bhrgus, Floods; Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, drink the Soma juice.
- 35.4
जुषेथां यज्ञं बोधतं हवस्य मे विश्वेह देवौ सवनाव गच्छतम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चेषं नो वोळ्हमश्विना
juṣethāṃ yajñaṃ bodhataṃ havasya me viśveha devau savanāva gacchatam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ceṣaṃ no vol̤hamaśvinā
Accept the sacrifice, attend to this my call: come nigh, O ye Twain Gods, to all libations here. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, bring us strengthening food.
- 35.5
स्तोमं जुषेथां युवशेव कन्यनां विश्वेह देवौ सवनाव गच्छतम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चेषं नो वोळ्हमश्विना
stomaṃ juṣethāṃ yuvaśeva kanyanāṃ viśveha devau savanāva gacchatam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ceṣaṃ no vol̤hamaśvinā
Accept our praise-song as a youth accepts a maid. Come nigh, O ye Twain Gods, to all libations here. Accordant, of one mind with Sarya and with Dawn O Asvins, bring us strengthening food.
- 35.6
गिरो जुषेथामध्वरं जुषेथां विश्वेह देवौ सवनाव गच्छतम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चेषं नो वोळ्हमश्विना
giro juṣethāmadhvaraṃ juṣethāṃ viśveha devau savanāva gacchatam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ceṣaṃ no vol̤hamaśvinā
Accept the songs we sing, accept the solemn rite. Conie nigh, O ye Twain Gods, to all libations here. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, bring us strengthening food.
- 35.7
हारिद्रवेव पतथो वनेदुप सोमं सुतं महिषेवाव गच्छथः । सजोषसा उषसा सूर्येण च त्रिर्वर्तिर्यातमश्विना
hāridraveva patatho vanedupa somaṃ sutaṃ mahiṣevāva gacchathaḥ | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca trirvartiryātamaśvinā
Ye fly as starlings fly unto the forest trees; like buffaloes ye seek the Soma we have shed. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, come thrice, O Asvins, to our home.
- 35.8
हंसाविव पतथो अध्वगाविव सोमं सुतं महिषेवाव गच्छथः । सजोषसा उषसा सूर्येण च त्रिर्वर्तिर्यातमश्विना
haṃsāviva patatho adhvagāviva somaṃ sutaṃ mahiṣevāva gacchathaḥ | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca trirvartiryātamaśvinā
Ye fly like swans, like those who travel on their way; like buffaloes ye seek the Soma we have shed. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, come thrice, O Asvins, to our home.
- 35.9
श्येनाविव पतथो हव्यदातये सोमं सुतं महिषेवाव गच्छथः । सजोषसा उषसा सूर्येण च त्रिर्वर्तिर्यातमश्विना
śyenāviva patatho havyadātaye somaṃ sutaṃ mahiṣevāva gacchathaḥ | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca trirvartiryātamaśvinā
Ye fly to our oblation like a pair of hawks; like buffaloes ye seek the Soma we have shed. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, come thrice, O Asvins, to our home.
- 35.10
पिबतं च तृप्णुतं चा च गच्छतं प्रजां च धत्तं द्रविणं च धत्तम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चोर्जं नो धत्तमश्विना
pibataṃ ca tṛpṇutaṃ cā ca gacchataṃ prajāṃ ca dhattaṃ draviṇaṃ ca dhattam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa corjaṃ no dhattamaśvinā
Come hitherward and drink and satisfy yourselves, bestow upon us progeny and affluence. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, grant us vigorous strength.
- 35.11
जयतं च प्र स्तुतं च प्र चावतं प्रजां च धत्तं द्रविणं च धत्तम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चोर्जं नो धत्तमश्विना
jayataṃ ca pra stutaṃ ca pra cāvataṃ prajāṃ ca dhattaṃ draviṇaṃ ca dhattam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa corjaṃ no dhattamaśvinā
Conquer your foes, protect us, praise your worshippers; bestow upon us progeny and affluence. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, grant us vigorous strength.
- 35.12
हतं च शत्रून्यततं च मित्रिणः प्रजां च धत्तं द्रविणं च धत्तम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चोर्जं नो धत्तमश्विना
hataṃ ca śatrūnyatataṃ ca mitriṇaḥ prajāṃ ca dhattaṃ draviṇaṃ ca dhattam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa corjaṃ no dhattamaśvinā
Slay enemies, animate men whom ye befriend; bestow upon us progeny and affluence. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, O Asvins, grant us vigorous strength.
- 35.13
मित्रावरुणवन्ता उत धर्मवन्ता मरुत्वन्ता जरितुर्गच्छथो हवम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चादित्यैर्यातमश्विना
mitrāvaruṇavantā uta dharmavantā marutvantā jariturgacchatho havam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa cādityairyātamaśvinā
With Mitra, Varuna, Dharma, and the Maruts in your company approach unto your praiser's call. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, and with the Adityas, Asvins! come.
- 35.14
अङ्गिरस्वन्ता उत विष्णुवन्ता मरुत्वन्ता जरितुर्गच्छथो हवम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चादित्यैर्यातमश्विना
aṅgirasvantā uta viṣṇuvantā marutvantā jariturgacchatho havam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa cādityairyātamaśvinā
With Visnu and the Angirases attending you, and with the Maruts come unto your praiser's call. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, and with the Adityas, Asvins! come.
- 35.15
ऋभुमन्ता वृषणा वाजवन्ता मरुत्वन्ता जरितुर्गच्छथो हवम् । सजोषसा उषसा सूर्येण चादित्यैर्यातमश्विना
ṛbhumantā vṛṣaṇā vājavantā marutvantā jariturgacchatho havam | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa cādityairyātamaśvinā
With Rbhus and With Vajas. O ye Mighty Ones, leagued with the Maruts come ye to your praiser's call. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, and with the Adityas, Asvins! come.
- 35.16
ब्रह्म जिन्वतमुत जिन्वतं धियो हतं रक्षांसि सेधतममीवाः । सजोषसा उषसा सूर्येण च सोमं सुन्वतो अश्विना
brahma jinvatamuta jinvataṃ dhiyo hataṃ rakṣāṃsi sedhatamamīvāḥ | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca somaṃ sunvato aśvinā
Give spirit to our prayer and animate our thoughts; slay ye the Raksasas and drive away disease. Accordant, of One mind with Surya and with Dawn, -the presser's Soma, Asvins drink.
- 35.17
क्षत्रं जिन्वतमुत जिन्वतं नॄन्हतं रक्षांसि सेधतममीवाः । सजोषसा उषसा सूर्येण च सोमं सुन्वतो अश्विना
kṣatraṃ jinvatamuta jinvataṃ nṝnhataṃ rakṣāṃsi sedhatamamīvāḥ | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca somaṃ sunvato aśvinā
Strengthen the Ruling Power, strengthen the men of war; slay ye the Raksasas and drive away disease. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, the presser's Soma, Asvins drink.
- 35.18
धेनूर्जिन्वतमुत जिन्वतं विशो हतं रक्षांसि सेधतममीवाः । सजोषसा उषसा सूर्येण च सोमं सुन्वतो अश्विना
dhenūrjinvatamuta jinvataṃ viśo hataṃ rakṣāṃsi sedhatamamīvāḥ | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa ca somaṃ sunvato aśvinā
Give strength unto the milch-kine, give the people strength, slay ye the Raksasas and drive away disease. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, the presser's Soma, Asvins drink.
- 35.19
अत्रेरिव शृणुतं पूर्व्यस्तुतिं श्यावाश्वस्य सुन्वतो मदच्युता । सजोषसा उषसा सूर्येण चाश्विना तिरोअह्न्यम्
atreriva śṛṇutaṃ pūrvyastutiṃ śyāvāśvasya sunvato madacyutā | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa cāśvinā tiroahnyam
As ye heard Atri's earliest eulogy, so hear Syavasva, Soma-presser, ye who reel in joy. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, drink juice, O Asvins, three days old.
- 35.20
सर्गाँ इव सृजतं सुष्टुतीरुप श्यावाश्वस्य सुन्वतो मदच्युता । सजोषसा उषसा सूर्येण चाश्विना तिरोअह्न्यम्
sargā~ iva sṛjataṃ suṣṭutīrupa śyāvāśvasya sunvato madacyutā | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa cāśvinā tiroahnyam
Further like running streams Syavasva's eulogies who presses out the Soma, ye who reel in joy. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, drink juice, O Asvins, three days old.
- 35.21
रश्मीँरिव यच्छतमध्वराँ उप श्यावाश्वस्य सुन्वतो मदच्युता । सजोषसा उषसा सूर्येण चाश्विना तिरोअह्न्यम्
raśmī~riva yacchatamadhvarā~ upa śyāvāśvasya sunvato madacyutā | sajoṣasā uṣasā sūryeṇa cāśvinā tiroahnyam
Seize, as ye grasp the reins, Syavasva's solemn rites who presses out the Soma, ye who reel in joy. Accordant, of one mind with Surya and with Dawn, drink juice, O Asvins, three days old.
- 35.22
अर्वाग्रथं नि यच्छतं पिबतं सोम्यं मधु । आ यातमश्विना गतमवस्युर्वामहं हुवे धत्तं रत्नानि दाशुषे
arvāgrathaṃ ni yacchataṃ pibataṃ somyaṃ madhu | ā yātamaśvinā gatamavasyurvāmahaṃ huve dhattaṃ ratnāni dāśuṣe
Drive down your chariot hitherward drink ye the Soma's savoury juice. Approach, ye Asvins, come to us: I call you, eager for your aid. Grant treasures to the worshipper.
- 35.23
नमोवाके प्रस्थिते अध्वरे नरा विवक्षणस्य पीतये । आ यातमश्विना गतमवस्युर्वामहं हुवे धत्तं रत्नानि दाशुषे
namovāke prasthite adhvare narā vivakṣaṇasya pītaye | ā yātamaśvinā gatamavasyurvāmahaṃ huve dhattaṃ ratnāni dāśuṣe
When sacrifice which tells our reverence hath begun. Heroes! to drink the gushing juice, Approach, ye Asvins, come to us: I call you, eager for your aid. Grant treasures to the worshipper.
- 35.24
स्वाहाकृतस्य तृम्पतं सुतस्य देवावन्धसः । आ यातमश्विना गतमवस्युर्वामहं हुवे धत्तं रत्नानि दाशुषे
svāhākṛtasya tṛmpataṃ sutasya devāvandhasaḥ | ā yātamaśvinā gatamavasyurvāmahaṃ huve dhattaṃ ratnāni dāśuṣe
Sate you with consecrated drink, with juice effused, ye Deities. Approach, ye Asvins, come to us: I call you, eager for your aid. Grant treasures to the worshipper.
- 36.1
अवितासि सुन्वतो वृक्तबर्हिषः पिबा सोमं मदाय कं शतक्रतो । यं ते भागमधारयन्विश्वाः सेहानः पृतना उरु ज्रयः समप्सुजिन्मरुत्वाँ इन्द्र सत्पते
avitāsi sunvato vṛktabarhiṣaḥ pibā somaṃ madāya kaṃ śatakrato | yaṃ te bhāgamadhārayanviśvāḥ sehānaḥ pṛtanā uru jrayaḥ samapsujinmarutvā~ indra satpate
THOU helpest him whose grass is trimmed, who sheds the juice, O Satakratu, drink Soma to make thee glad. The share which they have fixed for thee, thou, Indra, Victor o'er all hosts and space, begirt with Maruts, Lord of Heroes, winner of the floods.
- 36.2
प्राव स्तोतारं मघवन्नव त्वां पिबा सोमं मदाय कं शतक्रतो । यं ते भागमधारयन्विश्वाः सेहानः पृतना उरु ज्रयः समप्सुजिन्मरुत्वाँ इन्द्र सत्पते
prāva stotāraṃ maghavannava tvāṃ pibā somaṃ madāya kaṃ śatakrato | yaṃ te bhāgamadhārayanviśvāḥ sehānaḥ pṛtanā uru jrayaḥ samapsujinmarutvā~ indra satpate
Maghavan, help thy worshipper: let him help thee. O Satakratu, drink Soma to make thee glad. The share which they have fixed for thee, etc.
- 36.3
ऊर्जा देवाँ अवस्योजसा त्वां पिबा सोमं मदाय कं शतक्रतो । यं ते भागमधारयन्विश्वाः सेहानः पृतना उरु ज्रयः समप्सुजिन्मरुत्वाँ इन्द्र सत्पते
ūrjā devā~ avasyojasā tvāṃ pibā somaṃ madāya kaṃ śatakrato | yaṃ te bhāgamadhārayanviśvāḥ sehānaḥ pṛtanā uru jrayaḥ samapsujinmarutvā~ indra satpate
Thou aidest Gods with food, and that with might aidg thee, O Satakratu, drink Soma to make thee glad.
- 36.4
जनिता दिवो जनिता पृथिव्याः पिबा सोमं मदाय कं शतक्रतो । यं ते भागमधारयन्विश्वाः सेहानः पृतना उरु ज्रयः समप्सुजिन्मरुत्वाँ इन्द्र सत्पते
janitā divo janitā pṛthivyāḥ pibā somaṃ madāya kaṃ śatakrato | yaṃ te bhāgamadhārayanviśvāḥ sehānaḥ pṛtanā uru jrayaḥ samapsujinmarutvā~ indra satpate
Creator of the heaven, creator of the earth, O Satakratu, drink Soma to make thee glad.
- 36.5
जनिताश्वानां जनिता गवामसि पिबा सोमं मदाय कं शतक्रतो । यं ते भागमधारयन्विश्वाः सेहानः पृतना उरु ज्रयः समप्सुजिन्मरुत्वाँ इन्द्र सत्पते
janitāśvānāṃ janitā gavāmasi pibā somaṃ madāya kaṃ śatakrato | yaṃ te bhāgamadhārayanviśvāḥ sehānaḥ pṛtanā uru jrayaḥ samapsujinmarutvā~ indra satpate
Father of cattle, father of all steeds art thou. O Satakratu, drink Soma to make thee glad.
- 36.6
अत्रीणां स्तोममद्रिवो महस्कृधि पिबा सोमं मदाय कं शतक्रतो । यं ते भागमधारयन्विश्वाः सेहानः पृतना उरु ज्रयः समप्सुजिन्मरुत्वाँ इन्द्र सत्पते
atrīṇāṃ stomamadrivo mahaskṛdhi pibā somaṃ madāya kaṃ śatakrato | yaṃ te bhāgamadhārayanviśvāḥ sehānaḥ pṛtanā uru jrayaḥ samapsujinmarutvā~ indra satpate
Stone-hurler, glorify the Atris' hymn of praise. O Satakratu, drink Soma to make thee glad.
- 36.7
श्यावाश्वस्य सुन्वतस्तथा शृणु यथाशृणोरत्रेः कर्माणि कृण्वतः । प्र त्रसदस्युमाविथ त्वमेक इन्नृषाह्य इन्द्र ब्रह्माणि वर्धयन्
śyāvāśvasya sunvatastathā śṛṇu yathāśṛṇoratreḥ karmāṇi kṛṇvataḥ | pra trasadasyumāvitha tvameka innṛṣāhya indra brahmāṇi vardhayan
Hear thou Syavagva while he pours to thee, as erst thou heardest Atri when he wrought his holy rites. Indra, thou only gavest Trasadasyu aid in the fierce fight with heroes, strengthening his prayers.
- 37.1
प्रेदं ब्रह्म वृत्रतूर्येष्वाविथ प्र सुन्वतः शचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । माध्यंदिनस्य सवनस्य वृत्रहन्ननेद्य पिबा सोमस्य वज्रिवः
predaṃ brahma vṛtratūryeṣvāvitha pra sunvataḥ śacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | mādhyaṃdinasya savanasya vṛtrahannanedya pibā somasya vajrivaḥ
THIS prayer, and those who shed the juice, in wars with Vrtra thou holpest, Indra, Lord of Strength, with all thy succours. O Vrtra-slayer, from libation poured at noon, drink of the Soma juice, thou blameless Thunderer.
- 37.2
सेहान उग्र पृतना अभि द्रुहः शचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । माध्यंदिनस्य सवनस्य वृत्रहन्ननेद्य पिबा सोमस्य वज्रिवः
sehāna ugra pṛtanā abhi druhaḥ śacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | mādhyaṃdinasya savanasya vṛtrahannanedya pibā somasya vajrivaḥ
Thou mighty Conqueror of hostile armaments, O Indra, Lord of Strength, with all thy saving help.
- 37.3
एकराळस्य भुवनस्य राजसि शचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । माध्यंदिनस्य सवनस्य वृत्रहन्ननेद्य पिबा सोमस्य वज्रिवः
ekarāl̤asya bhuvanasya rājasi śacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | mādhyaṃdinasya savanasya vṛtrahannanedya pibā somasya vajrivaḥ
Sole Ruler, thou art Sovran of this world of life, O Indra, Lord of Strength, with all thy saving help.
- 37.4
सस्थावाना यवयसि त्वमेक इच्छचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । माध्यंदिनस्य सवनस्य वृत्रहन्ननेद्य पिबा सोमस्य वज्रिवः
sasthāvānā yavayasi tvameka icchacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | mādhyaṃdinasya savanasya vṛtrahannanedya pibā somasya vajrivaḥ
Thou only sunderest these two consistent worlds, O Indra, Lord of Strength, with all thy saving help.
- 37.5
क्षेमस्य च प्रयुजश्च त्वमीशिषे शचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । माध्यंदिनस्य सवनस्य वृत्रहन्ननेद्य पिबा सोमस्य वज्रिवः
kṣemasya ca prayujaśca tvamīśiṣe śacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | mādhyaṃdinasya savanasya vṛtrahannanedya pibā somasya vajrivaḥ
Thou art the Lord supreme o'er rest and energy, O Indra, Lord of Strength, with all thy saving help.
- 37.6
क्षत्राय त्वमवसि न त्वमाविथ शचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । माध्यंदिनस्य सवनस्य वृत्रहन्ननेद्य पिबा सोमस्य वज्रिवः
kṣatrāya tvamavasi na tvamāvitha śacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | mādhyaṃdinasya savanasya vṛtrahannanedya pibā somasya vajrivaḥ
Thou helpest one to power, and one thou hast not helped, O Indra, Lord of Strength, with all thy saving aid.
- 37.7
श्यावाश्वस्य रेभतस्तथा शृणु यथाशृणोरत्रेः कर्माणि कृण्वतः । प्र त्रसदस्युमाविथ त्वमेक इन्नृषाह्य इन्द्र क्षत्राणि वर्धयन्
śyāvāśvasya rebhatastathā śṛṇu yathāśṛṇoratreḥ karmāṇi kṛṇvataḥ | pra trasadasyumāvitha tvameka innṛṣāhya indra kṣatrāṇi vardhayan
Hear thou Syavasva while he sings to thee, as erst thou heardest Atri when he wrought his holy rites. Indra, thou only gavest Trasadasyu aid in the fierce fight with heroes, strengthening his powers.
- 38.1
यज्ञस्य हि स्थ ऋत्विजा सस्नी वाजेषु कर्मसु । इन्द्राग्नी तस्य बोधतम्
yajñasya hi stha ṛtvijā sasnī vājeṣu karmasu | indrāgnī tasya bodhatam
YE Twain are Priests of sacrifice, winners in war and holy works: Indra and Agni, mark this well.
- 38.2
तोशासा रथयावाना वृत्रहणापराजिता । इन्द्राग्नी तस्य बोधतम्
tośāsā rathayāvānā vṛtrahaṇāparājitā | indrāgnī tasya bodhatam
Ye bounteous riders on the car, ye Vrtra-slayers unsubdued: Indra and Agni, mark this well.
- 38.3
इदं वां मदिरं मध्वधुक्षन्नद्रिभिर्नरः । इन्द्राग्नी तस्य बोधतम्
idaṃ vāṃ madiraṃ madhvadhukṣannadribhirnaraḥ | indrāgnī tasya bodhatam
The men with pressing-stones have pressed this meath of yours which gives delight: Indra, and Agni, mark this well.
- 38.4
जुषेथां यज्ञमिष्टये सुतं सोमं सधस्तुती । इन्द्राग्नी आ गतं नरा
juṣethāṃ yajñamiṣṭaye sutaṃ somaṃ sadhastutī | indrāgnī ā gataṃ narā
Accept our sacrifice for weal, sharers of praise! the Soma shed: Indra and Agni, Heroes, come.
- 38.5
इमा जुषेथां सवना येभिर्हव्यान्यूहथुः । इन्द्राग्नी आ गतं नरा
imā juṣethāṃ savanā yebhirhavyānyūhathuḥ | indrāgnī ā gataṃ narā
Be pleased with these libations which attract you to our sacred gifts Indra and Agni, Heroes, come.
- 38.6
इमां गायत्रवर्तनिं जुषेथां सुष्टुतिं मम । इन्द्राग्नी आ गतं नरा
imāṃ gāyatravartaniṃ juṣethāṃ suṣṭutiṃ mama | indrāgnī ā gataṃ narā
Accept this eulogy of mine whose model is the Gayatri: Indra and Agni, Heroes, Come.
- 38.7
प्रातर्यावभिरा गतं देवेभिर्जेन्यावसू । इन्द्राग्नी सोमपीतये
prātaryāvabhirā gataṃ devebhirjenyāvasū | indrāgnī somapītaye
Come with the early-faring Gods, ye who are Lords of genuine wealth: Indra-Agni, to the Soma-draught
- 38.8
श्यावाश्वस्य सुन्वतोऽत्रीणां शृणुतं हवम् । इन्द्राग्नी सोमपीतये
śyāvāśvasya sunvato'trīṇāṃ śṛṇutaṃ havam | indrāgnī somapītaye
Hear ye the call of Atris, hear Syavasva as he sheds the juice: Indra-Agni to the Soma-draught
- 38.9
एवा वामह्व ऊतये यथाहुवन्त मेधिराः । इन्द्राग्नी सोमपीतये
evā vāmahva ūtaye yathāhuvanta medhirāḥ | indrāgnī somapītaye
Thus have I called you to our aid as sages called on you of old: Indra-Agni to the Soma draught!
- 38.10
आहं सरस्वतीवतोरिन्द्राग्न्योरवो वृणे । याभ्यां गायत्रमृच्यते
āhaṃ sarasvatīvatorindrāgnyoravo vṛṇe | yābhyāṃ gāyatramṛcyate
Indra's and Agni's grace I claim, Sarasvati's associates To whom this psalm of praise is sung.
- 39.1
अग्निमस्तोष्यृग्मियमग्निमीळा यजध्यै । अग्निर्देवाँ अनक्तु न उभे हि विदथे कविरन्तश्चरति दूत्यं नभन्तामन्यके समे
agnimastoṣyṛgmiyamagnimīl̤ā yajadhyai | agnirdevā~ anaktu na ubhe hi vidathe kavirantaścarati dūtyaṃ nabhantāmanyake same
THE glorious Agni have I praised, and worshipped with. the sacred food. May Agni deck the Gods for us. Between both gathering-places he goes on his embassy, the Sage. May all the others die away.
- 39.2
न्यग्ने नव्यसा वचस्तनूषु शंसमेषाम् । न्यराती रराव्णां विश्वा अर्यो अरातीरितो युच्छन्त्वामुरो नभन्तामन्यके समे
nyagne navyasā vacastanūṣu śaṃsameṣām | nyarātī rarāvṇāṃ viśvā aryo arātīrito yucchantvāmuro nabhantāmanyake same
Agni, burn down the word within their bodies through our newest speech, All hatreds of the godless, all the wicked man's malignities. Away let the destroyers go. May all the others die away.
- 39.3
अग्ने मन्मानि तुभ्यं कं घृतं न जुह्व आसनि । स देवेषु प्र चिकिद्धि त्वं ह्यसि पूर्व्यः शिवो दूतो विवस्वतो नभन्तामन्यके समे
agne manmāni tubhyaṃ kaṃ ghṛtaṃ na juhva āsani | sa deveṣu pra cikiddhi tvaṃ hyasi pūrvyaḥ śivo dūto vivasvato nabhantāmanyake same
Agni, I offer hymns to thee, like holy oil within thy mouth. Acknowledge them. among the Gods, for thou art the most excellent, the worshipper's blissful messenger. Let all the others die away.
- 39.4
तत्तदग्निर्वयो दधे यथायथा कृपण्यति । ऊर्जाहुतिर्वसूनां शं च योश्च मयो दधे विश्वस्यै देवहूत्यै नभन्तामन्यके समे
tattadagnirvayo dadhe yathāyathā kṛpaṇyati | ūrjāhutirvasūnāṃ śaṃ ca yośca mayo dadhe viśvasyai devahūtyai nabhantāmanyake same
Agni bestows all vital power even as each man supplicates. He brings the Vasus strengthening gifts, and grants delight, in rest and stir, for every calling on the Gods. Let all the others die away.
- 39.5
स चिकेत सहीयसाग्निश्चित्रेण कर्मणा । स होता शश्वतीनां दक्षिणाभिरभीवृत इनोति च प्रतीव्यं नभन्तामन्यके समे
sa ciketa sahīyasāgniścitreṇa karmaṇā | sa hotā śaśvatīnāṃ dakṣiṇābhirabhīvṛta inoti ca pratīvyaṃ nabhantāmanyake same
Agni hath made himself renowned by wonderful victorious act. He is the Priest of all the tribes, chosen with sacrificial meads. He urges Deities to receive. Let all the others die away.
- 39.6
अग्निर्जाता देवानामग्निर्वेद मर्तानामपीच्यम् । अग्निः स द्रविणोदा अग्निर्द्वारा व्यूर्णुते स्वाहुतो नवीयसा नभन्तामन्यके समे
agnirjātā devānāmagnirveda martānāmapīcyam | agniḥ sa draviṇodā agnirdvārā vyūrṇute svāhuto navīyasā nabhantāmanyake same
Agni knows all that springs from Gods, he knows the mystery of men. Giver of wealth is Agni, he uncloses both the doors to us when worshipped with our newest gift. Let all the others die away.
- 39.7
अग्निर्देवेषु संवसुः स विक्षु यज्ञियास्वा । स मुदा काव्या पुरु विश्वं भूमेव पुष्यति देवो देवेषु यज्ञियो नभन्तामन्यके समे
agnirdeveṣu saṃvasuḥ sa vikṣu yajñiyāsvā | sa mudā kāvyā puru viśvaṃ bhūmeva puṣyati devo deveṣu yajñiyo nabhantāmanyake same
Agni inhabiteth with Gods and men who offer sacrifice. He cherisheth with great delight much wisdom, as all things that be, God among Gods adorable. May all the others die away.
- 39.8
यो अग्निः सप्तमानुषः श्रितो विश्वेषु सिन्धुषु । तमागन्म त्रिपस्त्यं मन्धातुर्दस्युहन्तममग्निं यज्ञेषु पूर्व्यं नभन्तामन्यके समे
yo agniḥ saptamānuṣaḥ śrito viśveṣu sindhuṣu | tamāganma tripastyaṃ mandhāturdasyuhantamamagniṃ yajñeṣu pūrvyaṃ nabhantāmanyake same
Agni who liveth in all streams, Lord of the Sevenfold Race of men, Him dweller in three homes we seek, best slayer of the Dasytis for Mandhatar, first in sacrifice. Let all the others die away.
- 39.9
अग्निस्त्रीणि त्रिधातून्या क्षेति विदथा कविः । स त्रीँरेकादशाँ इह यक्षच्च पिप्रयच्च नो विप्रो दूतः परिष्कृतो नभन्तामन्यके समे
agnistrīṇi tridhātūnyā kṣeti vidathā kaviḥ | sa trī~rekādaśā~ iha yakṣacca piprayacca no vipro dūtaḥ pariṣkṛto nabhantāmanyake same
Agni the Wise inhabiteth three gathering-places, triply formed. Decked as our envoy let the Sage bring hither and conciliate the Thrice Eleven Deities. Let all the others die away.
- 39.10
त्वं नो अग्न आयुषु त्वं देवेषु पूर्व्य वस्व एक इरज्यसि । त्वामापः परिस्रुतः परि यन्ति स्वसेतवो नभन्तामन्यके समे
tvaṃ no agna āyuṣu tvaṃ deveṣu pūrvya vasva eka irajyasi | tvāmāpaḥ parisrutaḥ pari yanti svasetavo nabhantāmanyake same
Our Agni, thou art first among the Gods, and first mid living men. Thou only rulest over wealth. Round about thee, as natural dams, circumfluous the waters run. Let all the others die away.
- 40.1
इन्द्राग्नी युवं सु नः सहन्ता दासथो रयिम् । येन दृळ्हा समत्स्वा वीळु चित्साहिषीमह्यग्निर्वनेव वात इन्नभन्तामन्यके समे
indrāgnī yuvaṃ su naḥ sahantā dāsatho rayim | yena dṛl̤hā samatsvā vīl̤u citsāhiṣīmahyagnirvaneva vāta innabhantāmanyake same
INDRA and Agni, surely ye as Conquerors will give us wealth, Whereby in fight we may o'ercome that which is strong and firmly fixed, as Agni burns the woods with wind. Let all the others die away.
- 40.2
नहि वां वव्रयामहेऽथेन्द्रमिद्यजामहे शविष्ठं नृणां नरम् । स नः कदा चिदर्वता गमदा वाजसातये गमदा मेधसातये नभन्तामन्यके समे
nahi vāṃ vavrayāmahe'thendramidyajāmahe śaviṣṭhaṃ nṛṇāṃ naram | sa naḥ kadā cidarvatā gamadā vājasātaye gamadā medhasātaye nabhantāmanyake same
We set no snares to tangle you; Indra we worship and adore, Hero of heroes mightiest. Once may he come unto us with his Steed, come unto us to win us strength, and to complete the sacrifice.
- 40.3
ता हि मध्यं भराणामिन्द्राग्नी अधिक्षितः । ता उ कवित्वना कवी पृच्छ्यमाना सखीयते सं धीतमश्नुतं नरा नभन्तामन्यके समे
tā hi madhyaṃ bharāṇāmindrāgnī adhikṣitaḥ | tā u kavitvanā kavī pṛcchyamānā sakhīyate saṃ dhītamaśnutaṃ narā nabhantāmanyake same
For, famous Indra-Agni, ye are dwellers in the midst of frays. Sages in wisdom, ye are knit to him who seeketh you as friends. Heroes, bestow on him his wish.
- 40.4
अभ्यर्च नभाकवदिन्द्राग्नी यजसा गिरा । ययोर्विश्वमिदं जगदियं द्यौः पृथिवी मह्युपस्थे बिभृतो वसु नभन्तामन्यके समे
abhyarca nabhākavadindrāgnī yajasā girā | yayorviśvamidaṃ jagadiyaṃ dyauḥ pṛthivī mahyupasthe bibhṛto vasu nabhantāmanyake same
Nabhaka-like, with sacred song Indra's and Agni's praise I sing, Theirs to whom all this world belongs, this heaven and this mighty earth which bear rich treasure in their lap.
- 40.5
प्र ब्रह्माणि नभाकवदिन्द्राग्निभ्यामिरज्यत । या सप्तबुध्नमर्णवं जिह्मबारमपोर्णुत इन्द्र ईशान ओजसा नभन्तामन्यके समे
pra brahmāṇi nabhākavadindrāgnibhyāmirajyata | yā saptabudhnamarṇavaṃ jihmabāramaporṇuta indra īśāna ojasā nabhantāmanyake same
To Indra and to Agni send your prayers, as was Nabhaka's wont,- Who open with sideway opening the sea with its foundations seven-Indra all powerful in his might.
- 40.6
अपि वृश्च पुराणवद्व्रततेरिव गुष्पितमोजो दासस्य दम्भय । वयं तदस्य सम्भृतं वस्विन्द्रेण वि भजेमहि नभन्तामन्यके समे
api vṛśca purāṇavadvratateriva guṣpitamojo dāsasya dambhaya | vayaṃ tadasya sambhṛtaṃ vasvindreṇa vi bhajemahi nabhantāmanyake same
Tear thou asunder, as of old, like tangles of a creeping plant, Demolish thou the Dasa's might. May we with Indra's help divide the treasure he hath gathered up.
- 40.7
यदिन्द्राग्नी जना इमे विह्वयन्ते तना गिरा । अस्माकेभिर्नृभिर्वयं सासह्याम पृतन्यतो वनुयाम वनुष्यतो नभन्तामन्यके समे
yadindrāgnī janā ime vihvayante tanā girā | asmākebhirnṛbhirvayaṃ sāsahyāma pṛtanyato vanuyāma vanuṣyato nabhantāmanyake same
What time with this same song these men call Indra-Agni sundry ways, May we with our own heroes quell those who provoke us to the fight, and conquer those who strive with us.
- 40.8
या नु श्वेताववो दिव उच्चरात उप द्युभिः । इन्द्राग्न्योरनु व्रतमुहाना यन्ति सिन्धवो यान्त्सीं बन्धादमुञ्चतां नभन्तामन्यके समे
yā nu śvetāvavo diva uccarāta upa dyubhiḥ | indrāgnyoranu vratamuhānā yanti sindhavo yāntsīṃ bandhādamuñcatāṃ nabhantāmanyake same
The Two refulgent with their beams rise and come downward from the sky. By Indra's and by Agni's behest, flowing away, the rivers, run which they released from their restraint.
- 40.9
पूर्वीष्ट इन्द्रोपमातयः पूर्वीरुत प्रशस्तयः सूनो हिन्वस्य हरिवः । वस्वो वीरस्यापृचो या नु साधन्त नो धियो नभन्तामन्यके समे
pūrvīṣṭa indropamātayaḥ pūrvīruta praśastayaḥ sūno hinvasya harivaḥ | vasvo vīrasyāpṛco yā nu sādhanta no dhiyo nabhantāmanyake same
O Indra, many are thine aids, many thy ways of guiding us, Lord of the Bay Steeds, Hinva's Son. To a Good Hero come our prayers, which soon shall have accomplishment.
- 40.10
तं शिशीता सुवृक्तिभिस्त्वेषं सत्वानमृग्मियम् । उतो नु चिद्य ओजसा शुष्णस्याण्डानि भेदति जेषत्स्वर्वतीरपो नभन्तामन्यके समे
taṃ śiśītā suvṛktibhistveṣaṃ satvānamṛgmiyam | uto nu cidya ojasā śuṣṇasyāṇḍāni bhedati jeṣatsvarvatīrapo nabhantāmanyake same
Inspire him with your holy hymns, the Hero bright and glorious, Him who with might demolisheth even the brood of Susna, and winneth for us the heavenly streams.
- 40.11
तं शिशीता स्वध्वरं सत्यं सत्वानमृत्वियम् । उतो नु चिद्य ओहत आण्डा शुष्णस्य भेदत्यजैः स्वर्वतीरपो नभन्तामन्यके समे
taṃ śiśītā svadhvaraṃ satyaṃ satvānamṛtviyam | uto nu cidya ohata āṇḍā śuṣṇasya bhedatyajaiḥ svarvatīrapo nabhantāmanyake same
Inspire him worshipped with fair rites, the glorious Hero truly brave. He brake in pieces Susna's brood who still expected not the stroke, and won for us the heavenly streams. Let all the others die away.
- 40.12
एवेन्द्राग्निभ्यां पितृवन्नवीयो मन्धातृवदङ्गिरस्वदवाचि । त्रिधातुना शर्मणा पातमस्मान्वयं स्याम पतयो रयीणाम्
evendrāgnibhyāṃ pitṛvannavīyo mandhātṛvadaṅgirasvadavāci | tridhātunā śarmaṇā pātamasmānvayaṃ syāma patayo rayīṇām
Thus have we sung anew to Indra-Agni, as sang our sires, Angirases, and Mandhatar. Guard us with triple shelter and preserve us: may we be masters of a store of riches.
- 41.1
अस्मा ऊ षु प्रभूतये वरुणाय मरुद्भ्योऽर्चा विदुष्टरेभ्यः । यो धीता मानुषाणां पश्वो गा इव रक्षति नभन्तामन्यके समे
asmā ū ṣu prabhūtaye varuṇāya marudbhyo'rcā viduṣṭarebhyaḥ | yo dhītā mānuṣāṇāṃ paśvo gā iva rakṣati nabhantāmanyake same
To make this Varuna come forth sing thou a song unto the band of Maruts wiser than thyself,- This Varuna who guardeth well the thoughts of men like herds of kine. Let all the others die away.
- 41.2
तमू षु समना गिरा पितॄणां च मन्मभिः । नाभाकस्य प्रशस्तिभिर्यः सिन्धूनामुपोदये सप्तस्वसा स मध्यमो नभन्तामन्यके समे
tamū ṣu samanā girā pitṝṇāṃ ca manmabhiḥ | nābhākasya praśastibhiryaḥ sindhūnāmupodaye saptasvasā sa madhyamo nabhantāmanyake same
Him altogether praise I with the song and hymns our fathers sang, and with Nabhaka's eulogies,- Him dwelling at the rivers' source, surrounded by his Sisters Seven.
- 41.3
स क्षपः परि षस्वजे न्युस्रो मायया दधे स विश्वं परि दर्शतः । तस्य वेनीरनु व्रतमुषस्तिस्रो अवर्धयन्नभन्तामन्यके समे
sa kṣapaḥ pari ṣasvaje nyusro māyayā dadhe sa viśvaṃ pari darśataḥ | tasya venīranu vratamuṣastisro avardhayannabhantāmanyake same
The nights he hath encompassed, and stablished the morns with magic art visible over all is he. His dear Ones, following his Law, have prospered the Three Dawns for him.
- 41.4
यः ककुभो निधारयः पृथिव्यामधि दर्शतः । स माता पूर्व्यं पदं तद्वरुणस्य सप्त्यं स हि गोपा इवेर्यो नभन्तामन्यके समे
yaḥ kakubho nidhārayaḥ pṛthivyāmadhi darśataḥ | sa mātā pūrvyaṃ padaṃ tadvaruṇasya saptyaṃ sa hi gopā iveryo nabhantāmanyake same
He, visible o'er all the earth, stablished the quarters of the sky: He measured out the eastern place, that is the fold of Varuna: like a strong herdsman is the God.
- 41.5
यो धर्ता भुवनानां य उस्राणामपीच्या वेद नामानि गुह्या । स कविः काव्या पुरु रूपं द्यौरिव पुष्यति नभन्तामन्यके समे
yo dhartā bhuvanānāṃ ya usrāṇāmapīcyā veda nāmāni guhyā | sa kaviḥ kāvyā puru rūpaṃ dyauriva puṣyati nabhantāmanyake same
He who supports the worlds of life, he who well knows the hidden names mysterious of the morning beams, He cherishes much wisdom, Sage, as heaven brings forth each varied form.
- 41.6
यस्मिन्विश्वानि काव्या चक्रे नाभिरिव श्रिता । त्रितं जूती सपर्यत व्रजे गावो न संयुजे युजे अश्वाँ अयुक्षत नभन्तामन्यके समे
yasminviśvāni kāvyā cakre nābhiriva śritā | tritaṃ jūtī saparyata vraje gāvo na saṃyuje yuje aśvā~ ayukṣata nabhantāmanyake same
In whom all wisdom centres, as the nave is set within the wheel. Haste ye to honour Trita, as kine haste to gather in the fold, even as they muster steeds to yoke.
- 41.7
य आस्वत्क आशये विश्वा जातान्येषाम् । परि धामानि मर्मृशद्वरुणस्य पुरो गये विश्वे देवा अनु व्रतं नभन्तामन्यके समे
ya āsvatka āśaye viśvā jātānyeṣām | pari dhāmāni marmṛśadvaruṇasya puro gaye viśve devā anu vrataṃ nabhantāmanyake same
He wraps these regions as a robe; he contemplates the tribes of Gods and all the works of mortal men. Before the home of Varuna all the Gods follow his decree.
- 41.8
स समुद्रो अपीच्यस्तुरो द्यामिव रोहति नि यदासु यजुर्दधे । स माया अर्चिना पदास्तृणान्नाकमारुहन्नभन्तामन्यके समे
sa samudro apīcyasturo dyāmiva rohati ni yadāsu yajurdadhe | sa māyā arcinā padāstṛṇānnākamāruhannabhantāmanyake same
He is an Ocean far-removed, yet through the heaven to him ascends the worship which these realms possess. With his bright foot he overthrew their magic, and went up to heaven.
- 41.9
यस्य श्वेता विचक्षणा तिस्रो भूमीरधिक्षितः । त्रिरुत्तराणि पप्रतुर्वरुणस्य ध्रुवं सदः स सप्तानामिरज्यति नभन्तामन्यके समे
yasya śvetā vicakṣaṇā tisro bhūmīradhikṣitaḥ | triruttarāṇi papraturvaruṇasya dhruvaṃ sadaḥ sa saptānāmirajyati nabhantāmanyake same
Ruler, whose bright far-seeing rays, pervading all three earths, have filled the three superior realms of heaven. Firm is the seat of Varuna: over the Seven he rules as King.
- 41.10
यः श्वेताँ अधिनिर्णिजश्चक्रे कृष्णाँ अनु व्रता । स धाम पूर्व्यं ममे य स्कम्भेन वि रोदसी अजो न द्यामधारयन्नभन्तामन्यके समे
yaḥ śvetā~ adhinirṇijaścakre kṛṣṇā~ anu vratā | sa dhāma pūrvyaṃ mame ya skambhena vi rodasī ajo na dyāmadhārayannabhantāmanyake same
Who, after his decree, o'erspread the Dark Ones with a robe of light; Who measured out the ancient seat, who pillared both the worlds apart as the Unborn supported heaven. Let all the others die away.
- 42.1
अस्तभ्नाद्द्यामसुरो विश्ववेदा अमिमीत वरिमाणं पृथिव्याः । आसीदद्विश्वा भुवनानि सम्राड्विश्वेत्तानि वरुणस्य व्रतानि
astabhnāddyāmasuro viśvavedā amimīta varimāṇaṃ pṛthivyāḥ | āsīdadviśvā bhuvanāni samrāḍviśvettāni varuṇasya vratāni
LORD of all wealth, the Asura propped the heavens, and measured out the broad earth's wide expanses. He, King supreme, approached all living creatures. All these are Varuna's holy operations.
- 42.2
एवा वन्दस्व वरुणं बृहन्तं नमस्या धीरममृतस्य गोपाम् । स नः शर्म त्रिवरूथं वि यंसत्पातं नो द्यावापृथिवी उपस्थे
evā vandasva varuṇaṃ bṛhantaṃ namasyā dhīramamṛtasya gopām | sa naḥ śarma trivarūthaṃ vi yaṃsatpātaṃ no dyāvāpṛthivī upasthe
So humbly worship Varuna the Mighty revere the wise Guard of World Immortal. May he vouchsafe us triply-barred protection. O Earth and Heaven, within your lap preserve us.
- 42.3
इमां धियं शिक्षमाणस्य देव क्रतुं दक्षं वरुण सं शिशाधि । ययाति विश्वा दुरिता तरेम सुतर्माणमधि नावं रुहेम
imāṃ dhiyaṃ śikṣamāṇasya deva kratuṃ dakṣaṃ varuṇa saṃ śiśādhi | yayāti viśvā duritā tarema sutarmāṇamadhi nāvaṃ ruhema
Sharpen this song of him who strives his utmost, sharpen, God Varuna, his strength and insight; May we ascend the ship that bears us safely, whereby we may pass over all misfortune.
- 42.4
आ वां ग्रावाणो अश्विना धीभिर्विप्रा अचुच्यवुः । नासत्या सोमपीतये नभन्तामन्यके समे
ā vāṃ grāvāṇo aśvinā dhībhirviprā acucyavuḥ | nāsatyā somapītaye nabhantāmanyake same
Asvins, with songs the singer stones have made you hasten hitherward, Nasatyas, to the Soma-draught. Let all the others die away.
- 42.5
यथा वामत्रिरश्विना गीर्भिर्विप्रो अजोहवीत् । नासत्या सोमपीतये नभन्तामन्यके समे
yathā vāmatriraśvinā gīrbhirvipro ajohavīt | nāsatyā somapītaye nabhantāmanyake same
As the sage Atri with his hymns, O Asvins, called you eagerly, Nasatyas, to the Soma-draught. Let all the others die away.
- 42.6
एवा वामह्व ऊतये यथाहुवन्त मेधिराः । नासत्या सोमपीतये नभन्तामन्यके समे
evā vāmahva ūtaye yathāhuvanta medhirāḥ | nāsatyā somapītaye nabhantāmanyake same
So have I called you to our aid, even as the wise have called of old, Nasatyas, to the Soma-draught. Let all the others die away.
- 43.1
इमे विप्रस्य वेधसोऽग्नेरस्तृतयज्वनः । गिर स्तोमास ईरते
ime viprasya vedhaso'gnerastṛtayajvanaḥ | gira stomāsa īrate
THESE songs of mine go forth as lauds of Agni, the disposing Sage, Whose worshipper is ne'er o'erthrawn.
- 43.2
अस्मै ते प्रतिहर्यते जातवेदो विचर्षणे । अग्ने जनामि सुष्टुतिम्
asmai te pratiharyate jātavedo vicarṣaṇe | agne janāmi suṣṭutim
Wise Agni Jatavedas, I beget a song of praise for thee. Who willingly receivest it.
- 43.3
आरोका इव घेदह तिग्मा अग्ने तव त्विषः । दद्भिर्वनानि बप्सति
ārokā iva ghedaha tigmā agne tava tviṣaḥ | dadbhirvanāni bapsati
Thy sharpened flames, O Agni, like the gleams of light that glitter through, Devour the forests with their teeth.
- 43.4
हरयो धूमकेतवो वातजूता उप द्यवि । यतन्ते वृथगग्नयः
harayo dhūmaketavo vātajūtā upa dyavi | yatante vṛthagagnayaḥ
Gold-coloured, bannered with the smoke, urged by the wind, aloft to heaven Rise, lightly borne, the flames of fire.
- 43.5
एते त्ये वृथगग्नय इद्धासः समदृक्षत । उषसामिव केतवः
ete tye vṛthagagnaya iddhāsaḥ samadṛkṣata | uṣasāmiva ketavaḥ
These lightly kindled fiery flames are all around made visible, Even as the gleamings of the Dawns.
- 43.6
कृष्णा रजांसि पत्सुतः प्रयाणे जातवेदसः । अग्निर्यद्रोधति क्षमि
kṛṣṇā rajāṃsi patsutaḥ prayāṇe jātavedasaḥ | agniryadrodhati kṣami
As Jatavedas speeds along, the dust is black beneath his feet, When Agni spreads upon the earth.
- 43.7
धासिं कृण्वान ओषधीर्बप्सदग्निर्न वायति । पुनर्यन्तरुणीरपि
dhāsiṃ kṛṇvāna oṣadhīrbapsadagnirna vāyati | punaryantaruṇīrapi
Making the plants his nourishment, Agni devours and wearies not, Seeking the tender shrubs again.
- 43.8
जिह्वाभिरह नन्नमदर्चिषा जञ्जणाभवन् । अग्निर्वनेषु रोचते
jihvābhiraha nannamadarciṣā jañjaṇābhavan | agnirvaneṣu rocate
Bending him down with all his tongues, he flickers with his fiery glow Splendid is Agni in the woods.
- 43.9
अप्स्वग्ने सधिष्टव सौषधीरनु रुध्यसे । गर्भे सञ्जायसे पुनः
apsvagne sadhiṣṭava sauṣadhīranu rudhyase | garbhe sañjāyase punaḥ
Agni, thine home is in the floods: into the plants thou forcest way, And as their Child art born anew.
- 43.10
उदग्ने तव तद्घृतादर्ची रोचत आहुतम् । निंसानं जुह्वो मुखे
udagne tava tadghṛtādarcī rocata āhutam | niṃsānaṃ juhvo mukhe
Worshipped with offerings shines thy flame, O Agni, from the sacred oil, With kisses on the ladle's mouth.
- 43.11
उक्षान्नाय वशान्नाय सोमपृष्ठाय वेधसे । स्तोमैर्विधेमाग्नये
ukṣānnāya vaśānnāya somapṛṣṭhāya vedhase | stomairvidhemāgnaye
Let us serve Agni with our hymns, Disposer, fed on ox and cow, Who bears the Soma on his back.
- 43.12
उत त्वा नमसा वयं होतर्वरेण्यक्रतो । अग्ने समिद्भिरीमहे
uta tvā namasā vayaṃ hotarvareṇyakrato | agne samidbhirīmahe
Yea, thee, O Agni, do we seek with homage and with fuel, Priest Whose wisdom is most excellent.
- 43.13
उत त्वा भृगुवच्छुचे मनुष्वदग्न आहुत । अङ्गिरस्वद्धवामहे
uta tvā bhṛguvacchuce manuṣvadagna āhuta | aṅgirasvaddhavāmahe
O worshipped with oblations, pure Agni, we call on thee as erst, Did Bhrgu, Manus, Angiras.
- 43.14
त्वं ह्यग्ने अग्निना विप्रो विप्रेण सन्सता । सखा सख्या समिध्यसे
tvaṃ hyagne agninā vipro vipreṇa sansatā | sakhā sakhyā samidhyase
For thou, O Agni, by the fire, Sage by the Sage, Good by the Good, Friend by the Friend, art lighted up.
- 43.15
स त्वं विप्राय दाशुषे रयिं देहि सहस्रिणम् । अग्ने वीरवतीमिषम्
sa tvaṃ viprāya dāśuṣe rayiṃ dehi sahasriṇam | agne vīravatīmiṣam
So wealth in thousands, food with store of heroes give thou to the sage, O Agni, to the worshipper.
- 43.16
अग्ने भ्रातः सहस्कृत रोहिदश्व शुचिव्रत । इमं स्तोमं जुषस्व मे
agne bhrātaḥ sahaskṛta rohidaśva śucivrata | imaṃ stomaṃ juṣasva me
O Agni, Brother, made by strength, Lord of red steeds and brilliant sway, Take pleasure in this laud of mine.
- 43.17
उत त्वाग्ने मम स्तुतो वाश्राय प्रतिहर्यते । गोष्ठं गाव इवाशत
uta tvāgne mama stuto vāśrāya pratiharyate | goṣṭhaṃ gāva ivāśata
My praises, Agni, go to thee, as the cows seek the stall to meet, The lowing calf that longs for milk.
- 43.18
तुभ्यं ता अङ्गिरस्तम विश्वाः सुक्षितयः पृथक् । अग्ने कामाय येमिरे
tubhyaṃ tā aṅgirastama viśvāḥ sukṣitayaḥ pṛthak | agne kāmāya yemire
Agni, best Angiras, to thee all people who have pleasant homes, Apart, have turned as to their wish.
- 43.19
अग्निं धीभिर्मनीषिणो मेधिरासो विपश्चितः । अद्मसद्याय हिन्विरे
agniṃ dhībhirmanīṣiṇo medhirāso vipaścitaḥ | admasadyāya hinvire
The sages skilled in holy song and thin. kers with their thoughts have urged Agni to share the sacred feast.
- 43.20
तं त्वामज्मेषु वाजिनं तन्वाना अग्ने अध्वरम् । वह्निं होतारमीळते
taṃ tvāmajmeṣu vājinaṃ tanvānā agne adhvaram | vahniṃ hotāramīl̤ate
So, Agni, unto thee the Priest, Invoker, strong in forays, pray 'nose who spin out the sacrifice.
- 43.21
पुरुत्रा हि सदृङ्ङसि विशो विश्वा अनु प्रभुः । समत्सु त्वा हवामहे
purutrā hi sadṛṅṅasi viśo viśvā anu prabhuḥ | samatsu tvā havāmahe
In many a place, the same in look art thou, a Prince o'er all the tribes In battles we invoke thine aid.
- 43.22
तमीळिष्व य आहुतोऽग्निर्विभ्राजते घृतैः । इमं नः शृणवद्धवम्
tamīl̤iṣva ya āhuto'gnirvibhrājate ghṛtaiḥ | imaṃ naḥ śṛṇavaddhavam
Pray thou to Agni, pray to him who blazes served with sacred oil: Let him give ear to this our call.
- 43.23
तं त्वा वयं हवामहे शृण्वन्तं जातवेदसम् । अग्ने घ्नन्तमप द्विषः
taṃ tvā vayaṃ havāmahe śṛṇvantaṃ jātavedasam | agne ghnantamapa dviṣaḥ
We call on thee as such, as one who hears, as Jatavedas, one, Agni! who beats away our foes.
- 43.24
विशां राजानमद्भुतमध्यक्षं धर्मणामिमम् । अग्निमीळे स उ श्रवत्
viśāṃ rājānamadbhutamadhyakṣaṃ dharmaṇāmimam | agnimīl̤e sa u śravat
I pray to Agni, King of men, the Wonderful, the President Of holy Laws: may he give ear.
- 43.25
अग्निं विश्वायुवेपसं मर्यं न वाजिनं हितम् । सप्तिं न वाजयामसि
agniṃ viśvāyuvepasaṃ maryaṃ na vājinaṃ hitam | saptiṃ na vājayāmasi
Him like a bridegroom, him who stirs all people, like a noble horse, Like a fleet steed, we instigate.
- 43.26
घ्नन्मृध्राण्यप द्विषो दहन्रक्षांसि विश्वहा । अग्ने तिग्मेन दीदिहि
ghnanmṛdhrāṇyapa dviṣo dahanrakṣāṃsi viśvahā | agne tigmena dīdihi
Slaying things deadly, burning up foes, Riksasas, on every side, Shine, Agni, with thy sharpened flame.
- 43.27
यं त्वा जनास इन्धते मनुष्वदङ्गिरस्तम । अग्ने स बोधि मे वचः
yaṃ tvā janāsa indhate manuṣvadaṅgirastama | agne sa bodhi me vacaḥ
Thou whom the people kindle even as Manus did, best Angiras! O Agni, mark thou this my speech.
- 43.28
यदग्ने दिविजा अस्यप्सुजा वा सहस्कृत । तं त्वा गीर्भिर्हवामहे
yadagne divijā asyapsujā vā sahaskṛta | taṃ tvā gīrbhirhavāmahe
O Agni, made by strength! be thou born in the heavens or born in floods, As such we call on thee with songs.
- 43.29
तुभ्यं घेत्ते जना इमे विश्वाः सुक्षितयः पृथक् । धासिं हिन्वन्त्यत्तवे
tubhyaṃ ghette janā ime viśvāḥ sukṣitayaḥ pṛthak | dhāsiṃ hinvantyattave
Yea, all the people, all the folk who have good dwellings, each apart, Send food for thee to eat thereof.
- 43.30
ते घेदग्ने स्वाध्योऽहा विश्वा नृचक्षसः । तरन्तः स्याम दुर्गहा
te ghedagne svādhyo'hā viśvā nṛcakṣasaḥ | tarantaḥ syāma durgahā
O Agni, so may we, devout, gazed at by men, throughout our days, Pass lightly over all distress.
- 43.31
अग्निं मन्द्रं पुरुप्रियं शीरं पावकशोचिषम् । हृद्भिर्मन्द्रेभिरीमहे
agniṃ mandraṃ purupriyaṃ śīraṃ pāvakaśociṣam | hṛdbhirmandrebhirīmahe
We venerate with cheerful hearts the cheerful Agni, dear to all, Burning, with purifying flame.
- 43.32
स त्वमग्ने विभावसुः सृजन्सूर्यो न रश्मिभिः । शर्धन्तमांसि जिघ्नसे
sa tvamagne vibhāvasuḥ sṛjansūryo na raśmibhiḥ | śardhantamāṃsi jighnase
So thou, O Agni rich in light, beaming like Surya with thy rays Boldly demolishest the gloom,
- 43.33
तत्ते सहस्व ईमहे दात्रं यन्नोपदस्यति । त्वदग्ने वार्यं वसु
tatte sahasva īmahe dātraṃ yannopadasyati | tvadagne vāryaṃ vasu
We pray to thee for this thy gift, Victor the gift that faileth not, O Agni, choicest wealth from thee.
- 44.1
समिधाग्निं दुवस्यत घृतैर्बोधयतातिथिम् । आस्मिन्हव्या जुहोतन
samidhāgniṃ duvasyata ghṛtairbodhayatātithim | āsminhavyā juhotana
PAY service unto Agni with your fuel, rouse your Guest with oil: In him present your offerings.
- 44.2
अग्ने स्तोमं जुषस्व मे वर्धस्वानेन मन्मना । प्रति सूक्तानि हर्य नः
agne stomaṃ juṣasva me vardhasvānena manmanā | prati sūktāni harya naḥ
Agni, do thou accept my laud, be magnified by this my song: Welcome my sweetly-spoken words.
- 44.3
अग्निं दूतं पुरो दधे हव्यवाहमुप ब्रुवे । देवाँ आ सादयादिह
agniṃ dūtaṃ puro dadhe havyavāhamupa bruve | devā~ ā sādayādiha
Agni, envoy, I place in front; the oblation-bearer I address: Here let him seat the Deities.
- 44.4
उत्ते बृहन्तो अर्चयः समिधानस्य दीदिवः । अग्ने शुक्रास ईरते
utte bṛhanto arcayaḥ samidhānasya dīdivaḥ | agne śukrāsa īrate
Agni, the lofty flames of' thee enkindled have gone up on high, Thy bright flames, thou Refulgent One.
- 44.5
उप त्वा जुह्वो मम घृताचीर्यन्तु हर्यत । अग्ने हव्या जुषस्व नः
upa tvā juhvo mama ghṛtācīryantu haryata | agne havyā juṣasva naḥ
Beloved! let my ladles full of sacred oil come near to thee: Agni, accept our offerings.
- 44.6
मन्द्रं होतारमृत्विजं चित्रभानुं विभावसुम् । अग्निमीळे स उ श्रवत्
mandraṃ hotāramṛtvijaṃ citrabhānuṃ vibhāvasum | agnimīl̤e sa u śravat
I worship Agni-may he hear!-the cheerful, the Invoker, Priest, Of varied splendour, rich in light.
- 44.7
प्रत्नं होतारमीड्यं जुष्टमग्निं कविक्रतुम् । अध्वराणामभिश्रियम्
pratnaṃ hotāramīḍyaṃ juṣṭamagniṃ kavikratum | adhvarāṇāmabhiśriyam
Ancient Invoker, meet for praise, beloved Agni, wise and strong, The visitant of solemn rites.
- 44.8
जुषाणो अङ्गिरस्तमेमा हव्यान्यानुषक् । अग्ने यज्ञं नय ऋतुथा
juṣāṇo aṅgirastamemā havyānyānuṣak | agne yajñaṃ naya ṛtuthā
Agni, best Angiras, accept straightway these offerings, and guide The seasonable sacrifice.
- 44.9
समिधान उ सन्त्य शुक्रशोच इहा वह । चिकित्वान्दैव्यं जनम्
samidhāna u santya śukraśoca ihā vaha | cikitvāndaivyaṃ janam
Excellent God, with brilliant flames, enkindled bring thou hitherward, Knowing the way, the Heavenly Host.
- 44.10
विप्रं होतारमद्रुहं धूमकेतुं विभावसुम् । यज्ञानां केतुमीमहे
vipraṃ hotāramadruhaṃ dhūmaketuṃ vibhāvasum | yajñānāṃ ketumīmahe
Him, Sage and Herald, void of guile, ensign of sacrifices, him Smoke-bannered, rich in light, we seek.
- 44.11
अग्ने नि पाहि नस्त्वं प्रति ष्म देव रीषतः । भिन्धि द्वेषः सहस्कृत
agne ni pāhi nastvaṃ prati ṣma deva rīṣataḥ | bhindhi dveṣaḥ sahaskṛta
O Agni, be our Guardian thou, God, against those who injure us: Destroy our foes, thou Son of Strength.
- 44.12
अग्निः प्रत्नेन मन्मना शुम्भानस्तन्वं स्वाम् । कविर्विप्रेण वावृधे
agniḥ pratnena manmanā śumbhānastanvaṃ svām | kavirvipreṇa vāvṛdhe
Making his body beautiful, Agni the Sage hath waxen by The singer and his ancient hymn.
- 44.13
ऊर्जो नपातमा हुवेऽग्निं पावकशोचिषम् । अस्मिन्यज्ञे स्वध्वरे
ūrjo napātamā huve'gniṃ pāvakaśociṣam | asminyajñe svadhvare
I invocate the Child of Strength, Agni with purifying flame, At this well-ordered sacrifice.
- 44.14
स नो मित्रमहस्त्वमग्ने शुक्रेण शोचिषा । देवैरा सत्सि बर्हिषि
sa no mitramahastvamagne śukreṇa śociṣā | devairā satsi barhiṣi
So Agni, rich in many friends, with fiery splendour, seat thyself With Gods upon our sacred grass.
- 44.15
यो अग्निं तन्वो दमे देवं मर्तः सपर्यति । तस्मा इद्दीदयद्वसु
yo agniṃ tanvo dame devaṃ martaḥ saparyati | tasmā iddīdayadvasu
The mortal man who serves the God Agni within his own abode, For him he causes wealth to shine.
- 44.16
अग्निर्मूर्धा दिवः ककुत्पतिः पृथिव्या अयम् । अपां रेतांसि जिन्वति
agnirmūrdhā divaḥ kakutpatiḥ pṛthivyā ayam | apāṃ retāṃsi jinvati
Agni is head and height of heaven, the Master of the earth is he: He quickeneth the watere seed.
- 44.17
उदग्ने शुचयस्तव शुक्रा भ्राजन्त ईरते । तव ज्योतींष्यर्चयः
udagne śucayastava śukrā bhrājanta īrate | tava jyotīṃṣyarcayaḥ
Upward, O Agni, rise thy flames, pure and resplendent, blazing high, Thy lustres, fair effulgences.
- 44.18
ईशिषे वार्यस्य हि दात्रस्याग्ने स्वर्पतिः । स्तोता स्यां तव शर्मणि
īśiṣe vāryasya hi dātrasyāgne svarpatiḥ | stotā syāṃ tava śarmaṇi
For, Agni, thou as Lord of Light rulest o'er choicest gifts: may I, Thy singer, find defense in thee.
- 44.19
त्वामग्ने मनीषिणस्त्वां हिन्वन्ति चित्तिभिः । त्वां वर्धन्तु नो गिरः
tvāmagne manīṣiṇastvāṃ hinvanti cittibhiḥ | tvāṃ vardhantu no giraḥ
O Agni, they who understand stir thee to action with their thoughts: So let our songs enhance thy might.
- 44.20
अदब्धस्य स्वधावतो दूतस्य रेभतः सदा । अग्नेः सख्यं वृणीमहे
adabdhasya svadhāvato dūtasya rebhataḥ sadā | agneḥ sakhyaṃ vṛṇīmahe
We ever claim the friendship of Agni, the singing messenger, Of God-like nature, void of guile.
- 44.21
अग्निः शुचिव्रततमः शुचिर्विप्रः शुचिः कविः । शुची रोचत आहुतः
agniḥ śucivratatamaḥ śucirvipraḥ śuciḥ kaviḥ | śucī rocata āhutaḥ
Agni who bears most holy sway, the holy Singer, holy Sage, Shines holy when we worship him.
- 44.22
उत त्वा धीतयो मम गिरो वर्धन्तु विश्वहा । अग्ने सख्यस्य बोधि नः
uta tvā dhītayo mama giro vardhantu viśvahā | agne sakhyasya bodhi naḥ
Yea, let my meditations, let my songs exalt thee evermore. Think, Agni, of our friendly bond,
- 44.23
यदग्ने स्यामहं त्वं त्वं वा घा स्या अहम् । स्युष्टे सत्या इहाशिषः
yadagne syāmahaṃ tvaṃ tvaṃ vā ghā syā aham | syuṣṭe satyā ihāśiṣaḥ
If I were thou and thou wert I, O Agni, every prayer of thine Should have its due fulfilment here.
- 44.24
वसुर्वसुपतिर्हि कमस्यग्ने विभावसुः । स्याम ते सुमतावपि
vasurvasupatirhi kamasyagne vibhāvasuḥ | syāma te sumatāvapi
For Excellent and Lord of wealth. art thou O Agni, rich in light: May we enjoy thy favouring grace.
- 44.25
अग्ने धृतव्रताय ते समुद्रायेव सिन्धवः । गिरो वाश्रास ईरते
agne dhṛtavratāya te samudrāyeva sindhavaḥ | giro vāśrāsa īrate
Agni, to thee whose laws stand fast our resonant songs of praise speed forth, As rivers hasten to the sea.
- 44.26
युवानं विश्पतिं कविं विश्वादं पुरुवेपसम् । अग्निं शुम्भामि मन्मभिः
yuvānaṃ viśpatiṃ kaviṃ viśvādaṃ puruvepasam | agniṃ śumbhāmi manmabhiḥ
Agni, the Youthful Lord of men, who stirreth much and eateth all, The Sage, I glorify with hymns.
- 44.27
यज्ञानां रथ्ये वयं तिग्मजम्भाय वीळवे । स्तोमैरिषेमाग्नये
yajñānāṃ rathye vayaṃ tigmajambhāya vīl̤ave | stomairiṣemāgnaye
To Agni let us haste with lauds, the Guide of sacrificial rites, Armed with sharp teeth, the Mighty One.
- 44.28
अयमग्ने त्वे अपि जरिता भूतु सन्त्य । तस्मै पावक मृळय
ayamagne tve api jaritā bhūtu santya | tasmai pāvaka mṛl̤aya
And let this man, good Agni, be with thee the singer of thy praise: Be gracious, Holy One, to him.
- 44.29
धीरो ह्यस्यद्मसद्विप्रो न जागृविः सदा । अग्ने दीदयसि द्यवि
dhīro hyasyadmasadvipro na jāgṛviḥ sadā | agne dīdayasi dyavi
For thou art sharer of our feast, wise, ever watchful as a Sage: Agni, thou shinest in the sky.
- 44.30
पुराग्ने दुरितेभ्यः पुरा मृध्रेभ्यः कवे । प्र ण आयुर्वसो तिर
purāgne duritebhyaḥ purā mṛdhrebhyaḥ kave | pra ṇa āyurvaso tira
O Agni, Sage, before our foes, before misfortunes fall on us, Excellent Lord, prolong our lives.
- 45.1
आ घा ये अग्निमिन्धते स्तृणन्ति बर्हिरानुषक् । येषामिन्द्रो युवा सखा
ā ghā ye agnimindhate stṛṇanti barhirānuṣak | yeṣāmindro yuvā sakhā
HITHERWARD! they who light flame and straightway trim the sacred grass. Whose Friend is Indra ever young.
- 45.2
बृहन्निदिध्म एषां भूरि शस्तं पृथुः स्वरुः । येषामिन्द्रो युवा सखा
bṛhannididhma eṣāṃ bhūri śastaṃ pṛthuḥ svaruḥ | yeṣāmindro yuvā sakhā
High is their fuel, great their laud, wide is their splinter from the stake, Whose Friend is Indra ever young.
- 45.3
अयुद्ध इद्युधा वृतं शूर आजति सत्वभिः । येषामिन्द्रो युवा सखा
ayuddha idyudhā vṛtaṃ śūra ājati satvabhiḥ | yeṣāmindro yuvā sakhā
Unequalled in fight the hero leads his army with the warrior chiefs. Whose Friend is Indra ever young.
- 45.4
आ बुन्दं वृत्रहा ददे जातः पृच्छद्वि मातरम् । क उग्राः के ह शृण्विरे
ā bundaṃ vṛtrahā dade jātaḥ pṛcchadvi mātaram | ka ugrāḥ ke ha śṛṇvire
The new-born Vrtra-slayer asked his Mother, as he seized his shaft, Who are the fierce? Who are renowned?
- 45.5
प्रति त्वा शवसी वदद्गिरावप्सो न योधिषत् । यस्ते शत्रुत्वमाचके
prati tvā śavasī vadadgirāvapso na yodhiṣat | yaste śatrutvamācake
Savasi answered, He who seeks thine enmity will battle like A stately elephant on a hill.
- 45.6
उत त्वं मघवञ्छृणु यस्ते वष्टि ववक्षि तत् । यद्वीळयासि वीळु तत्
uta tvaṃ maghavañchṛṇu yaste vaṣṭi vavakṣi tat | yadvīl̤ayāsi vīl̤u tat
And hear, O Maghavan; to him who craves of thee thou grantest all Whate'er thou makest firm is firm.
- 45.7
यदाजिं यात्याजिकृदिन्द्रः स्वश्वयुरुप । रथीतमो रथीनाम्
yadājiṃ yātyājikṛdindraḥ svaśvayurupa | rathītamo rathīnām
What time the Warrior Indra goes to battle, borne by noble steeds, Best of all charioteers is he.
- 45.8
वि षु विश्वा अभियुजो वज्रिन्विष्वग्यथा वृह । भवा नः सुश्रवस्तमः
vi ṣu viśvā abhiyujo vajrinviṣvagyathā vṛha | bhavā naḥ suśravastamaḥ
Repel, O Thunder-armed, in all directions all attacks on us: And be our own most glorious God.
- 45.9
अस्माकं सु रथं पुर इन्द्रः कृणोतु सातये । न यं धूर्वन्ति धूर्तयः
asmākaṃ su rathaṃ pura indraḥ kṛṇotu sātaye | na yaṃ dhūrvanti dhūrtayaḥ
May Indra set our car in front, in foremost Place to win the spoil, He whom the wicked injure not.
- 45.10
वृज्याम ते परि द्विषोऽरं ते शक्र दावने । गमेमेदिन्द्र गोमतः
vṛjyāma te pari dviṣo'raṃ te śakra dāvane | gamemedindra gomataḥ
Thine enmity may we escape, and, Gakra, for thy bounty, rich In kine, may we come near to thee
- 45.11
शनैश्चिद्यन्तो अद्रिवोऽश्वावन्तः शतग्विनः । विवक्षणा अनेहसः
śanaiścidyanto adrivo'śvāvantaḥ śatagvinaḥ | vivakṣaṇā anehasaḥ
Softly approaching, Thunder-armed wealthy by hundreds, rich in steeds, Unrivalled, ready with our gifts.
- 45.12
ऊर्ध्वा हि ते दिवेदिवे सहस्रा सूनृता शता । जरितृभ्यो विमंहते
ūrdhvā hi te divedive sahasrā sūnṛtā śatā | jaritṛbhyo vimaṃhate
For thine exalted excellence gives to thy worshippers each day Hundreds and thousands of thy boons.
- 45.13
विद्मा हि त्वा धनंजयमिन्द्र दृळ्हा चिदारुजम् । आदारिणं यथा गयम्
vidmā hi tvā dhanaṃjayamindra dṛl̤hā cidārujam | ādāriṇaṃ yathā gayam
Indra, we know thee breaker-down even of strong forts, winner of spoil, A:one who conquers wealth for us.
- 45.14
ककुहं चित्त्वा कवे मन्दन्तु धृष्णविन्दवः । आ त्वा पणिं यदीमहे
kakuhaṃ cittvā kave mandantu dhṛṣṇavindavaḥ | ā tvā paṇiṃ yadīmahe
Though thou art highest, Sage and Bold let the drops cheer thee when we come To thee as to a trafficker.
- 45.15
यस्ते रेवाँ अदाशुरिः प्रममर्ष मघत्तये । तस्य नो वेद आ भर
yaste revā~ adāśuriḥ pramamarṣa maghattaye | tasya no veda ā bhara
Bring unto us the treasure of the opulent man who, loth to give, Hath slighted thee for gain of wealth.
- 45.16
इम उ त्वा वि चक्षते सखाय इन्द्र सोमिनः । पुष्टावन्तो यथा पशुम्
ima u tvā vi cakṣate sakhāya indra sominaḥ | puṣṭāvanto yathā paśum
Indra, these friends of ours, supplied with Soma, wait and look to thee, As men with fodder to the herd.
- 45.17
उत त्वाबधिरं वयं श्रुत्कर्णं सन्तमूतये । दूरादिह हवामहे
uta tvābadhiraṃ vayaṃ śrutkarṇaṃ santamūtaye | dūrādiha havāmahe
And thee who art not deaf, whose cars are quick to listen, for our aid, We call to us from far away.
- 45.18
यच्छुश्रूया इमं हवं दुर्मर्षं चक्रिया उत । भवेरापिर्नो अन्तमः
yacchuśrūyā imaṃ havaṃ durmarṣaṃ cakriyā uta | bhaverāpirno antamaḥ
When thou hast listened, make our call one which thou never wilt forget, And be our very nearest Friend.
- 45.19
यच्चिद्धि ते अपि व्यथिर्जगन्वांसो अमन्महि । गोदा इदिन्द्र बोधि नः
yacciddhi te api vyathirjaganvāṃso amanmahi | godā idindra bodhi naḥ
When even now, when we have been in trouble, we have thought of thee, O Indra, give us gifts of kine.
- 45.20
आ त्वा रम्भं न जिव्रयो ररभ्मा शवसस्पते । उश्मसि त्वा सधस्थ आ
ā tvā rambhaṃ na jivrayo rarabhmā śavasaspate | uśmasi tvā sadhastha ā
O Lord of Strength, we rest on thee, as old men rest upon a staff: We long to have. thee dwell with us.
- 45.21
स्तोत्रमिन्द्राय गायत पुरुनृम्णाय सत्वने । नकिर्यं वृण्वते युधि
stotramindrāya gāyata purunṛmṇāya satvane | nakiryaṃ vṛṇvate yudhi
To Indra sing a song of praise, Hero of mighty valour, him Whom no one challenges to war.
- 45.22
अभि त्वा वृषभा सुते सुतं सृजामि पीतये । तृम्पा व्यश्नुही मदम्
abhi tvā vṛṣabhā sute sutaṃ sṛjāmi pītaye | tṛmpā vyaśnuhī madam
Hero, the Soma being shed, I pour the juice for thee to drink: Sate thee and finish thy carouse.
- 45.23
मा त्वा मूरा अविष्यवो मोपहस्वान आ दभन् । माकीं ब्रह्मद्विषो वनः
mā tvā mūrā aviṣyavo mopahasvāna ā dabhan | mākīṃ brahmadviṣo vanaḥ
Let not the fools, or those who mock beguile thee when they seek thine aid Love not the enemies of prayer.
- 45.24
इह त्वा गोपरीणसा महे मन्दन्तु राधसे । सरो गौरो यथा पिब
iha tvā goparīṇasā mahe mandantu rādhase | saro gauro yathā piba
Here let them with rich milky draught cheer thee to great munificence: Drink as the wild-bull drinks the lake.
- 45.25
या वृत्रहा परावति सना नवा च चुच्युवे । ता संसत्सु प्र वोचत
yā vṛtrahā parāvati sanā navā ca cucyuve | tā saṃsatsu pra vocata
Proclaim in our assemblies what deeds, new and ancient, far away, The Vrtra-slayer hath achieved.
- 45.26
अपिबत्कद्रुवः सुतमिन्द्रः सहस्रबाह्वे । अत्रादेदिष्ट पौंस्यम्
apibatkadruvaḥ sutamindraḥ sahasrabāhve | atrādediṣṭa pauṃsyam
In battle of a thousand arms Indra drank Kadru's Soma juice: There he displayed his manly might.
- 45.27
सत्यं तत्तुर्वशे यदौ विदानो अह्नवाय्यम् । व्यानट् तुर्वणे शमि
satyaṃ tatturvaśe yadau vidāno ahnavāyyam | vyānaṭ turvaṇe śami
True undeniable strength he found in Yadu and in Turvasa, And conquered through the sacrifice.
- 45.28
तरणिं वो जनानां त्रदं वाजस्य गोमतः । समानमु प्र शंसिषम्
taraṇiṃ vo janānāṃ tradaṃ vājasya gomataḥ | samānamu pra śaṃsiṣam
Him have I magnified, our Lord in, common, Guardian of your folk, Discloser of great wealth in kine;
- 45.29
ऋभुक्षणं न वर्तव उक्थेषु तुग्र्यावृधम् । इन्द्रं सोमे सचा सुते
ṛbhukṣaṇaṃ na vartava uktheṣu tugryāvṛdham | indraṃ some sacā sute
Rbhuksan, not to be restrained, who strengthened Tugra's son in lauds, Indra beside the flowing juice;
- 45.30
यः कृन्तदिद्वि योन्यं त्रिशोकाय गिरिं पृथुम् । गोभ्यो गातुं निरेतवे
yaḥ kṛntadidvi yonyaṃ triśokāya giriṃ pṛthum | gobhyo gātuṃ niretave
Who for Trisoka clave the hill that formed a wide receptacle, So that the cows might issue forth.
- 45.31
यद्दधिषे मनस्यसि मन्दानः प्रेदियक्षसि । मा तत्करिन्द्र मृळय
yaddadhiṣe manasyasi mandānaḥ prediyakṣasi | mā tatkarindra mṛl̤aya
Whate'er thy plan or purpose be, whate'er, in transport, thou wouldst do, Do it not, Indra, but be kind.
- 45.32
दभ्रं चिद्धि त्वावतः कृतं शृण्वे अधि क्षमि । जिगात्विन्द्र ते मनः
dabhraṃ ciddhi tvāvataḥ kṛtaṃ śṛṇve adhi kṣami | jigātvindra te manaḥ
But little hath been heard of done upon the earth by one like thee i Let thine heart, Indra, turn to us.
- 45.33
तवेदु ताः सुकीर्तयोऽसन्नुत प्रशस्तयः । यदिन्द्र मृळयासि नः
tavedu tāḥ sukīrtayo'sannuta praśastayaḥ | yadindra mṛl̤ayāsi naḥ
Thine then shall be this high renown, thine shall these lofty praises be, When, Indra, thou art kind to us.
- 45.34
मा न एकस्मिन्नागसि मा द्वयोरुत त्रिषु । वधीर्मा शूर भूरिषु
mā na ekasminnāgasi mā dvayoruta triṣu | vadhīrmā śūra bhūriṣu
Not for one trespass, not for two, O Hero, slay us, nor for three, Nor yet for many trespasses.
- 45.35
बिभया हि त्वावत उग्रादभिप्रभङ्गिणः । दस्मादहमृतीषहः
bibhayā hi tvāvata ugrādabhiprabhaṅgiṇaḥ | dasmādahamṛtīṣahaḥ
I fear one powerful like thee, the crusher down of enemies, Mighty, repelling all attacks.
- 45.36
मा सख्युः शूनमा विदे मा पुत्रस्य प्रभूवसो । आवृत्वद्भूतु ते मनः
mā sakhyuḥ śūnamā vide mā putrasya prabhūvaso | āvṛtvadbhūtu te manaḥ
O wealthy God, ne'er may I live to see my friend or son in need*: Hitherward let thy heart be turned.
- 45.37
को नु मर्या अमिथितः सखा सखायमब्रवीत् । जहा को अस्मदीषते
ko nu maryā amithitaḥ sakhā sakhāyamabravīt | jahā ko asmadīṣate
What friend, O people, unprovoked, hath ever said unto a friend, He turns and leaves us in distress?
- 45.38
एवारे वृषभा सुतेऽसिन्वन्भूर्यावयः । श्वघ्नीव निवता चरन्
evāre vṛṣabhā sute'sinvanbhūryāvayaḥ | śvaghnīva nivatā caran
Hero, insatiate enjoy this Soma juice so near to thee, Even as a hunter rushing down.
- 45.39
आ त एता वचोयुजा हरी गृभ्णे सुमद्रथा । यदीं ब्रह्मभ्य इद्ददः
ā ta etā vacoyujā harī gṛbhṇe sumadrathā | yadīṃ brahmabhya iddadaḥ
Hither I draw those Bays of thine yoked by our hymn, with splendid car, That thou mayst give unto the priests.
- 45.40
भिन्धि विश्वा अप द्विषः परि बाधो जही मृधः । वसु स्पार्हं तदा भर
bhindhi viśvā apa dviṣaḥ pari bādho jahī mṛdhaḥ | vasu spārhaṃ tadā bhara
Drive all our enemies away, smite down the foes who press around, And bring the wealth for which we long:
- 45.41
यद्वीळाविन्द्र यत्स्थिरे यत्पर्शाने पराभृतम् । वसु स्पार्हं तदा भर
yadvīl̤āvindra yatsthire yatparśāne parābhṛtam | vasu spārhaṃ tadā bhara
O Indra, that which is concealed in strong firm place precipitous: Bring us the wealth for which we long
- 45.42
यस्य ते विश्वमानुषो भूरेर्दत्तस्य वेदति । वसु स्पार्हं तदा भर
yasya te viśvamānuṣo bhūrerdattasya vedati | vasu spārhaṃ tadā bhara
Great riches which the world of men shall recognize as sent by thou: Bring us the wealth for which we long.
- 46.1
त्वावतः पुरूवसो वयमिन्द्र प्रणेतः । स्मसि स्थातर्हरीणाम्
tvāvataḥ purūvaso vayamindra praṇetaḥ | smasi sthātarharīṇām
WE, Indra, Lord of ample wealth, our Guide, depend on one like thee, Thou driver of the Tawny Steeds.
- 46.2
त्वां हि सत्यमद्रिवो विद्म दातारमिषाम् । विद्म दातारं रयीणाम्
tvāṃ hi satyamadrivo vidma dātāramiṣām | vidma dātāraṃ rayīṇām
For, Hurler of the Bolt, we know thee true, the giver of our food, We know the giver of our wealth.
- 46.3
आ यस्य ते महिमानं शतमूते शतक्रतो । गीर्भिर्गृणन्ति कारवः
ā yasya te mahimānaṃ śatamūte śatakrato | gīrbhirgṛṇanti kāravaḥ
O thou whose majesty the bards celebrate with their songs, thou Lord, Of hundred powers and hundred aids.
- 46.4
सुनीथो घा स मर्त्यो यं मरुतो यमर्यमा । मित्रः पान्त्यद्रुहः
sunītho ghā sa martyo yaṃ maruto yamaryamā | mitraḥ pāntyadruhaḥ
Fair guidance hath the mortal man whom Aryaman, the Marut host, And Mitra, void of guile, protect.
- 46.5
दधानो गोमदश्ववत्सुवीर्यमादित्यजूत एधते । सदा राया पुरुस्पृहा
dadhāno gomadaśvavatsuvīryamādityajūta edhate | sadā rāyā puruspṛhā
Kine, steeds, and hero strength he gains, and prospers, by the Adityas sped, Ever in wealth which all desire.
- 46.6
तमिन्द्रं दानमीमहे शवसानमभीर्वम् । ईशानं राय ईमहे
tamindraṃ dānamīmahe śavasānamabhīrvam | īśānaṃ rāya īmahe
We pray to Indra for his gift, to him the Fearless and the Strong, We pray to him the Lord of wealth.
- 46.7
तस्मिन्हि सन्त्यूतयो विश्वा अभीरवः सचा । तमा वहन्तु सप्तयः पुरूवसुं मदाय हरयः सुतम्
tasminhi santyūtayo viśvā abhīravaḥ sacā | tamā vahantu saptayaḥ purūvasuṃ madāya harayaḥ sutam
For verily combined in him are all the fearless powers of aid. Him, rich in wealth, let swift Steeds bring to us, his Bays, to Soma juice for his carouse:
- 46.8
यस्ते मदो वरेण्यो य इन्द्र वृत्रहन्तमः । य आददिः स्वर्नृभिर्यः पृतनासु दुष्टरः
yaste mado vareṇyo ya indra vṛtrahantamaḥ | ya ādadiḥ svarnṛbhiryaḥ pṛtanāsu duṣṭaraḥ
Yea, that most excellent carouse, Indra, which slays most enemies, With Heroes wins the light of heaven, and is invincible in war:
- 46.9
यो दुष्टरो विश्ववार श्रवाय्यो वाजेष्वस्ति तरुता । स नः शविष्ठ सवना वसो गहि गमेम गोमति व्रजे
yo duṣṭaro viśvavāra śravāyyo vājeṣvasti tarutā | sa naḥ śaviṣṭha savanā vaso gahi gamema gomati vraje
Which merits fame, all-bountiful! and, unsubdued, hath victory in deeds of might. So come to our libations, Strongest! Excellent! May we obtain a stall of kine.
- 46.10
गव्यो षु णो यथा पुराश्वयोत रथया । वरिवस्य महामह
gavyo ṣu ṇo yathā purāśvayota rathayā | varivasya mahāmaha
Responding to our wish for cows, for steeds, and chariots, as of old, Be gracious, Greatest of the Great
- 46.11
नहि ते शूर राधसोऽन्तं विन्दामि सत्रा । दशस्या नो मघवन्नू चिदद्रिवो धियो वाजेभिराविथ
nahi te śūra rādhaso'ntaṃ vindāmi satrā | daśasyā no maghavannū cidadrivo dhiyo vājebhirāvitha
For, Hero, nowhere can I find the bounds of thy munificence. Still do thou favour us, O Bolt-armed Maghavan: with strength hast thou rewarded hymns.
- 46.12
य ऋष्वः श्रावयत्सखा विश्वेत्स वेद जनिमा पुरुष्टुतः । तं विश्वे मानुषा युगेन्द्रं हवन्ते तविषं यतस्रुचः
ya ṛṣvaḥ śrāvayatsakhā viśvetsa veda janimā puruṣṭutaḥ | taṃ viśve mānuṣā yugendraṃ havante taviṣaṃ yatasrucaḥ
High, glorifier of his friend, he knows all generations, he whom many praise. All races of mankind with ladies lifted up invoke that Mighty Indra's aid.
- 46.13
स नो वाजेष्वविता पुरूवसुः पुरस्थाता मघवा वृत्रहा भुवत्
sa no vājeṣvavitā purūvasuḥ purasthātā maghavā vṛtrahā bhuvat
Be he our Champion and Protector in great deeds, rich in all wealth, the Vrtra-slayer, Maghavan.
- 46.14
अभि वो वीरमन्धसो मदेषु गाय गिरा महा विचेतसम् । इन्द्रं नाम श्रुत्यं शाकिनं वचो यथा
abhi vo vīramandhaso madeṣu gāya girā mahā vicetasam | indraṃ nāma śrutyaṃ śākinaṃ vaco yathā
In the wild raptures of the juice sing to your Hero with high laud, to him the Wise, To Indra, glorious in his name, the Mighty One, even as the hymn alloweth it.
- 46.15
ददी रेक्णस्तन्वे ददिर्वसु ददिर्वाजेषु पुरुहूत वाजिनम् । नूनमथ
dadī rekṇastanve dadirvasu dadirvājeṣu puruhūta vājinam | nūnamatha
Thou givest wealth to me myself, thou givest treasure, Excellent! and the strong steed, O Much-invoked, in deeds of might, yea, even now.
- 46.16
विश्वेषामिरज्यन्तं वसूनां सासह्वांसं चिदस्य वर्पसः । कृपयतो नूनमत्यथ
viśveṣāmirajyantaṃ vasūnāṃ sāsahvāṃsaṃ cidasya varpasaḥ | kṛpayato nūnamatyatha
Him, Sovran Ruler of all precious things, who even hath power o'er this fair form of his, As now it taketh shape, and afterward,
- 46.17
महः सु वो अरमिषे स्तवामहे मीळ्हुषे अरंगमाय जग्मये । यज्ञेभिर्गीर्भिर्विश्वमनुषां मरुतामियक्षसि गाये त्वा नमसा गिरा
mahaḥ su vo aramiṣe stavāmahe mīl̤huṣe araṃgamāya jagmaye | yajñebhirgīrbhirviśvamanuṣāṃ marutāmiyakṣasi gāye tvā namasā girā
We praise, so that the Mighty One may speed to you, Pourer of bounties, Traveller, prepared to go. Thou favourest the Maruts known to all, by song and sacrifice. With song and praise I sing to thee.
- 46.18
ये पातयन्ते अज्मभिर्गिरीणां स्नुभिरेषाम् । यज्ञं महिष्वणीनां सुम्नं तुविष्वणीनां प्राध्वरे
ye pātayante ajmabhirgirīṇāṃ snubhireṣām | yajñaṃ mahiṣvaṇīnāṃ sumnaṃ tuviṣvaṇīnāṃ prādhvare
We in the sacrifice perform their will whose voice is lifted high, The worship of those Thundering Ones who o'er the ridges of these mountains fly in troops.
- 46.19
प्रभङ्गं दुर्मतीनामिन्द्र शविष्ठा भर । रयिमस्मभ्यं युज्यं चोदयन्मते ज्येष्ठं चोदयन्मते
prabhaṅgaṃ durmatīnāmindra śaviṣṭhā bhara | rayimasmabhyaṃ yujyaṃ codayanmate jyeṣṭhaṃ codayanmate
O Indra, Mightiest, bring us that which crushes men of evil minds, Wealth suited to our needs, O Stirrer of the thought, best wealth, O thou who stirrest thought.
- 46.20
सनितः सुसनितरुग्र चित्र चेतिष्ठ सूनृत । प्रासहा सम्राट् सहुरिं सहन्तं भुज्युं वाजेषु पूर्व्यम्
sanitaḥ susanitarugra citra cetiṣṭha sūnṛta | prāsahā samrāṭ sahuriṃ sahantaṃ bhujyuṃ vājeṣu pūrvyam
O Winner, noble winner, strong, wondrous, most splendid, excellent, Sole Lord of victory, bring all-overpowering wealth, joy-giving, chief in deeds of might.
- 46.21
आ स एतु य ईवदाँ अदेवः पूर्तमाददे । यथा चिद्वशो अश्व्यः पृथुश्रवसि कानीतेऽस्या व्युष्याददे
ā sa etu ya īvadā~ adevaḥ pūrtamādade | yathā cidvaśo aśvyaḥ pṛthuśravasi kānīte'syā vyuṣyādade
Now let the godless man approach who hath received reward so great As Vasa, Asvya, when this light of morning dawned, received from Prthusravas, from Kanita's son.
- 46.22
षष्टिं सहस्राश्व्यस्यायुतासनमुष्ट्रानां विंशतिं शता । दश श्यावीनां शता दश त्र्यरुषीणां दश गवां सहस्रा
ṣaṣṭiṃ sahasrāśvyasyāyutāsanamuṣṭrānāṃ viṃśatiṃ śatā | daśa śyāvīnāṃ śatā daśa tryaruṣīṇāṃ daśa gavāṃ sahasrā
Steeds sixty thousand and ten thousand kine, and twenty hundred camels I obtained; Ten hundred brown in hue, and other ten red in three spots: in all, ten thousand kine.
- 46.23
दश श्यावा ऋधद्रयो वीतवारास आशवः । मथ्रा नेमिं नि वावृतुः
daśa śyāvā ṛdhadrayo vītavārāsa āśavaḥ | mathrā nemiṃ ni vāvṛtuḥ
Ten browns that make my wealth increase, fleet steeds whose tails are long and fair, Turn with swift whirl my chariot wheel;
- 46.24
दानासः पृथुश्रवसः कानीतस्य सुराधसः । रथं हिरण्ययं ददन्मंहिष्ठः सूरिरभूद्वर्षिष्ठमकृत श्रवः
dānāsaḥ pṛthuśravasaḥ kānītasya surādhasaḥ | rathaṃ hiraṇyayaṃ dadanmaṃhiṣṭhaḥ sūrirabhūdvarṣiṣṭhamakṛta śravaḥ
The gifts which Prthusravas gave, Kanita's son munificent. He gave a chariot wrought of gold: the prince was passing bountiful, and won himself most lofty fame.
- 46.25
आ नो वायो महे तने याहि मखाय पाजसे । वयं हि ते चकृमा भूरि दावने सद्यश्चिन्महि दावने
ā no vāyo mahe tane yāhi makhāya pājase | vayaṃ hi te cakṛmā bhūri dāvane sadyaścinmahi dāvane
Come thou to this great rite of ours, Vayu! to give us vigorous light. We have served thee that thou mightest give much to us, yea, mightest quickly give great wealth.
- 46.26
यो अश्वेभिर्वहते वस्त उस्रास्त्रिः सप्त सप्ततीनाम् । एभिः सोमेभिः सोमसुद्भिः सोमपा दानाय शुक्रपूतपाः
yo aśvebhirvahate vasta usrāstriḥ sapta saptatīnām | ebhiḥ somebhiḥ somasudbhiḥ somapā dānāya śukrapūtapāḥ
Who with thrice seven times seventy horses comes to us, invested with the rays of morn, Through these our Soma-draughts and those who press, to give, drinker of pure bright Soma Juice.
- 46.27
यो म इमं चिदु त्मनामन्दच्चित्रं दावने । अरट्वे अक्षे नहुषे सुकृत्वनि सुकृत्तराय सुक्रतुः
yo ma imaṃ cidu tmanāmandaccitraṃ dāvane | araṭve akṣe nahuṣe sukṛtvani sukṛttarāya sukratuḥ
Who hath inclined this glorious one, bounteous himself, to give me gifts. Borne on firm chariot with the prosperous Nahup, wise, to a man yet more devout.
- 46.28
उचथ्ये वपुषि यः स्वराळुत वायो घृतस्नाः । अश्वेषितं रजेषितं शुनेषितं प्राज्म तदिदं नु तत्
ucathye vapuṣi yaḥ svarāl̤uta vāyo ghṛtasnāḥ | aśveṣitaṃ rajeṣitaṃ śuneṣitaṃ prājma tadidaṃ nu tat
Sole Lord in beauty meet for praise, O Vayu, dropping fatness down, Hurried along by steeds, by camels, and by hounds, spreads forth thy train: even this it is.
- 46.29
अध प्रियमिषिराय षष्टिं सहस्रासनम् । अश्वानामिन्न वृष्णाम्
adha priyamiṣirāya ṣaṣṭiṃ sahasrāsanam | aśvānāminna vṛṣṇām
So, as a prize dear to the strong, the sixty thousand have I gained, Bulls that resemble vigorous steeds.
- 46.30
गावो न यूथमुप यन्ति वध्रय उप मा यन्ति वध्रयः
gāvo na yūthamupa yanti vadhraya upa mā yanti vadhrayaḥ
To me come oxen like a herd, yea, unto me the oxen come.
- 46.31
अध यच्चारथे गणे शतमुष्ट्राँ अचिक्रदत् । अध श्वित्नेषु विंशतिं शता
adha yaccārathe gaṇe śatamuṣṭrā~ acikradat | adha śvitneṣu viṃśatiṃ śatā
And in the grazing herd he made a hundred camels bleat for me, And twenty hundred mid the white.
- 46.32
शतं दासे बल्बूथे विप्रस्तरुक्ष आ ददे । ते ते वायविमे जना मदन्तीन्द्रगोपा मदन्ति देवगोपाः
śataṃ dāse balbūthe viprastarukṣa ā dade | te te vāyavime janā madantīndragopā madanti devagopāḥ
A hundred has the sage received, Dasa Balbutha's and Taruksa's gifts. These are thy people, Vayu, who rejoice with Indra for their guard, rejoice with Gods for guards.
- 46.33
अध स्या योषणा मही प्रतीची वशमश्व्यम् । अधिरुक्मा वि नीयते
adha syā yoṣaṇā mahī pratīcī vaśamaśvyam | adhirukmā vi nīyate
And now to Vasa Asvya here this stately woman is led forth, Adorned with ornaments of gold.
- 47.1
महि वो महतामवो वरुण मित्र दाशुषे । यमादित्या अभि द्रुहो रक्षथा नेमघं नशदनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
mahi vo mahatāmavo varuṇa mitra dāśuṣe | yamādityā abhi druho rakṣathā nemaghaṃ naśadanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
GREAT help ye give the worshipper, Varuna, Mitra, Mighty Ones! No sorrow ever reaches him whom ye, Adityas, keep from harm. Yours are incomparable aids, and good the succour they afford.
- 47.2
विदा देवा अघानामादित्यासो अपाकृतिम् । पक्षा वयो यथोपरि व्यस्मे शर्म यच्छतानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
vidā devā aghānāmādityāso apākṛtim | pakṣā vayo yathopari vyasme śarma yacchatānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
O Gods, Adityas, well ye know the way to keep all woes afar. As the birds spread their sheltering wings, spread your protection over us.
- 47.3
व्यस्मे अधि शर्म तत्पक्षा वयो न यन्तन । विश्वानि विश्ववेदसो वरूथ्या मनामहेऽनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
vyasme adhi śarma tatpakṣā vayo na yantana | viśvāni viśvavedaso varūthyā manāmahe'nehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
As the birds spread their sheltering wings let your protection cover us. We mean all shelter and defense, ye who have all things for your own.
- 47.4
यस्मा अरासत क्षयं जीवातुं च प्रचेतसः । मनोर्विश्वस्य घेदिम आदित्या राय ईशतेऽनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
yasmā arāsata kṣayaṃ jīvātuṃ ca pracetasaḥ | manorviśvasya ghedima ādityā rāya īśate'nehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
To whomsoever they, Most Wise, have given a home and means of life, O'er the whole riches of this man they, the Adityas, have control.
- 47.5
परि णो वृणजन्नघा दुर्गाणि रथ्यो यथा । स्यामेदिन्द्रस्य शर्मण्यादित्यानामुतावस्यनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
pari ṇo vṛṇajannaghā durgāṇi rathyo yathā | syāmedindrasya śarmaṇyādityānāmutāvasyanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
As drivers of the car avoid ill roads, let sorrows pass us by. May we be under Indra's guard, in the Adityas' favouring grace.
- 47.6
परिह्वृतेदना जनो युष्मादत्तस्य वायति । देवा अदभ्रमाश वो यमादित्या अहेतनानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
parihvṛtedanā jano yuṣmādattasya vāyati | devā adabhramāśa vo yamādityā ahetanānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
For verily men sink and faint through loss of wealth which ye have given. Much hath he gained from you, O Gods, whom ye, Adityas, have approached.
- 47.7
न तं तिग्मं चन त्यजो न द्रासदभि तं गुरु । यस्मा उ शर्म सप्रथ आदित्यासो अराध्वमनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
na taṃ tigmaṃ cana tyajo na drāsadabhi taṃ guru | yasmā u śarma sapratha ādityāso arādhvamanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
On him shall no fierce anger fall, no sore distress shall visit him, To whom, Adityas, ye have lent your shelter that extendeth far.
- 47.8
युष्मे देवा अपि ष्मसि युध्यन्त इव वर्मसु । यूयं महो न एनसो यूयमर्भादुरुष्यतानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
yuṣme devā api ṣmasi yudhyanta iva varmasu | yūyaṃ maho na enaso yūyamarbhāduruṣyatānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Resting in you, O Gods, we are like men who fight in coats of mail. Ye guard us from each great offence, ye guard us from each lighter fault.
- 47.9
अदितिर्न उरुष्यत्वदितिः शर्म यच्छतु । माता मित्रस्य रेवतोऽर्यम्णो वरुणस्य चानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
aditirna uruṣyatvaditiḥ śarma yacchatu | mātā mitrasya revato'ryamṇo varuṇasya cānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
May Aditi defend us, may Aditi guard and shelter us, Mother of wealthy Mitra and of Aryaman and Varuna.
- 47.10
यद्देवाः शर्म शरणं यद्भद्रं यदनातुरम् । त्रिधातु यद्वरूथ्यं तदस्मासु वि यन्तनानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
yaddevāḥ śarma śaraṇaṃ yadbhadraṃ yadanāturam | tridhātu yadvarūthyaṃ tadasmāsu vi yantanānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
The shelter, Gods, that is secure, auspicious, free from malady, A sure protection, triply strong, even that do ye extend to us.
- 47.11
आदित्या अव हि ख्यताधि कूलादिव स्पशः । सुतीर्थमर्वतो यथानु नो नेषथा सुगमनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
ādityā ava hi khyatādhi kūlādiva spaśaḥ | sutīrthamarvato yathānu no neṣathā sugamanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Look down on us, Adityas, as a guide exploring from the bank. Lead us to pleasant ways as men lead horses to an easy ford.
- 47.12
नेह भद्रं रक्षस्विने नावयै नोपया उत । गवे च भद्रं धेनवे वीराय च श्रवस्यतेऽनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
neha bhadraṃ rakṣasvine nāvayai nopayā uta | gave ca bhadraṃ dhenave vīrāya ca śravasyate'nehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Ill be it for the demons' friend to find us or come near to us. But for the milch-cow be it well, and for the man who strives for fame.
- 47.13
यदाविर्यदपीच्यं देवासो अस्ति दुष्कृतम् । त्रिते तद्विश्वमाप्त्य आरे अस्मद्दधातनानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
yadāviryadapīcyaṃ devāso asti duṣkṛtam | trite tadviśvamāptya āre asmaddadhātanānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Each evil deed made manifest, and that which is concealed, O Gods, The whole thereof remove from us to Trita Aptya far away.
- 47.14
यच्च गोषु दुष्वप्न्यं यच्चास्मे दुहितर्दिवः । त्रिताय तद्विभावर्याप्त्याय परा वहानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
yacca goṣu duṣvapnyaṃ yaccāsme duhitardivaḥ | tritāya tadvibhāvaryāptyāya parā vahānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Daughter of Heaven, the dream that bodes evil to us or to our kine, Remove, O Lady of the Light, to Trita Aptya far away.
- 47.15
निष्कं वा घा कृणवते स्रजं वा दुहितर्दिवः । त्रिते दुष्वप्न्यं सर्वमाप्त्ये परि दद्मस्यनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
niṣkaṃ vā ghā kṛṇavate srajaṃ vā duhitardivaḥ | trite duṣvapnyaṃ sarvamāptye pari dadmasyanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Even if, O Child of Heaven, it make a garland or a chain of gold, The whole bad dream, whate'er it be, to Trita Aptya we consign.
- 47.16
तदन्नाय तदपसे तं भागमुपसेदुषे । त्रिताय च द्विताय चोषो दुष्वप्न्यं वहानेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
tadannāya tadapase taṃ bhāgamupaseduṣe | tritāya ca dvitāya coṣo duṣvapnyaṃ vahānehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
To him whose food and work is this, who comes to take his share therein, To Trita, and to Dvita, Dawn! bear thou the evil dream away.
- 47.17
यथा कलां यथा शफं यथ ऋणं संनयामसि ।* एवा दुष्वप्न्यं सर्वमाप्त्ये सं नयामस्यनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
yathā kalāṃ yathā śaphaṃ yatha ṛṇaṃ saṃnayāmasi |* evā duṣvapnyaṃ sarvamāptye saṃ nayāmasyanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
As we collect the utmost debt, even the eighth and sixteenth part, So unto Aptya we transfer together all the evil dream.
- 47.18
अजैष्माद्यासनाम चाभूमानागसो वयम् । उषो यस्माद्दुष्वप्न्यादभैष्माप तदुच्छत्वनेहसो व ऊतयः सुऊतयो व ऊतयः
ajaiṣmādyāsanāma cābhūmānāgaso vayam | uṣo yasmādduṣvapnyādabhaiṣmāpa taducchatvanehaso va ūtayaḥ suūtayo va ūtayaḥ
Now have we conquered and obtained, and from our trespasses are free. Shine thou away the evil dream, O Dawn, whereof we are afraid. Yours are incomparable aids, and good the succour they afford.
- 48.1
स्वादोरभक्षि वयसः सुमेधाः स्वाध्यो वरिवोवित्तरस्य । विश्वे यं देवा उत मर्त्यासो मधु ब्रुवन्तो अभि संचरन्ति
svādorabhakṣi vayasaḥ sumedhāḥ svādhyo varivovittarasya | viśve yaṃ devā uta martyāso madhu bruvanto abhi saṃcaranti
WISELY have I enjoyed the savoury viand, religious-thoughted, best to find out treasure, The food to which all Deities and mortals, calling it meath, gather themselves together.
- 48.2
अन्तश्च प्रागा अदितिर्भवास्यवयाता हरसो दैव्यस्य । इन्दविन्द्रस्य सख्यं जुषाणः श्रौष्टीव धुरमनु राय ऋध्याः
antaśca prāgā aditirbhavāsyavayātā haraso daivyasya | indavindrasya sakhyaṃ juṣāṇaḥ śrauṣṭīva dhuramanu rāya ṛdhyāḥ
Thou shalt be Aditi as thou hast entered within, appeaser of celestial anger. Indu, enjoying Indra's friendship, bring us - as a swift steed the car - forward to riches.
- 48.3
अपाम सोमममृता अभूमागन्म ज्योतिरविदाम देवान् । किं नूनमस्मान्कृणवदरातिः किमु धूर्तिरमृत मर्त्यस्य
apāma somamamṛtā abhūmāganma jyotiravidāma devān | kiṃ nūnamasmānkṛṇavadarātiḥ kimu dhūrtiramṛta martyasya
We have drunk Soma and become immortal; we have attained the light, the Gods discovered. Now what may foeman's malice do to harm us? What, O Immortal, mortal man's deception?
- 48.4
शं नो भव हृद आ पीत इन्दो पितेव सोम सूनवे सुशेवः । सखेव सख्य उरुशंस धीरः प्र ण आयुर्जीवसे सोम तारीः
śaṃ no bhava hṛda ā pīta indo piteva soma sūnave suśevaḥ | sakheva sakhya uruśaṃsa dhīraḥ pra ṇa āyurjīvase soma tārīḥ
Absorbed into the heart, be sweet, O Indu, as a kind father to his son, O Soma, As a wise Friend to friend: do thou, wide-ruler, O Soma, lengthen out our days for living.
- 48.5
इमे मा पीता यशस उरुष्यवो रथं न गावः समनाह पर्वसु । ते मा रक्षन्तु विस्रसश्चरित्रादुत मा स्रामाद्यवयन्त्विन्दवः
ime mā pītā yaśasa uruṣyavo rathaṃ na gāvaḥ samanāha parvasu | te mā rakṣantu visrasaścaritrāduta mā srāmādyavayantvindavaḥ
These glorious drops that give me freedom have I drunk. Closely they knit my joints as straps secure a car. Let them protect my foot from slipping on the way: yea, let the drops I drink preserve me from disease.
- 48.6
अग्निं न मा मथितं सं दिदीपः प्र चक्षय कृणुहि वस्यसो नः । अथा हि ते मद आ सोम मन्ये रेवाँ इव प्र चरा पुष्टिमच्छ
agniṃ na mā mathitaṃ saṃ didīpaḥ pra cakṣaya kṛṇuhi vasyaso naḥ | athā hi te mada ā soma manye revā~ iva pra carā puṣṭimaccha
Make me shine bright like fire produced by friction: give us a clearer sight and make us better. For in carouse I think of thee, O Soma, Shall I, as a rich man, attain to comfort?
- 48.7
इषिरेण ते मनसा सुतस्य भक्षीमहि पित्र्यस्येव रायः । सोम राजन्प्र ण आयूंषि तारीरहानीव सूर्यो वासराणि
iṣireṇa te manasā sutasya bhakṣīmahi pitryasyeva rāyaḥ | soma rājanpra ṇa āyūṃṣi tārīrahānīva sūryo vāsarāṇi
May we enjoy with an enlivened spirit the juice thou givest, like ancestral riches. O Soma, King, prolong thou our existence as Surya makes the shining days grow longer.
- 48.8
सोम राजन्मृळया नः स्वस्ति तव स्मसि व्रत्यास्तस्य विद्धि । अलर्ति दक्ष उत मन्युरिन्दो मा नो अर्यो अनुकामं परा दाः
soma rājanmṛl̤ayā naḥ svasti tava smasi vratyāstasya viddhi | alarti dakṣa uta manyurindo mā no aryo anukāmaṃ parā dāḥ
King Soma, favour us and make us prosper: we are thy devotees; of this be mindful. Spirit and power are fresh in us, O Indu give us not up unto our foeman's pleasure.
- 48.9
त्वं हि नस्तन्वः सोम गोपा गात्रेगात्रे निषसत्था नृचक्षाः । यत्ते वयं प्रमिनाम व्रतानि स नो मृळ सुषखा देव वस्यः
tvaṃ hi nastanvaḥ soma gopā gātregātre niṣasatthā nṛcakṣāḥ | yatte vayaṃ pramināma vratāni sa no mṛl̤a suṣakhā deva vasyaḥ
For thou hast settled in each joint, O Soma, aim of men's eyes and guardian of our bodies. When we offend against thine holy statutes, as a kind Friend, God, best of all, be gracious.
- 48.10
ऋदूदरेण सख्या सचेय यो मा न रिष्येद्धर्यश्व पीतः । अयं यः सोमो न्यधाय्यस्मे तस्मा इन्द्रं प्रतिरमेम्यायुः
ṛdūdareṇa sakhyā saceya yo mā na riṣyeddharyaśva pītaḥ | ayaṃ yaḥ somo nyadhāyyasme tasmā indraṃ pratiramemyāyuḥ
May I be with the Friend whose heart is tender, who, Lord of Bays! when quaffed will never harm me- This Soma now deposited within me. For this, I pray for longer life to Indra.
- 48.11
अप त्या अस्थुरनिरा अमीवा निरत्रसन्तमिषीचीरभैषुः । आ सोमो अस्माँ अरुहद्विहाया अगन्म यत्र प्रतिरन्त आयुः
apa tyā asthuranirā amīvā niratrasantamiṣīcīrabhaiṣuḥ | ā somo asmā~ aruhadvihāyā aganma yatra pratiranta āyuḥ
Our maladies have lost their strength and vanished: they feared, and passed away into the darkness. Soma hath risen in us, exceeding mighty, and we are come where men prolong existence. 12, Fathers, that Indu which our hearts have drunken, Immortal in himself, hath entered mortals. So let us serve this Soma with oblation, and rest securely in his grace and favour. 13. Associate with the Fathers thou, O Soma, hast spread thyself abroad through earth and heaven. So with oblation let us serve thee, Indu, and so let us become the lords of riches, 14. Give us your blessing, O ye Gods' preservers. Never may sleep or idle talk control us. But evermore may we, as friends of Soma, speak to the synod with brave sons around us. 15. On all sides,. Soma, thou art our life-giver: aim of all eyes, light-finder, come within us. Indu, of one accord with thy protections both from behind and from before preserve us.
- 48.12
यो न इन्दुः पितरो हृत्सु पीतोऽमर्त्यो मर्त्याँ आविवेश । तस्मै सोमाय हविषा विधेम मृळीके अस्य सुमतौ स्याम
yo na induḥ pitaro hṛtsu pīto'martyo martyā~ āviveśa | tasmai somāya haviṣā vidhema mṛl̤īke asya sumatau syāma
- 48.13
त्वं सोम पितृभिः संविदानोऽनु द्यावापृथिवी आ ततन्थ । तस्मै त इन्दो हविषा विधेम वयं स्याम पतयो रयीणाम्
tvaṃ soma pitṛbhiḥ saṃvidāno'nu dyāvāpṛthivī ā tatantha | tasmai ta indo haviṣā vidhema vayaṃ syāma patayo rayīṇām
- 48.14
त्रातारो देवा अधि वोचता नो मा नो निद्रा ईशत मोत जल्पिः । वयं सोमस्य विश्वह प्रियासः सुवीरासो विदथमा वदेम
trātāro devā adhi vocatā no mā no nidrā īśata mota jalpiḥ | vayaṃ somasya viśvaha priyāsaḥ suvīrāso vidathamā vadema
- 48.15
त्वं नः सोम विश्वतो वयोधास्त्वं स्वर्विदा विशा नृचक्षाः । त्वं न इन्द ऊतिभिः सजोषाः पाहि पश्चातादुत वा पुरस्तात्
tvaṃ naḥ soma viśvato vayodhāstvaṃ svarvidā viśā nṛcakṣāḥ | tvaṃ na inda ūtibhiḥ sajoṣāḥ pāhi paścātāduta vā purastāt
- 49.1
अभि प्र वः सुराधसमिन्द्रमर्च यथा विदे । यो जरितृभ्यो मघवा पुरूवसुः सहस्रेणेव शिक्षति
abhi pra vaḥ surādhasamindramarca yathā vide | yo jaritṛbhyo maghavā purūvasuḥ sahasreṇeva śikṣati
AGNI, come hither with thy fires; we choose thee as Invoking Priest. Let the extended ladle full of oil balm thee, best Priest, to sit on sacred grass.
- 49.2
शतानीकेव प्र जिगाति धृष्णुया हन्ति वृत्राणि दाशुषे । गिरेरिव प्र रसा अस्य पिन्विरे दत्राणि पुरुभोजसः
śatānīkeva pra jigāti dhṛṣṇuyā hanti vṛtrāṇi dāśuṣe | gireriva pra rasā asya pinvire datrāṇi purubhojasaḥ
For unto thee, O Angiras, O Son of Strength, move ladles in the sacrifice. To Agni, Child of Force, whose locks drop oil, we seek, foremost in sacrificial rites.
- 49.3
आ त्वा सुतास इन्दवो मदा य इन्द्र गिर्वणः । आपो न वज्रिन्नन्वोक्यं सरः पृणन्ति शूर राधसे
ā tvā sutāsa indavo madā ya indra girvaṇaḥ | āpo na vajrinnanvokyaṃ saraḥ pṛṇanti śūra rādhase
Agni, thou art Disposer, Sage, Herald, bright God! and worshipful, Best offerer, cheerful, to be praised in holy rites, pure Lord! by singers with their hymns.
- 49.4
अनेहसं प्रतरणं विवक्षणं मध्वः स्वादिष्ठमीं पिब । आ यथा मन्दसानः किरासि नः प्र क्षुद्रेव त्मना धृषत्
anehasaṃ prataraṇaṃ vivakṣaṇaṃ madhvaḥ svādiṣṭhamīṃ piba | ā yathā mandasānaḥ kirāsi naḥ pra kṣudreva tmanā dhṛṣat
Most Youthful and Eternal, bring the longing Gods to me, the guileless, for the feast. Come, Vasu, to the banquet that is well-prepared: rejoice thee, gracious, with our songs.
- 49.5
आ न स्तोममुप द्रवद्धियानो अश्वो न सोतृभिः । यं ते स्वधावन्स्वदयन्ति धेनव इन्द्र कण्वेषु रातयः
ā na stomamupa dravaddhiyāno aśvo na sotṛbhiḥ | yaṃ te svadhāvansvadayanti dhenava indra kaṇveṣu rātayaḥ
Famed art thou, Agni, far and wide, Preserver, righteous, and a Sage. The holy singers, O refulgent kindled God! arrangers, call on thee to come -
- 49.6
उग्रं न वीरं नमसोप सेदिम विभूतिमक्षितावसुम् । उद्रीव वज्रिन्नवतो न सिञ्चते क्षरन्तीन्द्र धीतयः
ugraṃ na vīraṃ namasopa sedima vibhūtimakṣitāvasum | udrīva vajrinnavato na siñcate kṣarantīndra dhītayaḥ
Shine, Most Resplendent! blaze, send bliss unto the folk, and to thy worshipper Great art thou. So may my princes, with good fires, subduing foes, rest in the keeping of the Gods.
- 49.7
यद्ध नूनं यद्वा यज्ञे यद्वा पृथिव्यामधि । अतो नो यज्ञमाशुभिर्महेमत उग्र उग्रेभिरा गहि
yaddha nūnaṃ yadvā yajñe yadvā pṛthivyāmadhi | ato no yajñamāśubhirmahemata ugra ugrebhirā gahi
O Agni, as thou burnest down to earth even high-grown underwood, So, bright as Mitra is, burn him who injures us, him who plots ill against thy friend.
- 49.8
अजिरासो हरयो ये त आशवो वाता इव प्रसक्षिणः । येभिरपत्यं मनुषः परीयसे येभिर्विश्वं स्वर्दृशे
ajirāso harayo ye ta āśavo vātā iva prasakṣiṇaḥ | yebhirapatyaṃ manuṣaḥ parīyase yebhirviśvaṃ svardṛśe
Give us not as a prey to mortal enemy, nor to the wicked friend of fiends. With conquering guards, auspicious, unassailable, protect us, O Most Youthful God.
- 49.9
एतावतस्त ईमह इन्द्र सुम्नस्य गोमतः । यथा प्रावो मघवन्मेध्यातिथिं यथा नीपातिथिं धने
etāvatasta īmaha indra sumnasya gomataḥ | yathā prāvo maghavanmedhyātithiṃ yathā nīpātithiṃ dhane
Protect us, Agni, through the first, protect us through the second hymn, Protect us through three hymns, O Lord of Power and Might, through four hymns, Vasu, guard thou us.
- 49.10
यथा कण्वे मघवन्त्रसदस्यवि यथा पक्थे दशव्रजे । यथा गोशर्ये असनोरृजिश्वनीन्द्र गोमद्धिरण्यवत्
yathā kaṇve maghavantrasadasyavi yathā pakthe daśavraje | yathā gośarye asanorṛjiśvanīndra gomaddhiraṇyavat
Preserve us from each fiend who brings the Gods no gift, preserve thou us in deeds of strength: For we possess in thee the nearest Friend of all, for service of the Gods and weal.
- 49.14
हे इन्द्र स भवान् नोऽस्मदीयैः सोतृभिः सोमाभिषवकर्तृभिरध्वदिभिर्ऋत्वग्भिः कृतं स्तोत्रविशेषम् आ आभिमुख्येन उप द्रवत् उपगच्छतु समीपं प्राप्नोतु । क इव । हियानः प्रेर्यमाणः अश्वो न अश्व इव । स यथा अभिलषितं देशं प्राप्नोति तद्वत् । हे स्वधावन् अन्नवन्निन्द्र ते तव स्वभूतानि धेनवः तर्पकाणि कण्वेषु अस्मासु वर्तमानानि रातयः हविर्दानानि यं त्वां स्वदयन्ति स्वादयन्ति । त्वदुदरे प्रविश्य त्वां तर्पयन्तीत्यर्थः । स भवान् उप द्रवत् इति पूर्वेण संबन्धः
he indra sa bhavān no'smadīyaiḥ sotṛbhiḥ somābhiṣavakartṛbhiradhvadibhirṛtvagbhiḥ kṛtaṃ stotraviśeṣam ā ābhimukhyena upa dravat upagacchatu samīpaṃ prāpnotu | ka iva | hiyānaḥ preryamāṇaḥ aśvo na aśva iva | sa yathā abhilaṣitaṃ deśaṃ prāpnoti tadvat | he svadhāvan annavannindra te tava svabhūtāni dhenavaḥ tarpakāṇi kaṇveṣu asmāsu vartamānāni rātayaḥ havirdānāni yaṃ tvāṃ svadayanti svādayanti | tvadudare praviśya tvāṃ tarpayantītyarthaḥ | sa bhavān upa dravat iti pūrveṇa saṃbandhaḥ
Not to be stayed, O Bull, O Agni, are thy teeth when thou art spreading far and wide. Make our oblations duly offered up, O Priest, and give us store of precious things.
- 49.15
हे मघवन् धनवन्निन्द्र यथा येन प्रकारेण कण्वे एतन्नाम्नि मत्पितरि गोमत् गवोपेतं हिरण्यवत् काञ्चनोपेतं च सुम्नम् असनोः दत्तवानसि । यथा च त्रसदस्यवि एतन्नामके राज्ञि यथा च पक्थे एतत्संज्ञे राज्ञि यथा च दशव्रजे एतत्संज्ञके नृपे यथा च गोशर्ये एतन्नाम्नि क्षत्रिये यथा च ऋजिश्वनि एतत्संज्ञके राजनि गवाद्युपेतं सुम्नमसनोः एतावदीमहे इति पूर्वेण संबन्धः
he maghavan dhanavannindra yathā yena prakāreṇa kaṇve etannāmni matpitari gomat gavopetaṃ hiraṇyavat kāñcanopetaṃ ca sumnam asanoḥ dattavānasi | yathā ca trasadasyavi etannāmake rājñi yathā ca pakthe etatsaṃjñe rājñi yathā ca daśavraje etatsaṃjñake nṛpe yathā ca gośarye etannāmni kṣatriye yathā ca ṛjiśvani etatsaṃjñake rājani gavādyupetaṃ sumnamasanoḥ etāvadīmahe iti pūrveṇa saṃbandhaḥ
Thou liest in the wood: from both thy Mothers mortals kindle thee. Unweariedly thou bearest up the offerer's gifts, then shinest bright among the Gods.
- 50.1
प्र सु श्रुतं सुराधसमर्चा शक्रमभिष्टये । यः सुन्वते स्तुवते काम्यं वसु सहस्रेणेव मंहते
pra su śrutaṃ surādhasamarcā śakramabhiṣṭaye | yaḥ sunvate stuvate kāmyaṃ vasu sahasreṇeva maṃhate
BOTH boons,-may Indra, hitherward turned, listen to this prayer of ours, And mightiest Maghavan with thought inclined to us come near to drink the Soma juice.
- 50.2
शतानीका हेतयो अस्य दुष्टरा इन्द्रस्य समिषो महीः । गिरिर्न भुज्मा मघवत्सु पिन्वते यदीं सुता अमन्दिषुः
śatānīkā hetayo asya duṣṭarā indrasya samiṣo mahīḥ | girirna bhujmā maghavatsu pinvate yadīṃ sutā amandiṣuḥ
For him, strong, independent Ruler, Heaven and Earth have fashioned forth for power and might. Thou seatest thee as first among thy peers in place, for thy soul longs for Soma juice.
- 50.3
यदीं सुतास इन्दवोऽभि प्रियममन्दिषुः । आपो न धायि सवनं म आ वसो दुघा इवोप दाशुषे
yadīṃ sutāsa indavo'bhi priyamamandiṣuḥ | āpo na dhāyi savanaṃ ma ā vaso dughā ivopa dāśuṣe
Fill thyself full, O Lord of wealth, O Indra, with the juice we shed. We know thee, Lord of Bay Steeds victor in the fight, vanquishing e'en the invincible.
- 50.4
अनेहसं वो हवमानमूतये मध्वः क्षरन्ति धीतयः । आ त्वा वसो हवमानास इन्दव उप स्तोत्रेषु दधिरे
anehasaṃ vo havamānamūtaye madhvaḥ kṣaranti dhītayaḥ | ā tvā vaso havamānāsa indava upa stotreṣu dadhire
Changeless in truth, O Maghavan Indra, let it be as thou in wisdom willest it. May we, O fair of check, win booty with thine aid, O Thunderer, swiftly seeking it.
- 50.5
आ नः सोमे स्वध्वर इयानो अत्यो न तोशते । यं ते स्वदावन्स्वदन्ति गूर्तयः पौरे छन्दयसे हवम्
ā naḥ some svadhvara iyāno atyo na tośate | yaṃ te svadāvansvadanti gūrtayaḥ paure chandayase havam
Indra, with all thy saving helps give us assistance, Lord of power. For after thee we follow even as glorious bliss, thee, Hero, finder-out of wealth.
- 50.6
प्र वीरमुग्रं विविचिं धनस्पृतं विभूतिं राधसो महः । उद्रीव वज्रिन्नवतो वसुत्वना सदा पीपेथ दाशुषे
pra vīramugraṃ viviciṃ dhanaspṛtaṃ vibhūtiṃ rādhaso mahaḥ | udrīva vajrinnavato vasutvanā sadā pīpetha dāśuṣe
Increaser of our steeds and multiplying kine, a golden well, O God, art thou, For no one may impair the gifts laid up in thee. Bring me whatever thing I ask.
- 50.7
यद्ध नूनं परावति यद्वा पृथिव्यां दिवि । युजान इन्द्र हरिभिर्महेमत ऋष्व ऋष्वेभिरा गहि
yaddha nūnaṃ parāvati yadvā pṛthivyāṃ divi | yujāna indra haribhirmahemata ṛṣva ṛṣvebhirā gahi
For thou,-come to the worshipper!-wilt find great wealth to make us rich. Fill thyself full, O Maghavan, for gain of kine, full, Indra, for the gain of steeds.
- 50.8
रथिरासो हरयो ये ते अस्रिध ओजो वातस्य पिप्रति । येभिर्नि दस्युं मनुषो निघोषयो येभिः स्वः परीयसे
rathirāso harayo ye te asridha ojo vātasya piprati | yebhirni dasyuṃ manuṣo nighoṣayo yebhiḥ svaḥ parīyase
Thou as thy gift bestowest many hundred herds, yea, many thousands dost thou give. With singers' hymns have we brought the Fort-render near, singing to Indra for his grace.
- 50.9
एतावतस्ते वसो विद्याम शूर नव्यसः । यथा प्राव एतशं कृत्व्ये धने यथा वशं दशव्रजे
etāvataste vaso vidyāma śūra navyasaḥ | yathā prāva etaśaṃ kṛtvye dhane yathā vaśaṃ daśavraje
Whether the simple or the sage, Indra, have offered praise to thee, He Satakratu! by his love hath gladdened thee, ambitious! ever pressing on!
- 50.10
यथा कण्वे मघवन्मेधे अध्वरे दीर्घनीथे दमूनसि । यथा गोशर्ये असिषासो अद्रिवो मयि गोत्रं हरिश्रियम्
yathā kaṇve maghavanmedhe adhvare dīrghanīthe damūnasi | yathā gośarye asiṣāso adrivo mayi gotraṃ hariśriyam
If he the Strong of arm, the breaker-down of forts, the great Destroyer, hear my call, We, seeking riches cry to Indra, Lord of wealth, to Satakratu with our lauds.
- 50.16
नोऽस्माकं यजमानानां संबन्धिनि स्वध्वरे शोभनयज्ञे सोमे सोमपाने निमित्तभूते सति अत्यो न सततगमनशीलोऽश्व इव इयानः गच्छन्निन्द्रः आ तोशते अस्मच्छत्रून् हिनस्ति । तोशतिर्वधकर्मा । 'नितोशते निबर्हयति' इति वधकर्मसु पाठात् । इन्द्रं प्रत्यक्षीकृत्य ब्रूते । हे स्वदावन् आस्वादनकुशलेन्द्र ते तव स्वभूताः गूर्तयः उद्यताः स्तुतयः यं त्वां स्वदन्ति आत्मानमास्वादयन्ति स त्वं पौरे पुरजनसमूहे हवमात्मनः स्तुतिं छन्दयसे कामयसे । ऋत्विग्भिः स्वस्तुतिः कर्तब्येत्यभिलषसीत्यर्थः
no'smākaṃ yajamānānāṃ saṃbandhini svadhvare śobhanayajñe some somapāne nimittabhūte sati atyo na satatagamanaśīlo'śva iva iyānaḥ gacchannindraḥ ā tośate asmacchatrūn hinasti | tośatirvadhakarmā | 'nitośate nibarhayati' iti vadhakarmasu pāṭhāt | indraṃ pratyakṣīkṛtya brūte | he svadāvan āsvādanakuśalendra te tava svabhūtāḥ gūrtayaḥ udyatāḥ stutayaḥ yaṃ tvāṃ svadanti ātmānamāsvādayanti sa tvaṃ paure purajanasamūhe havamātmanaḥ stutiṃ chandayase kāmayase | ṛtvigbhiḥ svastutiḥ kartabyetyabhilaṣasītyarthaḥ
Defend us from behind, below, above, in front, on all sides, Indra, shield us well. Keep far away from us the terror sent from heaven: keep impious weapons far away.
- 50.17
हे अद्रिवः वज्रिवन् इन्द्र मेधे यज्ञे यथा येन प्रकारेण कण्वे एतन्नामके ऋषौ निमित्ते हरिश्रियम् । हरिः जगत्तापहर्त्री हरितवर्णा वा श्रीः जललक्ष्मीर्यस्य तादृशम् । गोत्रं मेघम् असिसासः दत्तवानसि । ईदृशे कण्वे अध्वरे । ध्वरतिर्हिंसाकर्मा । तद्रहिते दीर्घनीथे दीर्घं स्वर्लोकपर्यन्तं नीथं हविः प्रापणं यस्य तथाभूते । पुनः कीदृशे । दमूनसि दानमनसि उदारे । यथा च गोशर्ये एतन्नामके ऋषौ मेघं दत्तवानसि तथा मयि पुष्टिगौ हरिश्रियं गोत्रं देहि। यथा तयोरनुग्रहदृष्ट्या मेघवृष्टिं कृतवानसि तथा मय्यपि कृपादृष्ट्या अभिलषितवृष्टिं कुर्वित्यभिप्रायः
he adrivaḥ vajrivan indra medhe yajñe yathā yena prakāreṇa kaṇve etannāmake ṛṣau nimitte hariśriyam | hariḥ jagattāpahartrī haritavarṇā vā śrīḥ jalalakṣmīryasya tādṛśam | gotraṃ megham asisāsaḥ dattavānasi | īdṛśe kaṇve adhvare | dhvaratirhiṃsākarmā | tadrahite dīrghanīthe dīrghaṃ svarlokaparyantaṃ nīthaṃ haviḥ prāpaṇaṃ yasya tathābhūte | punaḥ kīdṛśe | damūnasi dānamanasi udāre | yathā ca gośarye etannāmake ṛṣau meghaṃ dattavānasi tathā mayi puṣṭigau hariśriyaṃ gotraṃ dehi| yathā tayoranugrahadṛṣṭyā meghavṛṣṭiṃ kṛtavānasi tathā mayyapi kṛpādṛṣṭyā abhilaṣitavṛṣṭiṃ kurvityabhiprāyaḥ
Protect us, Indra, each to-day, each morrow, and each following day. Our singers, through all days, shalt thou, Lord of the brave, keep safely both by day and night.
- 51.1
यथा मनौ सांवरणौ सोममिन्द्रापिबः सुतम् । नीपातिथौ मघवन्मेध्यातिथौ पुष्टिगौ श्रुष्टिगौ सचा
yathā manau sāṃvaraṇau somamindrāpibaḥ sutam | nīpātithau maghavanmedhyātithau puṣṭigau śruṣṭigau sacā
OFFER ye up as praise to him that wherein Indra takes delight. The Soma-bringers magnify Indra's great energy with hymns. Good are the gifts that Indra gives.
- 51.2
पार्षद्वाणः प्रस्कण्वं समसादयच्छयानं जिव्रिमुद्धितम् । सहस्राण्यसिषासद्गवामृषिस्त्वोतो दस्यवे वृकः
pārṣadvāṇaḥ praskaṇvaṃ samasādayacchayānaṃ jivrimuddhitam | sahasrāṇyasiṣāsadgavāmṛṣistvoto dasyave vṛkaḥ
Sole among chiefs, companionless, impetuous, and peerless, he Hath waxen great o'er many folk, yea., over all things born, in might.
- 51.3
य उक्थेभिर्न विन्धते चिकिद्य ऋषिचोदनः । इन्द्रं तमच्छा वद नव्यस्या मत्यरिष्यन्तं न भोजसे
ya ukthebhirna vindhate cikidya ṛṣicodanaḥ | indraṃ tamacchā vada navyasyā matyariṣyantaṃ na bhojase
Lord of swift bounty, he will win e'en with a steed of worthless sort. This, Indra, must be told of thee who wilt perform heroic deeds.
- 51.4
यस्मा अर्कं सप्तशीर्षाणमानृचुस्त्रिधातुमुत्तमे पदे । स त्विमा विश्वा भुवनानि चिक्रददादिज्जनिष्ट पौंस्यम्
yasmā arkaṃ saptaśīrṣāṇamānṛcustridhātumuttame pade | sa tvimā viśvā bhuvanāni cikradadādijjaniṣṭa pauṃsyam
Come to us hither: let us pay devotions that enhance thy might, For which, Most Potent! thou wouldst fain bless the man here who strives for fame.
- 51.5
यो नो दाता वसूनामिन्द्रं तं हूमहे वयम् । विद्मा ह्यस्य सुमतिं नवीयसीं गमेम गोमति व्रजे
yo no dātā vasūnāmindraṃ taṃ hūmahe vayam | vidmā hyasya sumatiṃ navīyasīṃ gamema gomati vraje
For thou, O Indra, makest yet more bold the spirit of the bold Who with strong Soma serveth thee, still ready with his reverent prayers.
- 51.6
यस्मै त्वं वसो दानाय शिक्षसि स रायस्पोषमश्नुते । तं त्वा वयं मघवन्निन्द्र गिर्वणः सुतावन्तो हवामहे
yasmai tvaṃ vaso dānāya śikṣasi sa rāyaspoṣamaśnute | taṃ tvā vayaṃ maghavannindra girvaṇaḥ sutāvanto havāmahe
Worthy of song, he looketh down as a man looketh into wells. Pleased with the Soma-bringer's skill he maketh him his mate and friend.
- 51.7
कदा चन स्तरीरसि नेन्द्र सश्चसि दाशुषे । उपोपेन्नु मघवन्भूय इन्नु ते दानं देवस्य पृच्यते
kadā cana starīrasi nendra saścasi dāśuṣe | upopennu maghavanbhūya innu te dānaṃ devasya pṛcyate
In strength and wisdom all the Gods, Indra, have yielded unto thee. Be thou the Guard of all, O thou whom many praise.
- 51.8
प्र यो ननक्षे अभ्योजसा क्रिविं वधैः शुष्णं निघोषयन् । यदेदस्तम्भीत्प्रथयन्नमूं दिवमादिज्जनिष्ट पार्थिवः
pra yo nanakṣe abhyojasā kriviṃ vadhaiḥ śuṣṇaṃ nighoṣayan | yadedastambhītprathayannamūṃ divamādijjaniṣṭa pārthivaḥ
Praised, Indra, is this might of thine, best for the service of the Gods, That thou with power dost slay Vrtra, O Lord of Strength.
- 51.9
यस्यायं विश्व आर्यो दासः शेवधिपा अरिः । तिरश्चिदर्ये रुशमे परीरवि तुभ्येत्सो अज्यते रयिः
yasyāyaṃ viśva āryo dāsaḥ śevadhipā ariḥ | tiraścidarye ruśame parīravi tubhyetso ajyate rayiḥ
He makes the races of mankind like synods of the Beauteous One. Indra knows this his manifest deed, and is renowned.
- 51.10
तुरण्यवो मधुमन्तं घृतश्चुतं विप्रासो अर्कमानृचुः । अस्मे रयिः पप्रथे वृष्ण्यं शवोऽस्मे सुवानास इन्दवः
turaṇyavo madhumantaṃ ghṛtaścutaṃ viprāso arkamānṛcuḥ | asme rayiḥ paprathe vṛṣṇyaṃ śavo'sme suvānāsa indavaḥ
Thy might, O Indra, at its birth, thee also, and thy mental power, In thy care, Maghavan rich in kine! they have increased exceedingly.
- 51.19
अस्मे इति । रयिः । पप्रथे । वृष्ण्यम् । शवः । अस्मे इति । सुवानासः । इन्दवः ।।१०
asme iti | rayiḥ | paprathe | vṛṣṇyam | śavaḥ | asme iti | suvānāsaḥ | indavaḥ ||10
- 52.1
यथा मनौ विवस्वति सोमं शक्रापिबः सुतम् । यथा त्रिते छन्द इन्द्र जुजोषस्यायौ मादयसे सचा
yathā manau vivasvati somaṃ śakrāpibaḥ sutam | yathā trite chanda indra jujoṣasyāyau mādayase sacā
WITH powers of Mighty Ones hath he, Ancient, Beloved, been equipped, Through whom the Father Manu made prayers efficacious with the Gods.
- 52.2
पृषध्रे मेध्ये मातरिश्वनीन्द्र सुवाने अमन्दथाः । यथा सोमं दशशिप्रे दशोण्ये स्यूमरश्मावृजूनसि
pṛṣadhre medhye mātariśvanīndra suvāne amandathāḥ | yathā somaṃ daśaśipre daśoṇye syūmaraśmāvṛjūnasi
Him, Maker of the sky, let stones wet with the Soma ne'er forsake, Nor hymns and prayer that must be said.
- 52.3
य उक्था केवला दधे यः सोमं धृषितापिबत् । यस्मै विष्णुस्त्रीणि पदा विचक्रम उप मित्रस्य धर्मभिः
ya ukthā kevalā dadhe yaḥ somaṃ dhṛṣitāpibat | yasmai viṣṇustrīṇi padā vicakrama upa mitrasya dharmabhiḥ
Indra who knew full well disclosed the kine to the Angirases. This his great deed must be extolled.
- 52.4
यस्य त्वमिन्द्र स्तोमेषु चाकनो वाजे वाजिञ्छतक्रतो । तं त्वा वयं सुदुघामिव गोदुहो जुहूमसि श्रवस्यवः
yasya tvamindra stomeṣu cākano vāje vājiñchatakrato | taṃ tvā vayaṃ sudughāmiva goduho juhūmasi śravasyavaḥ
Indra, promoter of the song, the sage's Strengthener as of old, Shall come to bless and succour us at presentation of this laud.
- 52.5
यो नो दाता स नः पिता महाँ उग्र ईशानकृत् । अयामन्नुग्रो मघवा पुरूवसुर्गोरश्वस्य प्र दातु नः
yo no dātā sa naḥ pitā mahā~ ugra īśānakṛt | ayāmannugro maghavā purūvasurgoraśvasya pra dātu naḥ
Now after their desire's intent the pious singers with the cry Of Hail! have sung loud hymns to thee, Indra, to gain a stall of kine.
- 52.6
यस्मै त्वं वसो दानाय मंहसे स रायस्पोषमिन्वति । वसूयवो वसुपतिं शतक्रतुं स्तोमैरिन्द्रं हवामहे
yasmai tvaṃ vaso dānāya maṃhase sa rāyaspoṣaminvati | vasūyavo vasupatiṃ śatakratuṃ stomairindraṃ havāmahe
With Indra rest all deeds of might, deeds done and yet to be performed, Whom singers know devoid of guile.
- 52.7
कदा चन प्र युच्छस्युभे नि पासि जन्मनी । तुरीयादित्य हवनं त इन्द्रियमा तस्थावमृतं दिवि
kadā cana pra yucchasyubhe ni pāsi janmanī | turīyāditya havanaṃ ta indriyamā tasthāvamṛtaṃ divi
When the Five Tribes with all their men to Indra have sent out their voice, And when the priest hath strewn much grass, this is the Friend's own dwelling place.
- 52.8
यस्मै त्वं मघवन्निन्द्र गिर्वणः शिक्षो शिक्षसि दाशुषे । अस्माकं गिर उत सुष्टुतिं वसो कण्ववच्छृणुधी हवम्
yasmai tvaṃ maghavannindra girvaṇaḥ śikṣo śikṣasi dāśuṣe | asmākaṃ gira uta suṣṭutiṃ vaso kaṇvavacchṛṇudhī havam
This praise is verily thine own: thou hast performed these manly deeds, And sped the wheel upon its way.
- 52.9
अस्तावि मन्म पूर्व्यं ब्रह्मेन्द्राय वोचत । पूर्वीरृतस्य बृहतीरनूषत स्तोतुर्मेधा असृक्षत
astāvi manma pūrvyaṃ brahmendrāya vocata | pūrvīrṛtasya bṛhatīranūṣata stoturmedhā asṛkṣata
At the o'er flowing of this Steer, boldly he strode for life, and took Soma as cattle take their corn.
- 52.10
समिन्द्रो रायो बृहतीरधूनुत सं क्षोणी समु सूर्यम् । सं शुक्रासः शुचयः सं गवाशिरः सोमा इन्द्रममन्दिषुः
samindro rāyo bṛhatīradhūnuta saṃ kṣoṇī samu sūryam | saṃ śukrāsaḥ śucayaḥ saṃ gavāśiraḥ somā indramamandiṣuḥ
Receiving this and craving help, we, who with you are Daksa's sons, Would fain exalt the Maruts' Lord.
- 52.21
य इन्द्रः बृहतीः महान्ति रायः हिरण्यादिधनानि समधूनुत सम्यगकरोत् । यश्चेन्द्रः क्षोणी द्यावापृथिव्यौ समधूनुत सम्यक् रचयांचक्रे । क्षोणी इति द्यावापृथिव्योर्नामधेयम् । 'रोदसी क्षोणी अन्धसी' इति तन्नामसु पाठात् । किंच य इन्द्रः सूर्यं मङ्गलात्मानं समधूनुत समजनयत् । तमिन्द्रं शुक्रासः शुक्लाः दीप्ताः शुचयः पूताः आपः वसतीवर्येकधनलक्षणाः सममन्दिषुः सम्यगमादयन् । किंच गवाशिरः गोदुग्धं सोमाः तद्रसाश्च तमिन्द्रं सममन्दिषुः । इत्थं महानुभाव इन्द्रोऽसीति त्वदर्थं ब्रह्म वोचत इति पूर्वेण संबन्धः
ya indraḥ bṛhatīḥ mahānti rāyaḥ hiraṇyādidhanāni samadhūnuta samyagakarot | yaścendraḥ kṣoṇī dyāvāpṛthivyau samadhūnuta samyak racayāṃcakre | kṣoṇī iti dyāvāpṛthivyornāmadheyam | 'rodasī kṣoṇī andhasī' iti tannāmasu pāṭhāt | kiṃca ya indraḥ sūryaṃ maṅgalātmānaṃ samadhūnuta samajanayat | tamindraṃ śukrāsaḥ śuklāḥ dīptāḥ śucayaḥ pūtāḥ āpaḥ vasatīvaryekadhanalakṣaṇāḥ samamandiṣuḥ samyagamādayan | kiṃca gavāśiraḥ godugdhaṃ somāḥ tadrasāśca tamindraṃ samamandiṣuḥ | itthaṃ mahānubhāva indro'sīti tvadarthaṃ brahma vocata iti pūrveṇa saṃbandhaḥ
- 53.1
उपमं त्वा मघोनां ज्येष्ठं च वृषभाणाम् । पूर्भित्तमं मघवन्निन्द्र गोविदमीशानं राय ईमहे
upamaṃ tvā maghonāṃ jyeṣṭhaṃ ca vṛṣabhāṇām | pūrbhittamaṃ maghavannindra govidamīśānaṃ rāya īmahe
MAY our hymns give thee great delight. Display thy bounty, Thunderer. Drive off the enemies of prayer.
- 53.2
य आयुं कुत्समतिथिग्वमर्दयो वावृधानो दिवेदिवे । तं त्वा वयं हर्यश्वं शतक्रतुं वाजयन्तो हवामहे
ya āyuṃ kutsamatithigvamardayo vāvṛdhāno divedive | taṃ tvā vayaṃ haryaśvaṃ śatakratuṃ vājayanto havāmahe
Crush with thy foot the niggard churls who bring no gifts. Mighty art thou There is not one to equal thee.
- 53.3
आ नो विश्वेषां रसं मध्वः सिञ्चन्त्वद्रयः । ये परावति सुन्विरे जनेष्वा ये अर्वावतीन्दवः
ā no viśveṣāṃ rasaṃ madhvaḥ siñcantvadrayaḥ | ye parāvati sunvire janeṣvā ye arvāvatīndavaḥ
Thou art the Lord of Soma pressed, Soma impressed is also thine. Thou art the Sovran of the folk.
- 53.4
विश्वा द्वेषांसि जहि चाव चा कृधि विश्वे सन्वन्त्वा वसु । शीष्टेषु चित्ते मदिरासो अंशवो यत्रा सोमस्य तृम्पसि
viśvā dveṣāṃsi jahi cāva cā kṛdhi viśve sanvantvā vasu | śīṣṭeṣu citte madirāso aṃśavo yatrā somasya tṛmpasi
Come, go thou forth, dwelling in heaven and listening to the prayers of men: Thou fillest both the heavens and earth.
- 53.5
इन्द्र नेदीय एदिहि मितमेधाभिरूतिभिः । आ शंतम शंतमाभिरभिष्टिभिरा स्वापे स्वापिभिः
indra nedīya edihi mitamedhābhirūtibhiḥ | ā śaṃtama śaṃtamābhirabhiṣṭibhirā svāpe svāpibhiḥ
Even that hill with rocky heights, with hundreds, thousands, held within. Thou for thy worshippers brakest through.
- 53.6
आजितुरं सत्पतिं विश्वचर्षणिं कृधि प्रजास्वाभगम् । प्र सू तिरा शचीभिर्ये त उक्थिनः क्रतुं पुनत आनुषक्
ājituraṃ satpatiṃ viśvacarṣaṇiṃ kṛdhi prajāsvābhagam | pra sū tirā śacībhirye ta ukthinaḥ kratuṃ punata ānuṣak
We call on thee both night and day to taste the flowing Soma juice: Do thou fulfil our heart's desire.
- 53.7
यस्ते साधिष्ठोऽवसे ते स्याम भरेषु ते । वयं होत्राभिरुत देवहूतिभिः ससवांसो मनामहे
yaste sādhiṣṭho'vase te syāma bhareṣu te | vayaṃ hotrābhiruta devahūtibhiḥ sasavāṃso manāmahe
Where is that ever-youthful Steer, strong. necked and never yet bent down? What Brahman ministers to him?
- 53.8
अहं हि ते हरिवो ब्रह्म वाजयुराजिं यामि सदोतिभिः । त्वामिदेव तममे समश्वयुर्गव्युरग्रे मथीनाम्
ahaṃ hi te harivo brahma vājayurājiṃ yāmi sadotibhiḥ | tvāmideva tamame samaśvayurgavyuragre mathīnām
To whose libation doth the Steer, betake him with delight therein? Who takes delight in Indra now?
- 53.23
हे हरिवः हरिसंज्ञकाश्वोपेतेन्द्र ते त्वदीयः योऽहं मेध्य ऋषिः वाजयुः अन्नकामः सन् ब्रह्म अन्नमुद्दिश्य सदा सर्वदा ऊतिभिः त्वत्कृताभिः रक्षाभिः सह आजिं संग्रामं यामि प्राप्नोमि । हीति प्रसिद्धम् । त्वामेव सम् अमे संगतो भवामि । संग्रामे त्वामेवाश्रयामि । नेतरं कंचनेत्यर्थः । एवेत्यनर्थको निपातः
he harivaḥ harisaṃjñakāśvopetendra te tvadīyaḥ yo'haṃ medhya ṛṣiḥ vājayuḥ annakāmaḥ san brahma annamuddiśya sadā sarvadā ūtibhiḥ tvatkṛtābhiḥ rakṣābhiḥ saha ājiṃ saṃgrāmaṃ yāmi prāpnomi | hīti prasiddham | tvāmeva sam ame saṃgato bhavāmi | saṃgrāme tvāmevāśrayāmi | netaraṃ kaṃcanetyarthaḥ | evetyanarthako nipātaḥ
- 54.1
एतत्त इन्द्र वीर्यं गीर्भिर्गृणन्ति कारवः । ते स्तोभन्त ऊर्जमावन्घृतश्चुतं पौरासो नक्षन्धीतिभिः
etatta indra vīryaṃ gīrbhirgṛṇanti kāravaḥ | te stobhanta ūrjamāvanghṛtaścutaṃ paurāso nakṣandhītibhiḥ
THOUGH, Indra, thou art called by men from east and west, from north and south, Come hither quickly with fleet steeds
- 54.2
नक्षन्त इन्द्रमवसे सुकृत्यया येषां सुतेषु मन्दसे । यथा संवर्ते अमदो यथा कृश एवास्मे इन्द्र मत्स्व
nakṣanta indramavase sukṛtyayā yeṣāṃ suteṣu mandase | yathā saṃvarte amado yathā kṛśa evāsme indra matsva
If in the effluence of heaven, rich in its light, thou takest joy, Or in the sea in Soma juice.
- 54.3
आ नो विश्वे सजोषसो देवासो गन्तनोप नः । वसवो रुद्रा अवसे न आ गमञ्छृण्वन्तु मरुतो हवम्
ā no viśve sajoṣaso devāso gantanopa naḥ | vasavo rudrā avase na ā gamañchṛṇvantu maruto havam
With songs I call thee, Great and Wide, even as a cow to profit us, Indra, to drink the Soma-draught.
- 54.4
पूषा विष्णुर्हवनं मे सरस्वत्यवन्तु सप्त सिन्धवः । आपो वातः पर्वतासो वनस्पतिः शृणोतु पृथिवी हवम्
pūṣā viṣṇurhavanaṃ me sarasvatyavantu sapta sindhavaḥ | āpo vātaḥ parvatāso vanaspatiḥ śṛṇotu pṛthivī havam
Hither, O Indra, let thy Bays bear up and, bring upon thy car Thy glory, God! and majesty.
- 54.5
यदिन्द्र राधो अस्ति ते माघोनं मघवत्तम । तेन नो बोधि सधमाद्यो वृधे भगो दानाय वृत्रहन्
yadindra rādho asti te māghonaṃ maghavattama | tena no bodhi sadhamādyo vṛdhe bhago dānāya vṛtrahan
Thou, Indra, wouldst be sung and praised as great, strong, lordly in thy deeds Come hither, drink our Soma juice.
- 54.6
आजिपते नृपते त्वमिद्धि नो वाज आ वक्षि सुक्रतो । वीती होत्राभिरुत देववीतिभिः ससवांसो वि शृण्विरे
ājipate nṛpate tvamiddhi no vāja ā vakṣi sukrato | vītī hotrābhiruta devavītibhiḥ sasavāṃso vi śṛṇvire
We who have shed the Soma and prepared the feast are calling thee. To sit on this our sacred grass.
- 54.7
सन्ति ह्यर्य आशिष इन्द्र आयुर्जनानाम् । अस्मान्नक्षस्व मघवन्नुपावसे धुक्षस्व पिप्युषीमिषम्
santi hyarya āśiṣa indra āyurjanānām | asmānnakṣasva maghavannupāvase dhukṣasva pipyuṣīmiṣam
As, Indra, thou art evermore the common Lord of all alike, As such we invocate thee now.
- 54.8
वयं त इन्द्र स्तोमेभिर्विधेम त्वमस्माकं शतक्रतो । महि स्थूरं शशयं राधो अह्रयं प्रस्कण्वाय नि तोशय
vayaṃ ta indra stomebhirvidhema tvamasmākaṃ śatakrato | mahi sthūraṃ śaśayaṃ rādho ahrayaṃ praskaṇvāya ni tośaya
The men with stones have milked for thee this nectar of the Soma juice: Indra, be pleased with it, and drink.
- 54.24
पूषा पोषको देवः विष्णुर्व्यापको देवः सरस्वती । सर इत्युदकनाम । तद्वती देवी च एते सर्वे मे मम मातरिश्वानस्य (मातरिश्वनः ) ऋषेः हवनमाह्वानम् । स्तोत्रमिति यावत् । अवन्तु शृण्वन्तु । अवतिरत्र श्रवणकर्मा ।' अव रक्षणगति' इत्यस्मिन् सूत्रे () तस्य श्रवणाभिधानात् । किंच सप्त सप्तसंख्याकाः सिन्धवो गङ्गाद्या नद्य आपः जलाभिमानिन्यो देवताः वातो वायुः पर्वतासः पर्ववतां मेर्वादीनामभिमानिनो देवाश्च मे हवनम् अवन्तु शृण्वन्तु । अथ च वनस्पतिः वनानां पातारः पालको (पालका) देवाः पृथिवी च देवी मे हवं स्तोत्रं शृणोतु
pūṣā poṣako devaḥ viṣṇurvyāpako devaḥ sarasvatī | sara ityudakanāma | tadvatī devī ca ete sarve me mama mātariśvānasya (mātariśvanaḥ ) ṛṣeḥ havanamāhvānam | stotramiti yāvat | avantu śṛṇvantu | avatiratra śravaṇakarmā |' ava rakṣaṇagati' ityasmin sūtre () tasya śravaṇābhidhānāt | kiṃca sapta saptasaṃkhyākāḥ sindhavo gaṅgādyā nadya āpaḥ jalābhimāninyo devatāḥ vāto vāyuḥ parvatāsaḥ parvavatāṃ mervādīnāmabhimānino devāśca me havanam avantu śṛṇvantu | atha ca vanaspatiḥ vanānāṃ pātāraḥ pālako (pālakā) devāḥ pṛthivī ca devī me havaṃ stotraṃ śṛṇotu
- 54.25
हे इन्द्र वयं यजमानाः ते त्वदीयाः स्मः । त्वं चास्माकमसि । 'त्वमस्माकं तवस्मसि' (ऋ. सं. ८. ९२. ३२) इति श्रुतेः । अतः हे शतक्रतो बहुकर्मवन्निन्द्र स्तोमेभिः स्तोत्रैः विधेम परिचरेम त्वाम् । यस्मात्त्वदीया वयं तस्मात्त्वं प्रस्कण्वाय कण्वपुत्राय मह्यं मातरिश्वनाय ( मातरिश्वने ) राधो धनं नि तोशय नियमेन देहि । तदेव राधो विशिनष्टि । महि महत् पूज्यं स्थूरं स्थूलम् । प्रौढमित्यर्थः । शशयं देवब्राह्मणादिशरीरे शयानं तैरुपभोग्यमित्यर्थः । अह्रयं लज्जारहितम् । पापवर्त्मना लब्धं धनं हि लज्जासहितं भवति । इदं तु न तथा । ईश्वरानुग्रहलब्धत्वात्तस्येत्यर्थः
he indra vayaṃ yajamānāḥ te tvadīyāḥ smaḥ | tvaṃ cāsmākamasi | 'tvamasmākaṃ tavasmasi' (ṛ. saṃ. 8. 92. 32) iti śruteḥ | ataḥ he śatakrato bahukarmavannindra stomebhiḥ stotraiḥ vidhema paricarema tvām | yasmāttvadīyā vayaṃ tasmāttvaṃ praskaṇvāya kaṇvaputrāya mahyaṃ mātariśvanāya ( mātariśvane ) rādho dhanaṃ ni tośaya niyamena dehi | tadeva rādho viśinaṣṭi | mahi mahat pūjyaṃ sthūraṃ sthūlam | prauḍhamityarthaḥ | śaśayaṃ devabrāhmaṇādiśarīre śayānaṃ tairupabhogyamityarthaḥ | ahrayaṃ lajjārahitam | pāpavartmanā labdhaṃ dhanaṃ hi lajjāsahitaṃ bhavati | idaṃ tu na tathā | īśvarānugrahalabdhatvāttasyetyarthaḥ
- 55.1
भूरीदिन्द्रस्य वीर्यं व्यख्यमभ्यायति । राधस्ते दस्यवे वृक
bhūrīdindrasya vīryaṃ vyakhyamabhyāyati | rādhaste dasyave vṛka
LOUD singing at the sacred rite where Soma flows we priests invoke With haste, that he may help, as the bard's Cherisher, Indra who findeth wealth for you.
- 55.2
शतं श्वेतास उक्षणो दिवि तारो न रोचन्ते । मह्ना दिवं न तस्तभुः
śataṃ śvetāsa ukṣaṇo divi tāro na rocante | mahnā divaṃ na tastabhuḥ
Whom with fair helm, in rapture of the juice, the firm resistless slayers hinder not: Giver of glorious wealth to him who sing a his praise, honouring him who toils and pours:
- 55.3
शतं वेणूञ्छतं शुनः शतं चर्माणि म्लातानि । शतं मे बल्बजस्तुका अरुषीणां चतुःशतम्
śataṃ veṇūñchataṃ śunaḥ śataṃ carmāṇi mlātāni | śataṃ me balbajastukā aruṣīṇāṃ catuḥśatam
Sakra, who like a curry-comb for horses or a golden goad, Indra, the Vrtra-slayer, urges eagerly the opening of the stall of kine:
- 55.4
सुदेवा स्थ काण्वायना वयोवयो विचरन्तः । अश्वासो न चङ्क्रमत
sudevā stha kāṇvāyanā vayovayo vicarantaḥ | aśvāso na caṅkramata
Who for the worshipper scatters forth ample wealth, even though buried, piled in heaps: May Indra, Lord of Bay Steeds, fair-helmed Thunderer, act at his pleasure, as he lists.
- 55.5
आदित्साप्तस्य चर्किरन्नानूनस्य महि श्रवः । श्यावीरतिध्वसन्पथश्चक्षुषा चन संनशे
āditsāptasya carkirannānūnasya mahi śravaḥ | śyāvīratidhvasanpathaścakṣuṣā cana saṃnaśe
Hero whom many praise, what thou hast longed for, oven of old, from men. All that we offer unto thee, O Indra, now, sacrifice, laud, effectual speech.
- 55.26
आदित् दानानन्तरमेव अनूनस्य अन्यूनस्य । सर्वोत्कृष्टस्येति यावत् । साप्तस्य एवंनाम्नः कण्वपुत्रस्य संबन्धि महि महत् श्रवः यशः न चर्किरन् न कर्तुमिच्छन्ति । तद्यशः संपादयितुं केचित् नेशते इत्यर्थः । किंच पथः धर्ममार्गात् सकाशात् अतिध्वसन् अतिशयेनाधः पतन् कृपणः पुमान् श्यावीः कपिला गाः चक्षुषा चन नेत्रेणापि संनशे सम्यक् व्याप्तुं संद्रष्टुं नेष्टे । किमुत वक्तव्यं तद्यशःसंपादने नेष्ठे इति
ādit dānānantarameva anūnasya anyūnasya | sarvotkṛṣṭasyeti yāvat | sāptasya evaṃnāmnaḥ kaṇvaputrasya saṃbandhi mahi mahat śravaḥ yaśaḥ na carkiran na kartumicchanti | tadyaśaḥ saṃpādayituṃ kecit neśate ityarthaḥ | kiṃca pathaḥ dharmamārgāt sakāśāt atidhvasan atiśayenādhaḥ patan kṛpaṇaḥ pumān śyāvīḥ kapilā gāḥ cakṣuṣā cana netreṇāpi saṃnaśe samyak vyāptuṃ saṃdraṣṭuṃ neṣṭe | kimuta vaktavyaṃ tadyaśaḥsaṃpādane neṣṭhe iti
- 56.1
प्रति ते दस्यवे वृक राधो अदर्श्यह्रयम् । द्यौर्न प्रथिना शवः
prati te dasyave vṛka rādho adarśyahrayam | dyaurna prathinā śavaḥ
Now pray we to these Ksatriyas, to the Adityas for their aid, These who are gracious to assist.
- 56.2
दश मह्यं पौतक्रतः सहस्रा दस्यवे वृकः । नित्याद्रायो अमंहत
daśa mahyaṃ pautakrataḥ sahasrā dasyave vṛkaḥ | nityādrāyo amaṃhata
May Mitra bear us oer distress, and Varuna and Aryaman, Yea, the Adityas, as they know.
- 56.3
शतं मे गर्दभानां शतमूर्णावतीनाम् । शतं दासाँ अति स्रजः
śataṃ me gardabhānāṃ śatamūrṇāvatīnām | śataṃ dāsā~ ati srajaḥ
For wonderful and meet for praise is these Adityas' saving help To him who offers and prepares.
- 56.4
तत्रो अपि प्राणीयत पूतक्रतायै व्यक्ता । अश्वानामिन्न यूथ्याम्
tatro api prāṇīyata pūtakratāyai vyaktā | aśvānāminna yūthyām
The mighty aid of you, the Great, Varuna, Mitra, Aryarnan, We claim to be our sure defence.
- 56.5
अचेत्यग्निश्चिकितुर्हव्यवाट् स सुमद्रथः । अग्निः शुक्रेण शोचिषा बृहत्सूरो अरोचत दिवि सूर्यो अरोचत
acetyagniścikiturhavyavāṭ sa sumadrathaḥ | agniḥ śukreṇa śociṣā bṛhatsūro arocata divi sūryo arocata
Guard us, Adityas, still alive, before the deadly weapon strike: Are ye not they who hear our call?
- 57.1
युवं देवा क्रतुना पूर्व्येण युक्ता रथेन तविषं यजत्रा । आगच्छतं नासत्या शचीभिरिदं तृतीयं सवनं पिबाथः
yuvaṃ devā kratunā pūrvyeṇa yuktā rathena taviṣaṃ yajatrā | āgacchataṃ nāsatyā śacībhiridaṃ tṛtīyaṃ savanaṃ pibāthaḥ
EVEN as a car to give us aid, we draw thee hither for our bliss, Strong in thy deeds, checking assault, Lord, Mightiest Indra, of the brave!
- 57.2
युवां देवास्त्रय एकादशासः सत्याः सत्यस्य ददृशे पुरस्तात् । अस्माकं यज्ञं सवनं जुषाणा पातं सोममश्विना दीद्यग्नी
yuvāṃ devāstraya ekādaśāsaḥ satyāḥ satyasya dadṛśe purastāt | asmākaṃ yajñaṃ savanaṃ juṣāṇā pātaṃ somamaśvinā dīdyagnī
Great in thy power and wisdom, Strong, with thought that comprehendeth all Thou hast filled full with majesty.
- 57.3
पनाय्यं तदश्विना कृतं वां वृषभो दिवो रजसः पृथिव्याः । सहस्रं शंसा उत ये गविष्टौ सर्वाँ इत्ताँ उप याता पिबध्यै
panāyyaṃ tadaśvinā kṛtaṃ vāṃ vṛṣabho divo rajasaḥ pṛthivyāḥ | sahasraṃ śaṃsā uta ye gaviṣṭau sarvā~ ittā~ upa yātā pibadhyai
Thou very Mighty One, whose hands by virtue of thy greatness grasp, The golden bolt that breaks its way.
- 57.4
अयं वां भागो निहितो यजत्रेमा गिरो नासत्योप यातम् । पिबतं सोमं मधुमन्तमस्मे प्र दाश्वांसमवतं शचीभिः
ayaṃ vāṃ bhāgo nihito yajatremā giro nāsatyopa yātam | pibataṃ somaṃ madhumantamasme pra dāśvāṃsamavataṃ śacībhiḥ
Your Lord of might that ne'er hath bent, that ruleth over all mankind, I call, that he, as he is wont, may aid the chariots and the men.
- 57.28
हे यजत्रा यजनीयावश्विनौ अयं पुरोवर्ती वां युवयोः भागः भजनीयोंऽशः सोमलक्षणः निहितः नियमेन स्थापितः । अतस्तं गृहीतुमागच्छतमिति (ग्रहीतु°) शेषः । किंच हे नासत्या नासत्यौ सत्यभूतावश्विनौ युवामिमाः संनिकृष्टाः गिरः स्तुतिलक्षणा वाचः उपयातं समीपे गच्छतं श्रोतुम् । अथ च मधुमन्तं माधुर्योपेतं सोमं पिबतम् । किंच अस्मे अस्माकं संबन्धिनं दाश्वांसं हविर्दत्तवन्तं यजमानं शचीभिः अभिमतफलप्रदानलक्षणैः कर्मभिः प्र अवतं प्रकर्षेण रक्षतम्
he yajatrā yajanīyāvaśvinau ayaṃ purovartī vāṃ yuvayoḥ bhāgaḥ bhajanīyoṃ'śaḥ somalakṣaṇaḥ nihitaḥ niyamena sthāpitaḥ | atastaṃ gṛhītumāgacchatamiti (grahītu°) śeṣaḥ | kiṃca he nāsatyā nāsatyau satyabhūtāvaśvinau yuvāmimāḥ saṃnikṛṣṭāḥ giraḥ stutilakṣaṇā vācaḥ upayātaṃ samīpe gacchataṃ śrotum | atha ca madhumantaṃ mādhuryopetaṃ somaṃ pibatam | kiṃca asme asmākaṃ saṃbandhinaṃ dāśvāṃsaṃ havirdattavantaṃ yajamānaṃ śacībhiḥ abhimataphalapradānalakṣaṇaiḥ karmabhiḥ pra avataṃ prakarṣeṇa rakṣatam
- 58.1
यमृत्विजो बहुधा कल्पयन्तः सचेतसो यज्ञमिमं वहन्ति । यो अनूचानो ब्राह्मणो युक्त आसीत्का स्वित्तत्र यजमानस्य संवित्
yamṛtvijo bahudhā kalpayantaḥ sacetaso yajñamimaṃ vahanti | yo anūcāno brāhmaṇo yukta āsītkā svittatra yajamānasya saṃvit
I SEND you forth the song of praise for Indu, hero-gladdener. With hymn and plenty he invites you to complete the sacrifice.
- 58.2
एक एवाग्निर्बहुधा समिद्ध एकः सूर्यो विश्वमनु प्रभूतः । एकैवोषाः सर्वमिदं वि भात्येकं वा इदं वि बभूव सर्वम्
eka evāgnirbahudhā samiddha ekaḥ sūryo viśvamanu prabhūtaḥ | ekaivoṣāḥ sarvamidaṃ vi bhātyekaṃ vā idaṃ vi babhūva sarvam
Thou wishest for thy kine a bull, for those who long for his approach, For those who turn away from him, lord of thy cows whom none may kill.
- 58.3
ज्योतिष्मन्तं केतुमन्तं त्रिचक्रं सुखं रथं सुषदं भूरिवारम् । चित्रामघा यस्य योगेऽधिजज्ञे तं वां हुवे अति रिक्तं पिबध्यै
jyotiṣmantaṃ ketumantaṃ tricakraṃ sukhaṃ rathaṃ suṣadaṃ bhūrivāram | citrāmaghā yasya yoge'dhijajñe taṃ vāṃ huve ati riktaṃ pibadhyai
The dappled kine who stream with milk prepare his draught of Soma juice: Clans in the birth-place of the Gods, in the three luminous realms of heaven.
- 59.1
इमानि वां भागधेयानि सिस्रत इन्द्रावरुणा प्र महे सुतेषु वाम् । यज्ञेयज्ञे ह सवना भुरण्यथो यत्सुन्वते यजमानाय शिक्षथः
imāni vāṃ bhāgadheyāni sisrata indrāvaruṇā pra mahe suteṣu vām | yajñeyajñe ha savanā bhuraṇyatho yatsunvate yajamānāya śikṣathaḥ
HE who, as Sovran Lord of men, moves with his chariots unrestrained, The Vrtra-slayer vanquisher, of fighting hosts, preeminent, is praised with song.
- 59.2
निष्षिध्वरीरोषधीराप आस्तामिन्द्रावरुणा महिमानमाशत । या सिस्रतू रजसः पारे अध्वनो ययोः शत्रुर्नकिरादेव ओहते
niṣṣidhvarīroṣadhīrāpa āstāmindrāvaruṇā mahimānamāśata | yā sisratū rajasaḥ pāre adhvano yayoḥ śatrurnakirādeva ohate
Honour that Indra, Puruhanman! for his aid, in whose sustaining hand of old, The splendid bolt of thunder was deposited, as the great Sun was set in heaven.
- 59.3
सत्यं तदिन्द्रावरुणा कृशस्य वां मध्व ऊर्मिं दुहते सप्त वाणीः । ताभिर्दाश्वांसमवतं शुभस्पती यो वामदब्धो अभि पाति चित्तिभिः
satyaṃ tadindrāvaruṇā kṛśasya vāṃ madhva ūrmiṃ duhate sapta vāṇīḥ | tābhirdāśvāṃsamavataṃ śubhaspatī yo vāmadabdho abhi pāti cittibhiḥ
No one by deed attains to him who works and strengthens evermore: No, not by sacrifice, to Indra. praised o all, resistless, daring, bold in might.
- 59.4
घृतप्रुषः सौम्या जीरदानवः सप्त स्वसारः सदन ऋतस्य । या ह वामिन्द्रावरुणा घृतश्चुतस्ताभिर्धत्तं यजमानाय शिक्षतम्
ghṛtapruṣaḥ saumyā jīradānavaḥ sapta svasāraḥ sadana ṛtasya | yā ha vāmindrāvaruṇā ghṛtaścutastābhirdhattaṃ yajamānāya śikṣatam
The potent Conqueror, invincible in war, him at whose birth the Mighty Ones, The Kine who spread afar, sent their loud voices out, heavens, earths seat their loud voices out,
- 59.5
अवोचाम महते सौभगाय सत्यं त्वेषाभ्यां महिमानमिन्द्रियम् । अस्मान्स्विन्द्रावरुणा घृतश्चुतस्त्रिभिः साप्तेभिरवतं शुभस्पती
avocāma mahate saubhagāya satyaṃ tveṣābhyāṃ mahimānamindriyam | asmānsvindrāvaruṇā ghṛtaścutastribhiḥ sāptebhiravataṃ śubhaspatī
O Indra, if a hundred heavens and if a hundred earths were thine- No, not a thousand Suns could match thee at thy birth, not both the worlds, O Thunderer.
- 59.6
इन्द्रावरुणा यदृषिभ्यो मनीषां वाचो मतिं श्रुतमदत्तमग्रे । यानि स्थानान्यसृजन्त धीरा यज्ञं तन्वानास्तपसाभ्यपश्यम्
indrāvaruṇā yadṛṣibhyo manīṣāṃ vāco matiṃ śrutamadattamagre | yāni sthānānyasṛjanta dhīrā yajñaṃ tanvānāstapasābhyapaśyam
Thou, Hero, hast performed thy hero deeds with might, yea, all with strength, O Strongest One. Maghavan, help us to a stable full of kine, O Thunderer, with wondrous aids.
- 59.7
इन्द्रावरुणा सौमनसमदृप्तं रायस्पोषं यजमानेषु धत्तम् । प्रजां पुष्टिं भूतिमस्मासु धत्तं दीर्घायुत्वाय प्र तिरतं न आयुः
indrāvaruṇā saumanasamadṛptaṃ rāyaspoṣaṃ yajamāneṣu dhattam | prajāṃ puṣṭiṃ bhūtimasmāsu dhattaṃ dīrghāyutvāya pra tirataṃ na āyuḥ
Let not a godless mortal gain this food, O thou whose life is long! But one who yokes the bright-hued steeds, the Etasas, even Indra yoker of the Bays.
- 59.30
ताः सत्यवाण्यः क्व सन्तीत्यपेक्षायामाह । ऋतस्य यज्ञस्य सदने स्थाने सप्त सप्तसंख्याकाः स्वसारः स्वयंसारिण्यो वाण्यः सन्ति । कीदृश्यस्ताः । घृतप्रुषः । घृतमित्युदकनाम । तेन सोमरसो लक्ष्यते । तथा च सोमरसस्राविण्य इत्यर्थः । सोम्याः सोमार्हाः जीरदानवः क्षिप्रदानाः । किंच हे इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणौ या वाण्यः वां युवामुद्दिश्य घृतश्चुतः सोमरसस्राविण्यो भवन्ति अथवा आज्यस्राविण्यो भवन्ति । हेति प्रसिद्धम् । ताभिर्हेतुभूताभिः धत्तं यजमानं पुष्णीतम् । तदर्थं च यजमानाय शिक्षतमभिमतं दत्तम्
tāḥ satyavāṇyaḥ kva santītyapekṣāyāmāha | ṛtasya yajñasya sadane sthāne sapta saptasaṃkhyākāḥ svasāraḥ svayaṃsāriṇyo vāṇyaḥ santi | kīdṛśyastāḥ | ghṛtapruṣaḥ | ghṛtamityudakanāma | tena somaraso lakṣyate | tathā ca somarasasrāviṇya ityarthaḥ | somyāḥ somārhāḥ jīradānavaḥ kṣipradānāḥ | kiṃca he indrāvaruṇā indrāvaruṇau yā vāṇyaḥ vāṃ yuvāmuddiśya ghṛtaścutaḥ somarasasrāviṇyo bhavanti athavā ājyasrāviṇyo bhavanti | heti prasiddham | tābhirhetubhūtābhiḥ dhattaṃ yajamānaṃ puṣṇītam | tadarthaṃ ca yajamānāya śikṣatamabhimataṃ dattam
- 59.31
हे इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणा युवां सौमनसं प्रसन्नमनस्कत्वं तथा अदृप्तम् अनुद्धतम् । मोहशून्यमिति यावत् । रायः धनस्य पोषं पुष्टिं च यजमानेषु धत्तं धारयतम् । किंचास्मासु स्तोतृषु प्रजां पुत्रपौत्रादिरूपां पुष्टिं धनादेः समृद्धिं भूतिं गवाश्वादिगजान्तसंपदं च धत्तं धारयतम् । अथ च दीर्घायुत्वाय चिरजीवनाय नोऽस्माकमायुः जीवितकालं प्र तिरतं प्रवर्धयतम् । प्रपूर्वस्तिरतिर्वर्धनार्थः
he indrāvaruṇā indrāvaruṇā yuvāṃ saumanasaṃ prasannamanaskatvaṃ tathā adṛptam anuddhatam | mohaśūnyamiti yāvat | rāyaḥ dhanasya poṣaṃ puṣṭiṃ ca yajamāneṣu dhattaṃ dhārayatam | kiṃcāsmāsu stotṛṣu prajāṃ putrapautrādirūpāṃ puṣṭiṃ dhanādeḥ samṛddhiṃ bhūtiṃ gavāśvādigajāntasaṃpadaṃ ca dhattaṃ dhārayatam | atha ca dīrghāyutvāya cirajīvanāya no'smākamāyuḥ jīvitakālaṃ pra tirataṃ pravardhayatam | prapūrvastiratirvardhanārthaḥ
- 60.1
अग्न आ याह्यग्निभिर्होतारं त्वा वृणीमहे । आ त्वामनक्तु प्रयता हविष्मती यजिष्ठं बर्हिरासदे
agna ā yāhyagnibhirhotāraṃ tvā vṛṇīmahe | ā tvāmanaktu prayatā haviṣmatī yajiṣṭhaṃ barhirāsade
O AGNI, with thy mighty wealth guard us from all malignity, Yea, from all hate of mortal man.
- 60.2
अच्छा हि त्वा सहसः सूनो अङ्गिरः स्रुचश्चरन्त्यध्वरे । ऊर्जो नपातं घृतकेशमीमहेऽग्निं यज्ञेषु पूर्व्यम्
acchā hi tvā sahasaḥ sūno aṅgiraḥ srucaścarantyadhvare | ūrjo napātaṃ ghṛtakeśamīmahe'gniṃ yajñeṣu pūrvyam
For over thee, O Friend from birth, the wrath of man hath no control: Nay, Guardian of the earth art thou.
- 60.3
अग्ने कविर्वेधा असि होता पावक यक्ष्यः । मन्द्रो यजिष्ठो अध्वरेष्वीड्यो विप्रेभिः शुक्र मन्मभिः
agne kavirvedhā asi hotā pāvaka yakṣyaḥ | mandro yajiṣṭho adhvareṣvīḍyo viprebhiḥ śukra manmabhiḥ
As such, with all the Gods, O Son of Strength, auspicious in thy flame. Give us wealth bringing all things good.
- 60.4
अद्रोघमा वहोशतो यविष्ठ्य देवाँ अजस्र वीतये । अभि प्रयांसि सुधिता वसो गहि मन्दस्व धीतिभिर्हितः
adroghamā vahośato yaviṣṭhya devā~ ajasra vītaye | abhi prayāṃsi sudhitā vaso gahi mandasva dhītibhirhitaḥ
Malignities stay not from wealth the mortal man whom, Agni, thou Protectest while he offers gifts.
- 60.5
त्वमित्सप्रथा अस्यग्ने त्रातरृतस्कविः । त्वां विप्रासः समिधान दीदिव आ विवासन्ति वेधसः
tvamitsaprathā asyagne trātarṛtaskaviḥ | tvāṃ viprāsaḥ samidhāna dīdiva ā vivāsanti vedhasaḥ
Sage Agni, be whom thou dost urge, in worship of the Gods, to wealth, With thine assistance winneth kine.
- 60.6
शोचा शोचिष्ठ दीदिहि विशे मयो रास्व स्तोत्रे महाँ असि । देवानां शर्मन्मम सन्तु सूरयः शत्रूषाहः स्वग्नयः
śocā śociṣṭha dīdihi viśe mayo rāsva stotre mahā~ asi | devānāṃ śarmanmama santu sūrayaḥ śatrūṣāhaḥ svagnayaḥ
Riches with many heroes thou hast for the man who offers gifts: Lead thou us on to higher bliss.
- 60.7
यथा चिद्वृद्धमतसमग्ने संजूर्वसि क्षमि । एवा दह मित्रमहो यो अस्मध्रुग्दुर्मन्मा कश्च वेनति
yathā cidvṛddhamatasamagne saṃjūrvasi kṣami | evā daha mitramaho yo asmadhrugdurmanmā kaśca venati
Save us, O Jatavedas, nor abandon us to him who sins, Unto the evil-hearted man.
- 60.8
मा नो मर्ताय रिपवे रक्षस्विने माघशंसाय रीरधः । अस्रेधद्भिस्तरणिभिर्यविष्ठ्य शिवेभिः पाहि पायुभिः
mā no martāya ripave rakṣasvine māghaśaṃsāya rīradhaḥ | asredhadbhistaraṇibhiryaviṣṭhya śivebhiḥ pāhi pāyubhiḥ
O Agni, let no godless man avert thy bounty as a God: Over all treasures thou art Lord.
- 60.9
पाहि नो अग्न एकया पाह्युत द्वितीयया । पाहि गीर्भिस्तिसृभिरूर्जां पते पाहि चतसृभिर्वसो
pāhi no agna ekayā pāhyuta dvitīyayā | pāhi gīrbhistisṛbhirūrjāṃ pate pāhi catasṛbhirvaso
So, Son of Strength, thou aidest us to what is great and excellent. Those, Vasu! Friend! who sing thy praise.
- 60.10
पाहि विश्वस्माद्रक्षसो अराव्णः प्र स्म वाजेषु नोऽव । त्वामिद्धि नेदिष्ठं देवतातय आपिं नक्षामहे वृधे
pāhi viśvasmādrakṣaso arāvṇaḥ pra sma vājeṣu no'va | tvāmiddhi nediṣṭhaṃ devatātaya āpiṃ nakṣāmahe vṛdhe
Let our songs come anear to him beauteous and bright with piercing flame Our offerings, with our homage, to the Lord of wealth, to him whom many praise, for help:
- 60.11
आ नो अग्ने वयोवृधं रयिं पावक शंस्यम् । रास्वा च न उपमाते पुरुस्पृहं सुनीती स्वयशस्तरम्
ā no agne vayovṛdhaṃ rayiṃ pāvaka śaṃsyam | rāsvā ca na upamāte puruspṛhaṃ sunītī svayaśastaram
To Agni Jatavedas, to the Son of Strength, that he may give us precious gifts, Immortal, from of old Priest among mortal men, the most delightful in the house.
- 60.12
येन वंसाम पृतनासु शर्धतस्तरन्तो अर्य आदिशः । स त्वं नो वर्ध प्रयसा शचीवसो जिन्वा धियो वसुविदः
yena vaṃsāma pṛtanāsu śardhatastaranto arya ādiśaḥ | sa tvaṃ no vardha prayasā śacīvaso jinvā dhiyo vasuvidaḥ
Agni, made yours by sacrifice, Agni, while holy rites advance; Agni, the first in songs, first with the warrior steed; Agni to win the land for us.
- 60.13
शिशानो वृषभो यथाग्निः शृङ्गे दविध्वत् । तिग्मा अस्य हनवो न प्रतिधृषे सुजम्भः सहसो यहुः
śiśāno vṛṣabho yathāgniḥ śṛṅge davidhvat | tigmā asya hanavo na pratidhṛṣe sujambhaḥ sahaso yahuḥ
May Agni who is Lord of wealth vouchsafe us food for friendship sake. Agni we ever seek for seed and progeny, the Vasu who protects our lives.
- 60.14
नहि ते अग्ने वृषभ प्रतिधृषे जम्भासो यद्वितिष्ठसे । स त्वं नो होतः सुहुतं हविष्कृधि वंस्वा नो वार्या पुरु
nahi te agne vṛṣabha pratidhṛṣe jambhāso yadvitiṣṭhase | sa tvaṃ no hotaḥ suhutaṃ haviṣkṛdhi vaṃsvā no vāryā puru
Solicit with your chants, for help, Agni the God with piercing flame, For riches famous Agni, Purumilha and ye men! Agni to light our dwelling well.
- 60.15
शेषे वनेषु मात्रोः सं त्वा मर्तास इन्धते । अतन्द्रो हव्या वहसि हविष्कृत आदिद्देवेषु राजसि
śeṣe vaneṣu mātroḥ saṃ tvā martāsa indhate | atandro havyā vahasi haviṣkṛta ādiddeveṣu rājasi
Agni we laud that he may keep our foes afar, Agni to give us health and strength. Let him as Guardian be invoked in all the tribes, the lighter-up of glowing brands.
- 60.16
सप्त होतारस्तमिदीळते त्वाग्ने सुत्यजमह्रयम् । भिनत्स्यद्रिं तपसा वि शोचिषा प्राग्ने तिष्ठ जनाँ अति
sapta hotārastamidīl̤ate tvāgne sutyajamahrayam | bhinatsyadriṃ tapasā vi śociṣā prāgne tiṣṭha janā~ ati
- 60.17
अग्निमग्निं वो अध्रिगुं हुवेम वृक्तबर्हिषः । अग्निं हितप्रयसः शश्वतीष्वा होतारं चर्षणीनाम्
agnimagniṃ vo adhriguṃ huvema vṛktabarhiṣaḥ | agniṃ hitaprayasaḥ śaśvatīṣvā hotāraṃ carṣaṇīnām
- 60.18
केतेन शर्मन्सचते सुषामण्यग्ने तुभ्यं चिकित्वना । इषण्यया नः पुरुरूपमा भर वाजं नेदिष्ठमूतये
ketena śarmansacate suṣāmaṇyagne tubhyaṃ cikitvanā | iṣaṇyayā naḥ pururūpamā bhara vājaṃ nediṣṭhamūtaye
- 60.19
अग्ने जरितर्विश्पतिस्तेपानो देव रक्षसः । अप्रोषिवान्गृहपतिर्महाँ असि दिवस्पायुर्दुरोणयुः
agne jaritarviśpatistepāno deva rakṣasaḥ | aproṣivāngṛhapatirmahā~ asi divaspāyurduroṇayuḥ
- 60.20
मा नो रक्ष आ वेशीदाघृणीवसो मा यातुर्यातुमावताम् । परोगव्यूत्यनिरामप क्षुधमग्ने सेध रक्षस्विनः
mā no rakṣa ā veśīdāghṛṇīvaso mā yāturyātumāvatām | parogavyūtyanirāmapa kṣudhamagne sedha rakṣasvinaḥ
- 61.1
उभयं शृणवच्च न इन्द्रो अर्वागिदं वचः । सत्राच्या मघवा सोमपीतये धिया शविष्ठ आ गमत्
ubhayaṃ śṛṇavacca na indro arvāgidaṃ vacaḥ | satrācyā maghavā somapītaye dhiyā śaviṣṭha ā gamat
PREPARE oblation: let him come; and let the minister serve again Who knows the ordering thereof,
- 61.2
तं हि स्वराजं वृषभं तमोजसे धिषणे निष्टतक्षतुः । उतोपमानां प्रथमो नि षीदसि सोमकामं हि ते मनः
taṃ hi svarājaṃ vṛṣabhaṃ tamojase dhiṣaṇe niṣṭatakṣatuḥ | utopamānāṃ prathamo ni ṣīdasi somakāmaṃ hi te manaḥ
Rejoicing in his friendship, let the priest be seated over man, Beside the shoot of active power.
- 61.3
आ वृषस्व पुरूवसो सुतस्येन्द्रान्धसः । विद्मा हि त्वा हरिवः पृत्सु सासहिमधृष्टं चिद्दधृष्वणिम्
ā vṛṣasva purūvaso sutasyendrāndhasaḥ | vidmā hi tvā harivaḥ pṛtsu sāsahimadhṛṣṭaṃ ciddadhṛṣvaṇim
Him, glowing bright beyond all thought, they seek among the race of man; With him for tongue they seize the food.
- 61.4
अप्रामिसत्य मघवन्तथेदसदिन्द्र क्रत्वा यथा वशः । सनेम वाजं तव शिप्रिन्नवसा मक्षू चिद्यन्तो अद्रिवः
aprāmisatya maghavantathedasadindra kratvā yathā vaśaḥ | sanema vājaṃ tava śiprinnavasā makṣū cidyanto adrivaḥ
He hath inflamed the twofold plain: lifegiving, he hath climbed the wood, And with his tongue hath struck the rock.
- 61.5
शग्ध्यू षु शचीपत इन्द्र विश्वाभिरूतिभिः । भगं न हि त्वा यशसं वसुविदमनु शूर चरामसि
śagdhyū ṣu śacīpata indra viśvābhirūtibhiḥ | bhagaṃ na hi tvā yaśasaṃ vasuvidamanu śūra carāmasi
Wandering here the radiant Calf finds none to fetter him, and seeks The Mother to declare his praise.
- 61.6
पौरो अश्वस्य पुरुकृद्गवामस्युत्सो देव हिरण्ययः । नकिर्हि दानं परिमर्धिषत्त्वे यद्यद्यामि तदा भर
pauro aśvasya purukṛdgavāmasyutso deva hiraṇyayaḥ | nakirhi dānaṃ parimardhiṣattve yadyadyāmi tadā bhara
And now that great and mighty team, the team of horses that are his, And traces of his car, are seen.
- 61.7
त्वं ह्येहि चेरवे विदा भगं वसुत्तये । उद्वावृषस्व मघवन्गविष्टय उदिन्द्राश्वमिष्टये
tvaṃ hyehi cerave vidā bhagaṃ vasuttaye | udvāvṛṣasva maghavangaviṣṭaya udindrāśvamiṣṭaye
The seven milk a single cow; the two set other five to work, On the stream's loud-resounding bank.
- 61.8
त्वं पुरू सहस्राणि शतानि च यूथा दानाय मंहसे । आ पुरंदरं चकृम विप्रवचस इन्द्रं गायन्तोऽवसे
tvaṃ purū sahasrāṇi śatāni ca yūthā dānāya maṃhase | ā puraṃdaraṃ cakṛma vipravacasa indraṃ gāyanto'vase
Entreated by Vivasvan's ten, Indra cast down the water-jar With threefold hammer from the sky.
- 61.9
अविप्रो वा यदविधद्विप्रो वेन्द्र ते वचः । स प्र ममन्दत्त्वाया शतक्रतो प्राचामन्यो अहंसन
avipro vā yadavidhadvipro vendra te vacaḥ | sa pra mamandattvāyā śatakrato prācāmanyo ahaṃsana
Three times the newly-kindled flame proceeds around the sacrifice: The priests anoint it with the meath.
- 61.10
उग्रबाहुर्म्रक्षकृत्वा पुरंदरो यदि मे शृणवद्धवम् । वसूयवो वसुपतिं शतक्रतुं स्तोमैरिन्द्रं हवामहे
ugrabāhurmrakṣakṛtvā puraṃdaro yadi me śṛṇavaddhavam | vasūyavo vasupatiṃ śatakratuṃ stomairindraṃ havāmahe
With reverence they drain the fount that circles with its wheel above, Exhaustless, with the mouth below.
- 61.11
न पापासो मनामहे नारायासो न जळ्हवः । यदिन्न्विन्द्रं वृषणं सचा सुते सखायं कृणवामहै
na pāpāso manāmahe nārāyāso na jal̤havaḥ | yadinnvindraṃ vṛṣaṇaṃ sacā sute sakhāyaṃ kṛṇavāmahai
The pressing-stones are set at work: the meath is poured into the tank, At the out-shedding of the fount.
- 61.12
उग्रं युयुज्म पृतनासु सासहिमृणकातिमदाभ्यम् । वेदा भृमं चित्सनिता रथीतमो वाजिनं यमिदू नशत्
ugraṃ yuyujma pṛtanāsu sāsahimṛṇakātimadābhyam | vedā bhṛmaṃ citsanitā rathītamo vājinaṃ yamidū naśat
Ye cows, protect the fount: the two Mighty Ones bless the sacrifice. The handles twain are wrought of gold.
- 61.13
यत इन्द्र भयामहे ततो नो अभयं कृधि । मघवञ्छग्धि तव तन्न ऊतिभिर्वि द्विषो वि मृधो जहि
yata indra bhayāmahe tato no abhayaṃ kṛdhi | maghavañchagdhi tava tanna ūtibhirvi dviṣo vi mṛdho jahi
Pour on the juice the ornament which reaches both the heaven and earth Supply the liquid to the Bull.
- 61.14
त्वं हि राधस्पते राधसो महः क्षयस्यासि विधतः । तं त्वा वयं मघवन्निन्द्र गिर्वणः सुतावन्तो हवामहे
tvaṃ hi rādhaspate rādhaso mahaḥ kṣayasyāsi vidhataḥ | taṃ tvā vayaṃ maghavannindra girvaṇaḥ sutāvanto havāmahe
These know their own abiding-place: like calves beside the mother cows They meet together with their kin.
- 61.15
इन्द्र स्पळुत वृत्रहा परस्पा नो वरेण्यः । स नो रक्षिषच्चरमं स मध्यमं स पश्चात्पातु नः पुरः
indra spal̤uta vṛtrahā paraspā no vareṇyaḥ | sa no rakṣiṣaccaramaṃ sa madhyamaṃ sa paścātpātu naḥ puraḥ
Devouring in their greedy jaws, they make sustaining food in heaven, To Indra, Agni light and prayer.
- 61.16
त्वं नः पश्चादधरादुत्तरात्पुर इन्द्र नि पाहि विश्वतः । आरे अस्मत्कृणुहि दैव्यं भयमारे हेतीरदेवीः
tvaṃ naḥ paścādadharāduttarātpura indra ni pāhi viśvataḥ | āre asmatkṛṇuhi daivyaṃ bhayamāre hetīradevīḥ
The Pious One milked out rich food, sustenance dealt in portions seven, Together with the Sun's seven rays.
- 61.17
अद्याद्या श्वःश्व इन्द्र त्रास्व परे च नः । विश्वा च नो जरितॄन्सत्पते अहा दिवा नक्तं च रक्षिषः
adyādyā śvaḥśva indra trāsva pare ca naḥ | viśvā ca no jaritṝnsatpate ahā divā naktaṃ ca rakṣiṣaḥ
I took some Soma when the Sun rose up, O Mitra, Varuna. That is the sick man's medicine.
- 61.18
प्रभङ्गी शूरो मघवा तुवीमघः सम्मिश्लो वीर्याय कम् । उभा ते बाहू वृषणा शतक्रतो नि या वज्रं मिमिक्षतुः
prabhaṅgī śūro maghavā tuvīmaghaḥ sammiślo vīryāya kam | ubhā te bāhū vṛṣaṇā śatakrato ni yā vajraṃ mimikṣatuḥ
From where oblations must be laid, which is the Well-beloved's home, He with his tongue hath compassed heaven.
- 62.1
प्रो अस्मा उपस्तुतिं भरता यज्जुजोषति । उक्थैरिन्द्रस्य माहिनं वयो वर्धन्ति सोमिनो भद्रा इन्द्रस्य रातयः
pro asmā upastutiṃ bharatā yajjujoṣati | ukthairindrasya māhinaṃ vayo vardhanti somino bhadrā indrasya rātayaḥ
ROUSE ye for him who keeps the Law, yoke your steeds, Asvins, to your car Let your protecting help be near.
- 62.2
अयुजो असमो नृभिरेकः कृष्टीरयास्यः । पूर्वीरति प्र वावृधे विश्वा जातान्योजसा भद्रा इन्द्रस्य रातयः
ayujo asamo nṛbhirekaḥ kṛṣṭīrayāsyaḥ | pūrvīrati pra vāvṛdhe viśvā jātānyojasā bhadrā indrasya rātayaḥ
Come, Asvins, with your car more swift than is the twinkling of an eye Let your protecting help be near.
- 62.3
अहितेन चिदर्वता जीरदानुः सिषासति । प्रवाच्यमिन्द्र तत्तव वीर्याणि करिष्यतो भद्रा इन्द्रस्य रातयः
ahitena cidarvatā jīradānuḥ siṣāsati | pravācyamindra tattava vīryāṇi kariṣyato bhadrā indrasya rātayaḥ
Asvins, ye overlaid with cold the fiery pit for Atri's sake: Let your protecting help be near.
- 62.4
आ याहि कृणवाम त इन्द्र ब्रह्माणि वर्धना । येभिः शविष्ठ चाकनो भद्रमिह श्रवस्यते भद्रा इन्द्रस्य रातयः
ā yāhi kṛṇavāma ta indra brahmāṇi vardhanā | yebhiḥ śaviṣṭha cākano bhadramiha śravasyate bhadrā indrasya rātayaḥ
Where are ye? whither are ye gone? whither, like falcons, have ye flown? Let your protecting help be near.
- 62.5
धृषतश्चिद्धृषन्मनः कृणोषीन्द्र यत्त्वम् । तीव्रैः सोमैः सपर्यतो नमोभिः प्रतिभूषतो भद्रा इन्द्रस्य रातयः
dhṛṣataściddhṛṣanmanaḥ kṛṇoṣīndra yattvam | tīvraiḥ somaiḥ saparyato namobhiḥ pratibhūṣato bhadrā indrasya rātayaḥ
If ye at any time this day are listening to this my call, Let your protecting help be near.
- 62.6
अव चष्ट ऋचीषमोऽवताँ इव मानुषः । जुष्ट्वी दक्षस्य सोमिनः सखायं कृणुते युजं भद्रा इन्द्रस्य रातयः
ava caṣṭa ṛcīṣamo'vatā~ iva mānuṣaḥ | juṣṭvī dakṣasya sominaḥ sakhāyaṃ kṛṇute yujaṃ bhadrā indrasya rātayaḥ
The Asvins, fust to hear our prayer, for closest kinship I approach: Let your protecting help be near.
- 62.7
विश्वे त इन्द्र वीर्यं देवा अनु क्रतुं ददुः । भुवो विश्वस्य गोपतिः पुरुष्टुत भद्रा इन्द्रस्य रातयः
viśve ta indra vīryaṃ devā anu kratuṃ daduḥ | bhuvo viśvasya gopatiḥ puruṣṭuta bhadrā indrasya rātayaḥ
For Atri ye, O Asvins, made a dwelling place to shield him well, Let your protecting help be near.
- 62.8
गृणे तदिन्द्र ते शव उपमं देवतातये । यद्धंसि वृत्रमोजसा शचीपते भद्रा इन्द्रस्य रातयः
gṛṇe tadindra te śava upamaṃ devatātaye | yaddhaṃsi vṛtramojasā śacīpate bhadrā indrasya rātayaḥ
Ye warded off the fervent heat for Atri when he sweetly spake: Let your protecting help be near.
- 62.9
समनेव वपुष्यतः कृणवन्मानुषा युगा । विदे तदिन्द्रश्चेतनमध श्रुतो भद्रा इन्द्रस्य रातयः
samaneva vapuṣyataḥ kṛṇavanmānuṣā yugā | vide tadindraścetanamadha śruto bhadrā indrasya rātayaḥ
Erst Saptavadbri by his prayer obtained the trenchant edge of fire: Let your protecting help be near.
- 62.10
उज्जातमिन्द्र ते शव उत्त्वामुत्तव क्रतुम् । भूरिगो भूरि वावृधुर्मघवन्तव शर्मणि भद्रा इन्द्रस्य रातयः
ujjātamindra te śava uttvāmuttava kratum | bhūrigo bhūri vāvṛdhurmaghavantava śarmaṇi bhadrā indrasya rātayaḥ
Come hither, O ye Lords of wealth, and listen to this call of mine: Let your protecting help be near.
- 62.11
अहं च त्वं च वृत्रहन्सं युज्याव सनिभ्य आ । अरातीवा चिदद्रिवोऽनु नौ शूर मंसते भद्रा इन्द्रस्य रातयः
ahaṃ ca tvaṃ ca vṛtrahansaṃ yujyāva sanibhya ā | arātīvā cidadrivo'nu nau śūra maṃsate bhadrā indrasya rātayaḥ
What is this praise told forth of you as Elders in the ancient way? Let your protecting help be near.
- 62.12
सत्यमिद्वा उ तं वयमिन्द्रं स्तवाम नानृतम् । महाँ असुन्वतो वधो भूरि ज्योतींषि सुन्वतो भद्रा इन्द्रस्य रातयः
satyamidvā u taṃ vayamindraṃ stavāma nānṛtam | mahā~ asunvato vadho bhūri jyotīṃṣi sunvato bhadrā indrasya rātayaḥ
One common brotherhood is yours, Asvins your kindred is the same: Let your protecting help be near.
- 63.1
स पूर्व्यो महानां वेनः क्रतुभिरानजे । यस्य द्वारा मनुष्पिता देवेषु धिय आनजे
sa pūrvyo mahānāṃ venaḥ kratubhirānaje | yasya dvārā manuṣpitā deveṣu dhiya ānaje
EXERTING all our strength with thoughts of power we glorify in speech Agni your dear familiar Friend, the darling Guest in every home.
- 63.2
दिवो मानं नोत्सदन्सोमपृष्ठासो अद्रयः । उक्था ब्रह्म च शंस्या
divo mānaṃ notsadansomapṛṣṭhāso adrayaḥ | ukthā brahma ca śaṃsyā
Whom, served with sacrificial oil like Mitra, men presenting gifts Eulogize with their songs of praise
- 63.3
स विद्वाँ अङ्गिरोभ्य इन्द्रो गा अवृणोदप । स्तुषे तदस्य पौंस्यम्
sa vidvā~ aṅgirobhya indro gā avṛṇodapa | stuṣe tadasya pauṃsyam
Much-lauded Jatavedas, him who bears oblations up to heaven Prepared in service of the Gods.
- 63.4
स प्रत्नथा कविवृध इन्द्रो वाकस्य वक्षणिः । शिवो अर्कस्य होमन्यस्मत्रा गन्त्ववसे
sa pratnathā kavivṛdha indro vākasya vakṣaṇiḥ | śivo arkasya homanyasmatrā gantvavase
To noblest Agni, Friend of man, best Vrtra-slayer, are we come, Him in whose presence Rksa's son, mighty Srutarvan, waxes great;
- 63.5
आदू नु ते अनु क्रतुं स्वाहा वरस्य यज्यवः । श्वात्रमर्का अनूषतेन्द्र गोत्रस्य दावने
ādū nu te anu kratuṃ svāhā varasya yajyavaḥ | śvātramarkā anūṣatendra gotrasya dāvane
To deathless Jatavedas, meet for praise, adored, with sacred oil, Visible through the gloom of night
- 63.6
इन्द्रे विश्वानि वीर्या कृतानि कर्त्वानि च । यमर्का अध्वरं विदुः
indre viśvāni vīryā kṛtāni kartvāni ca | yamarkā adhvaraṃ viduḥ
Even Agni whom these priestly men worship with sacrificial gifts, With lifted ladles offering them.
- 63.7
यत्पाञ्चजन्यया विशेन्द्रे घोषा असृक्षत । अस्तृणाद्बर्हणा विपोऽर्यो मानस्य स क्षयः
yatpāñcajanyayā viśendre ghoṣā asṛkṣata | astṛṇādbarhaṇā vipo'ryo mānasya sa kṣayaḥ
O Agni, this our newest hymn hath been addressed from us to thee, O cheerful Guest, well-born, most wise, worker of wonders, ne'er deceived.
- 63.8
इयमु ते अनुष्टुतिश्चकृषे तानि पौंस्या । प्रावश्चक्रस्य वर्तनिम्
iyamu te anuṣṭutiścakṛṣe tāni pauṃsyā | prāvaścakrasya vartanim
Agni, may it be dear to thee, most grateful, and exceeding sweet: Grow mightier, eulogized therewith.
- 63.9
अस्य वृष्णो व्योदन उरु क्रमिष्ट जीवसे । यवं न पश्व आ ददे
asya vṛṣṇo vyodana uru kramiṣṭa jīvase | yavaṃ na paśva ā dade
Splendid with splendours may it be, and in the battle with the foe Add loftier glory to thy fame.
- 63.10
तद्दधाना अवस्यवो युष्माभिर्दक्षपितरः । स्याम मरुत्वतो वृधे
taddadhānā avasyavo yuṣmābhirdakṣapitaraḥ | syāma marutvato vṛdhe
Steed, cow, a lord of heroes, bright like Indra, who shall fill the car. Whose high renown ye celebrate, and people praise each glorious deed.
- 63.11
बळृत्वियाय धाम्न ऋक्वभिः शूर नोनुमः । जेषामेन्द्र त्वया युजा
bal̤ṛtviyāya dhāmna ṛkvabhiḥ śūra nonumaḥ | jeṣāmendra tvayā yujā
Thou whom Gopavana made glad with song, O Agni Angiras, Hear this my call, thou Holy One.
- 63.12
अस्मे रुद्रा मेहना पर्वतासो वृत्रहत्ये भरहूतौ सजोषाः । यः शंसते स्तुवते धायि पज्र इन्द्रज्येष्ठा अस्माँ अवन्तु देवाः
asme rudrā mehanā parvatāso vṛtrahatye bharahūtau sajoṣāḥ | yaḥ śaṃsate stuvate dhāyi pajra indrajyeṣṭhā asmā~ avantu devāḥ
Thou whom the priestly folk implore to aid the gathering of the spoil, Such be thou in the fight with foes.
- 64.1
उत्त्वा मन्दन्तु स्तोमाः कृणुष्व राधो अद्रिवः । अव ब्रह्मद्विषो जहि
uttvā mandantu stomāḥ kṛṇuṣva rādho adrivaḥ | ava brahmadviṣo jahi
YOKE, Agni, as a charioteer, thy steeds who best invite the Gods: As ancient Herald seat thyself.
- 64.2
पदा पणीँरराधसो नि बाधस्व महाँ असि । नहि त्वा कश्चन प्रति
padā paṇī~rarādhaso ni bādhasva mahā~ asi | nahi tvā kaścana prati
And, God, as skilfullest of all, call for us hitherward the Gods: Give all our wishes sure effect.
- 64.3
त्वमीशिषे सुतानामिन्द्र त्वमसुतानाम् । त्वं राजा जनानाम्
tvamīśiṣe sutānāmindra tvamasutānām | tvaṃ rājā janānām
For thou, Most Youthful, Son of Strength, thou to whom sacrifice is paid, Art holy, faithful to the Law.
- 64.4
एहि प्रेहि क्षयो दिव्याघोषञ्चर्षणीनाम् । ओभे पृणासि रोदसी
ehi prehi kṣayo divyāghoṣañcarṣaṇīnām | obhe pṛṇāsi rodasī
This Agni, Lord of wealth and spoil hundredfold, thousand fold, is head And chief of riches and a Sage.
- 64.5
त्यं चित्पर्वतं गिरिं शतवन्तं सहस्रिणम् । वि स्तोतृभ्यो रुरोजिथ
tyaṃ citparvataṃ giriṃ śatavantaṃ sahasriṇam | vi stotṛbhyo rurojitha
As craftsmen bend the felly, so bend at our general call: come nigh, Angiras, to the sacrifice.
- 64.6
वयमु त्वा दिवा सुते वयं नक्तं हवामहे । अस्माकं काममा पृण
vayamu tvā divā sute vayaṃ naktaṃ havāmahe | asmākaṃ kāmamā pṛṇa
Now, O Virupa, rouse for him, Strong God who shines at early morn, Fair praise with voice that ceases not.
- 64.7
क्व स्य वृषभो युवा तुविग्रीवो अनानतः । ब्रह्मा कस्तं सपर्यति
kva sya vṛṣabho yuvā tuvigrīvo anānataḥ | brahmā kastaṃ saparyati
With missile of this Agni, his who looks afar, will we lay low The thief in combat for the kine.
- 64.8
कस्य स्वित्सवनं वृषा जुजुष्वाँ अव गच्छति । इन्द्रं क उ स्विदा चके
kasya svitsavanaṃ vṛṣā jujuṣvā~ ava gacchati | indraṃ ka u svidā cake
Let not the Companies of Gods fail us, like Dawns that float away, Like cows who leave the niggardly.
- 64.9
कं ते दाना असक्षत वृत्रहन्कं सुवीर्या । उक्थे क उ स्विदन्तमः
kaṃ te dānā asakṣata vṛtrahankaṃ suvīryā | ukthe ka u svidantamaḥ
Let not the sinful tyranny of any fiercely hating foe Smite us, as billows smite a ship.
- 64.10
अयं ते मानुषे जने सोमः पूरुषु सूयते । तस्येहि प्र द्रवा पिब
ayaṃ te mānuṣe jane somaḥ pūruṣu sūyate | tasyehi pra dravā piba
O Agni, God, the people sing reverent praise to thee for strength: With terrors trouble thou the foe.
- 64.11
अयं ते शर्यणावति सुषोमायामधि प्रियः । आर्जीकीये मदिन्तमः
ayaṃ te śaryaṇāvati suṣomāyāmadhi priyaḥ | ārjīkīye madintamaḥ
Wilt thou not, Agni, lend us aid in winning cattle, winning wealth? Maker of room, make room for us.
- 64.12
तमद्य राधसे महे चारुं मदाय घृष्वये । एहीमिन्द्र द्रवा पिब
tamadya rādhase mahe cāruṃ madāya ghṛṣvaye | ehīmindra dravā piba
In this great battle cast us not aside as one who bears a load: Snatch up the wealth and win it all.
- 65.1
यदिन्द्र प्रागपागुदङ्न्यग्वा हूयसे नृभिः । आ याहि तूयमाशुभिः
yadindra prāgapāgudaṅnyagvā hūyase nṛbhiḥ | ā yāhi tūyamāśubhiḥ
NOT to forsake me, I invoke this Indra girt by Maruts, Lord Of magic power who rules with might.
- 65.2
यद्वा प्रस्रवणे दिवो मादयासे स्वर्णरे । यद्वा समुद्रे अन्धसः
yadvā prasravaṇe divo mādayāse svarṇare | yadvā samudre andhasaḥ
This Indra with his Marut Friends clave into pieces Vrtra's bead With hundred-knotted thunderbolt.
- 65.3
आ त्वा गीर्भिर्महामुरुं हुवे गामिव भोजसे । इन्द्र सोमस्य पीतये
ā tvā gīrbhirmahāmuruṃ huve gāmiva bhojase | indra somasya pītaye
Indra, with Marut Friends grown strong, hath rent asunder Vrtra, and Released the waters of the sea.
- 65.4
आ त इन्द्र महिमानं हरयो देव ते महः । रथे वहन्तु बिभ्रतः
ā ta indra mahimānaṃ harayo deva te mahaḥ | rathe vahantu bibhrataḥ
This is that Indra who, begirt by Maruts, won the light of heaven That he might drink the Soma juice.
- 65.5
इन्द्र गृणीष उ स्तुषे महाँ उग्र ईशानकृत् । एहि नः सुतं पिब
indra gṛṇīṣa u stuṣe mahā~ ugra īśānakṛt | ehi naḥ sutaṃ piba
Mighty, impetuous, begirt by Maruts, him who loudly roars, Indra we invocate with songs.
- 65.6
सुतावन्तस्त्वा वयं प्रयस्वन्तो हवामहे । इदं नो बर्हिरासदे
sutāvantastvā vayaṃ prayasvanto havāmahe | idaṃ no barhirāsade
Indra begirt by Maruts we invoke after the ancient plan, That he may drink the Soma juice.
- 65.7
यच्चिद्धि शश्वतामसीन्द्र साधारणस्त्वम् । तं त्वा वयं हवामहे
yacciddhi śaśvatāmasīndra sādhāraṇastvam | taṃ tvā vayaṃ havāmahe
O liberal Indra, Marut-girt, much-lauded Satakratu, drink The Soma at this sacrifice.
- 65.8
इदं ते सोम्यं मध्वधुक्षन्नद्रिभिर्नरः । जुषाण इन्द्र तत्पिब
idaṃ te somyaṃ madhvadhukṣannadribhirnaraḥ | juṣāṇa indra tatpiba
To thee, O Indra, Marut-girt, these Soma juices, Thunderer! Are offered from the heart with lauds.
- 65.9
विश्वाँ अर्यो विपश्चितोऽति ख्यस्तूयमा गहि । अस्मे धेहि श्रवो बृहत्
viśvā~ aryo vipaścito'ti khyastūyamā gahi | asme dhehi śravo bṛhat
Drink, Indra, with thy Marut Friends, pressed Soma at the morning rites, Whetting thy thunderbolt with strength.
- 65.10
दाता मे पृषतीनां राजा हिरण्यवीनाम् । मा देवा मघवा रिषत्
dātā me pṛṣatīnāṃ rājā hiraṇyavīnām | mā devā maghavā riṣat
Arising in thy might, thy jaws thou shookest, Indra, having quaffed The Soma which the mortar pressed.
- 65.11
सहस्रे पृषतीनामधि श्चन्द्रं बृहत्पृथु । शुक्रं हिरण्यमा ददे
sahasre pṛṣatīnāmadhi ścandraṃ bṛhatpṛthu | śukraṃ hiraṇyamā dade
Indra, both worlds complained to thee when uttering thy fearful roar, What time thou smotest Dasyus dead.
- 65.12
नपातो दुर्गहस्य मे सहस्रेण सुराधसः । श्रवो देवेष्वक्रत
napāto durgahasya me sahasreṇa surādhasaḥ | śravo deveṣvakrata
From Indra have I measured out a song eight-footed with nine parts, Delicate, faithful. to the Law.
- 66.1
तरोभिर्वो विदद्वसुमिन्द्रं सबाध ऊतये । बृहद्गायन्तः सुतसोमे अध्वरे हुवे भरं न कारिणम्
tarobhirvo vidadvasumindraṃ sabādha ūtaye | bṛhadgāyantaḥ sutasome adhvare huve bharaṃ na kāriṇam
SCARCELY was Satakratu, born when of his Mother he inquired, Who are the mighty? Who are famed?
- 66.2
न यं दुध्रा वरन्ते न स्थिरा मुरो मदे सुशिप्रमन्धसः । य आदृत्या शशमानाय सुन्वते दाता जरित्र उक्थ्यम्
na yaṃ dudhrā varante na sthirā muro made suśipramandhasaḥ | ya ādṛtyā śaśamānāya sunvate dātā jaritra ukthyam
Then Savassi declared to him Aurnavabha, Ahisuva: Son, these be they thou must o'erthrow
- 66.3
यः शक्रो मृक्षो अश्व्यो यो वा कीजो हिरण्ययः । स ऊर्वस्य रेजयत्यपावृतिमिन्द्रो गव्यस्य वृत्रहा
yaḥ śakro mṛkṣo aśvyo yo vā kījo hiraṇyayaḥ | sa ūrvasya rejayatyapāvṛtimindro gavyasya vṛtrahā
The Vrtra-slayer smote them all as spokes are hammered into naves: The Dasyu-killer waxed in might.
- 66.4
निखातं चिद्यः पुरुसम्भृतं वसूदिद्वपति दाशुषे । वज्री सुशिप्रो हर्यश्व इत्करदिन्द्रः क्रत्वा यथा वशत्
nikhātaṃ cidyaḥ purusambhṛtaṃ vasūdidvapati dāśuṣe | vajrī suśipro haryaśva itkaradindraḥ kratvā yathā vaśat
Then Indra at a single draught drank the contents of thirty pails, Pails that were filled with Soma juice.
- 66.5
यद्वावन्थ पुरुष्टुत पुरा चिच्छूर नृणाम् । वयं तत्त इन्द्र सं भरामसि यज्ञमुक्थं तुरं वचः
yadvāvantha puruṣṭuta purā cicchūra nṛṇām | vayaṃ tatta indra saṃ bharāmasi yajñamukthaṃ turaṃ vacaḥ
Indra in groundless realms of space pierced the Gandharva through, that he Might make Brahmans' strength increase.
- 66.6
सचा सोमेषु पुरुहूत वज्रिवो मदाय द्युक्ष सोमपाः । त्वमिद्धि ब्रह्मकृते काम्यं वसु देष्ठः सुन्वते भुवः
sacā someṣu puruhūta vajrivo madāya dyukṣa somapāḥ | tvamiddhi brahmakṛte kāmyaṃ vasu deṣṭhaḥ sunvate bhuvaḥ
Down from the mountains Indra shot hither his well-directed shaft: He gained the ready brew of rice.
- 66.7
वयमेनमिदा ह्योऽपीपेमेह वज्रिणम् । तस्मा उ अद्य समना सुतं भरा नूनं भूषत श्रुते
vayamenamidā hyo'pīpemeha vajriṇam | tasmā u adya samanā sutaṃ bharā nūnaṃ bhūṣata śrute
One only is that shaft of thine, with thousand feathers, hundred barbs, Which, Indra, thou hast made thy friend.
- 66.8
वृकश्चिदस्य वारण उरामथिरा वयुनेषु भूषति । सेमं न स्तोमं जुजुषाण आ गहीन्द्र प्र चित्रया धिया
vṛkaścidasya vāraṇa urāmathirā vayuneṣu bhūṣati | semaṃ na stomaṃ jujuṣāṇa ā gahīndra pra citrayā dhiyā
Strong as the Gbhus at thy birth, therewith to those who praise thee, men, And women, bring thou food to eat.
- 66.9
कदू न्वस्याकृतमिन्द्रस्यास्ति पौंस्यम् । केनो नु कं श्रोमतेन न शुश्रुवे जनुषः परि वृत्रहा
kadū nvasyākṛtamindrasyāsti pauṃsyam | keno nu kaṃ śromatena na śuśruve januṣaḥ pari vṛtrahā
By thee these exploits were achieved, the mightiest deeds, abundantly: Firm in thy heart thou settest them.
- 66.10
कदू महीरधृष्टा अस्य तविषीः कदु वृत्रघ्नो अस्तृतम् । इन्द्रो विश्वान्बेकनाटाँ अहर्दृश उत क्रत्वा पणीँरभि
kadū mahīradhṛṣṭā asya taviṣīḥ kadu vṛtraghno astṛtam | indro viśvānbekanāṭā~ ahardṛśa uta kratvā paṇī~rabhi
All these things Visnu brought, the Lord of ample stride whom thou hadst sent- A hundred buffaloes, a brew of rice and milk: and Indra, slew the ravening boar
- 66.11
वयं घा ते अपूर्व्येन्द्र ब्रह्माणि वृत्रहन् । पुरूतमासः पुरुहूत वज्रिवो भृतिं न प्र भरामसि
vayaṃ ghā te apūrvyendra brahmāṇi vṛtrahan | purūtamāsaḥ puruhūta vajrivo bhṛtiṃ na pra bharāmasi
Most deadly is thy bow, successful, fashioned well: good is thine arrow, decked with gold. Warlike and well equipped thine arms are, which increase sweetness for him who drinks the sweet.
- 66.12
पूर्वीश्चिद्धि त्वे तुविकूर्मिन्नाशसो हवन्त इन्द्रोतयः । तिरश्चिदर्यः सवना वसो गहि शविष्ठ श्रुधि मे हवम्
pūrvīściddhi tve tuvikūrminnāśaso havanta indrotayaḥ | tiraścidaryaḥ savanā vaso gahi śaviṣṭha śrudhi me havam
- 66.13
वयं घा ते त्वे इद्विन्द्र विप्रा अपि ष्मसि । नहि त्वदन्यः पुरुहूत कश्चन मघवन्नस्ति मर्डिता
vayaṃ ghā te tve idvindra viprā api ṣmasi | nahi tvadanyaḥ puruhūta kaścana maghavannasti marḍitā
- 66.14
त्वं नो अस्या अमतेरुत क्षुधोऽभिशस्तेरव स्पृधि । त्वं न ऊती तव चित्रया धिया शिक्षा शचिष्ठ गातुवित्
tvaṃ no asyā amateruta kṣudho'bhiśasterava spṛdhi | tvaṃ na ūtī tava citrayā dhiyā śikṣā śaciṣṭha gātuvit
- 66.15
सोम इद्वः सुतो अस्तु कलयो मा बिभीतन । अपेदेष ध्वस्मायति स्वयं घैषो अपायति
soma idvaḥ suto astu kalayo mā bibhītana | apedeṣa dhvasmāyati svayaṃ ghaiṣo apāyati
- 67.1
त्यान्नु क्षत्रियाँ अव आदित्यान्याचिषामहे । सुमृळीकाँ अभिष्टये
tyānnu kṣatriyā~ ava ādityānyāciṣāmahe | sumṛl̤īkā~ abhiṣṭaye
BRING us a thousand, Indra, as our guerdon for the Soma juice: Hundreds of kine, O Hero, bring.
- 67.2
मित्रो नो अत्यंहतिं वरुणः पर्षदर्यमा । आदित्यासो यथा विदुः
mitro no atyaṃhatiṃ varuṇaḥ parṣadaryamā | ādityāso yathā viduḥ
Bring cattle, bring us ornament, bring us embellishment and steeds, Give us, besides, two rings of gold.
- 67.3
तेषां हि चित्रमुक्थ्यं वरूथमस्ति दाशुषे । आदित्यानामरंकृते
teṣāṃ hi citramukthyaṃ varūthamasti dāśuṣe | ādityānāmaraṃkṛte
And, Bold One, bring in ample store rich jewels to adorn this ear, For thou, Good Lord, art far renowned.
- 67.4
महि वो महतामवो वरुण मित्रार्यमन् । अवांस्या वृणीमहे
mahi vo mahatāmavo varuṇa mitrāryaman | avāṃsyā vṛṇīmahe
None other is there for the priest, Hero! but thou, to give him gifts, To win much spoil and prosper him.
- 67.5
जीवान्नो अभि धेतनादित्यासः पुरा हथात् । कद्ध स्थ हवनश्रुतः
jīvānno abhi dhetanādityāsaḥ purā hathāt | kaddha stha havanaśrutaḥ
Indra can never be brought low, Sakra can never be subdued: He heareth and beholdeth all.
- 67.6
यद्वः श्रान्ताय सुन्वते वरूथमस्ति यच्छर्दिः । तेना नो अधि वोचत
yadvaḥ śrāntāya sunvate varūthamasti yacchardiḥ | tenā no adhi vocata
He spieth out the wrath of man, he who can never be deceived: Ere blame can come he marketh it.
- 67.7
अस्ति देवा अंहोरुर्वस्ति रत्नमनागसः । आदित्या अद्भुतैनसः
asti devā aṃhorurvasti ratnamanāgasaḥ | ādityā adbhutainasaḥ
He hath his stomach full of might, the Vrtra-slayer, Conqueror, The Soma-drinker, ordering all.
- 67.8
मा नः सेतुः सिषेदयं महे वृणक्तु नस्परि । इन्द्र इद्धि श्रुतो वशी
mā naḥ setuḥ siṣedayaṃ mahe vṛṇaktu naspari | indra iddhi śruto vaśī
In thee all treasures are combined, Soma all blessed things in thee, Uninjured, easy to bestow.
- 67.9
मा नो मृचा रिपूणां वृजिनानामविष्यवः । देवा अभि प्र मृक्षत
mā no mṛcā ripūṇāṃ vṛjinānāmaviṣyavaḥ | devā abhi pra mṛkṣata
To thee speeds forth my hope that craves the gift of corn, and kine and gold, Yea, craving horses, speeds to thee.
- 67.10
उत त्वामदिते मह्यहं देव्युप ब्रुवे । सुमृळीकामभिष्टये
uta tvāmadite mahyahaṃ devyupa bruve | sumṛl̤īkāmabhiṣṭaye
Indra, through hope in thee alone even this sickle do I grasp. Fill my hand, Maghavan, with all that it can hold of barley cut or gathered up.
- 67.11
पर्षि दीने गभीर आँ उग्रपुत्रे जिघांसतः । माकिस्तोकस्य नो रिषत्
parṣi dīne gabhīra ā~ ugraputre jighāṃsataḥ | mākistokasya no riṣat
- 67.12
अनेहो न उरुव्रज उरूचि वि प्रसर्तवे । कृधि तोकाय जीवसे
aneho na uruvraja urūci vi prasartave | kṛdhi tokāya jīvase
- 67.13
ये मूर्धानः क्षितीनामदब्धासः स्वयशसः । व्रता रक्षन्ते अद्रुहः
ye mūrdhānaḥ kṣitīnāmadabdhāsaḥ svayaśasaḥ | vratā rakṣante adruhaḥ
- 67.14
ते न आस्नो वृकाणामादित्यासो मुमोचत । स्तेनं बद्धमिवादिते
te na āsno vṛkāṇāmādityāso mumocata | stenaṃ baddhamivādite
- 67.15
अपो षु ण इयं शरुरादित्या अप दुर्मतिः । अस्मदेत्वजघ्नुषी
apo ṣu ṇa iyaṃ śarurādityā apa durmatiḥ | asmadetvajaghnuṣī
- 67.16
शश्वद्धि वः सुदानव आदित्या ऊतिभिर्वयम् । पुरा नूनं बुभुज्महे
śaśvaddhi vaḥ sudānava ādityā ūtibhirvayam | purā nūnaṃ bubhujmahe
- 67.17
शश्वन्तं हि प्रचेतसः प्रतियन्तं चिदेनसः । देवाः कृणुथ जीवसे
śaśvantaṃ hi pracetasaḥ pratiyantaṃ cidenasaḥ | devāḥ kṛṇutha jīvase
- 67.18
तत्सु नो नव्यं सन्यस आदित्या यन्मुमोचति । बन्धाद्बद्धमिवादिते
tatsu no navyaṃ sanyasa ādityā yanmumocati | bandhādbaddhamivādite
- 67.19
नास्माकमस्ति तत्तर आदित्यासो अतिष्कदे । यूयमस्मभ्यं मृळत
nāsmākamasti tattara ādityāso atiṣkade | yūyamasmabhyaṃ mṛl̤ata
- 67.20
मा नो हेतिर्विवस्वत आदित्याः कृत्रिमा शरुः । पुरा नु जरसो वधीत्
mā no hetirvivasvata ādityāḥ kṛtrimā śaruḥ | purā nu jaraso vadhīt
- 67.21
वि षु द्वेषो व्यंहतिमादित्यासो वि संहितम् । विष्वग्वि वृहता रपः
vi ṣu dveṣo vyaṃhatimādityāso vi saṃhitam | viṣvagvi vṛhatā rapaḥ
- 68.1
आ त्वा रथं यथोतये सुम्नाय वर्तयामसि । तुविकूर्मिमृतीषहमिन्द्र शविष्ठ सत्पते
ā tvā rathaṃ yathotaye sumnāya vartayāmasi | tuvikūrmimṛtīṣahamindra śaviṣṭha satpate
THIS here is Soma, ne'er restrained, active, all-conquering bursting forth, Rsi and Sage by sapience,
- 68.2
तुविशुष्म तुविक्रतो शचीवो विश्वया मते । आ पप्राथ महित्वना
tuviśuṣma tuvikrato śacīvo viśvayā mate | ā paprātha mahitvanā
All that is bare he covers o'er, all that is sick he medicines; The blind man sees, the cripple walks.
- 68.3
यस्य ते महिना महः परि ज्मायन्तमीयतुः । हस्ता वज्रं हिरण्ययम्
yasya te mahinā mahaḥ pari jmāyantamīyatuḥ | hastā vajraṃ hiraṇyayam
Thou, Soma, givest wide defense against the hate of alien men, Hatreds that waste and weaken us.
- 68.4
विश्वानरस्य वस्पतिमनानतस्य शवसः । एवैश्च चर्षणीनामूती हुवे रथानाम्
viśvānarasya vaspatimanānatasya śavasaḥ | evaiśca carṣaṇīnāmūtī huve rathānām
Thou by thine insight and thy skill, Impetuous One, from heaven and earth Drivest the sinner's enmity.
- 68.5
अभिष्टये सदावृधं स्वर्मीळ्हेषु यं नरः । नाना हवन्त ऊतये
abhiṣṭaye sadāvṛdhaṃ svarmīl̤heṣu yaṃ naraḥ | nānā havanta ūtaye
When to their task they come with zeal, may they obtain the Giver's grace, And satisfy his wish who thirsts.
- 68.6
परोमात्रमृचीषममिन्द्रमुग्रं सुराधसम् । ईशानं चिद्वसूनाम्
paromātramṛcīṣamamindramugraṃ surādhasam | īśānaṃ cidvasūnām
So may he find what erst was lost, so may be speed the pious man, And lengthen his remaining life.
- 68.7
तंतमिद्राधसे मह इन्द्रं चोदामि पीतये । यः पूर्व्यामनुष्टुतिमीशे कृष्टीनां नृतुः
taṃtamidrādhase maha indraṃ codāmi pītaye | yaḥ pūrvyāmanuṣṭutimīśe kṛṣṭīnāṃ nṛtuḥ
Gracious, displaying tender love, unconquered, gentle in thy thoughts, Be sweet, O Soma, to our heart.
- 68.8
न यस्य ते शवसान सख्यमानंश मर्त्यः । नकिः शवांसि ते नशत्
na yasya te śavasāna sakhyamānaṃśa martyaḥ | nakiḥ śavāṃsi te naśat
O Soma, terrify us not; strike us not with alarm, O King: Wound not our heart with dazzling flame.
- 68.9
त्वोतासस्त्वा युजाप्सु सूर्ये महद्धनम् । जयेम पृत्सु वज्रिवः
tvotāsastvā yujāpsu sūrye mahaddhanam | jayema pṛtsu vajrivaḥ
When in my dwelling-place I see the wicked enemies of Gods, King, chase their hatred far away, thou Bounteous One, dispel our foes.
- 68.10
तं त्वा यज्ञेभिरीमहे तं गीर्भिर्गिर्वणस्तम । इन्द्र यथा चिदाविथ वाजेषु पुरुमाय्यम्
taṃ tvā yajñebhirīmahe taṃ gīrbhirgirvaṇastama | indra yathā cidāvitha vājeṣu purumāyyam
- 68.11
यस्य ते स्वादु सख्यं स्वाद्वी प्रणीतिरद्रिवः । यज्ञो वितन्तसाय्यः
yasya te svādu sakhyaṃ svādvī praṇītiradrivaḥ | yajño vitantasāyyaḥ
- 68.12
उरु णस्तन्वे तन उरु क्षयाय नस्कृधि । उरु णो यन्धि जीवसे
uru ṇastanve tana uru kṣayāya naskṛdhi | uru ṇo yandhi jīvase
- 68.13
उरुं नृभ्य उरुं गव उरुं रथाय पन्थाम् । देववीतिं मनामहे
uruṃ nṛbhya uruṃ gava uruṃ rathāya panthām | devavītiṃ manāmahe
- 68.14
उप मा षड्द्वाद्वा नरः सोमस्य हर्ष्या । तिष्ठन्ति स्वादुरातयः
upa mā ṣaḍdvādvā naraḥ somasya harṣyā | tiṣṭhanti svādurātayaḥ
- 68.15
ऋज्राविन्द्रोत आ ददे हरी ऋक्षस्य सूनवि । आश्वमेधस्य रोहिता
ṛjrāvindrota ā dade harī ṛkṣasya sūnavi | āśvamedhasya rohitā
- 68.16
सुरथाँ आतिथिग्वे स्वभीशूँरार्क्षे । आश्वमेधे सुपेशसः
surathā~ ātithigve svabhīśū~rārkṣe | āśvamedhe supeśasaḥ
- 68.17
षळश्वाँ आतिथिग्व इन्द्रोते वधूमतः । सचा पूतक्रतौ सनम्
ṣal̤aśvā~ ātithigva indrote vadhūmataḥ | sacā pūtakratau sanam
- 68.18
ऐषु चेतद्वृषण्वत्यन्तरृज्रेष्वरुषी । स्वभीशुः कशावती
aiṣu cetadvṛṣaṇvatyantarṛjreṣvaruṣī | svabhīśuḥ kaśāvatī
- 68.19
न युष्मे वाजबन्धवो निनित्सुश्चन मर्त्यः । अवद्यमधि दीधरत्
na yuṣme vājabandhavo ninitsuścana martyaḥ | avadyamadhi dīdharat
- 69.1
प्रप्र वस्त्रिष्टुभमिषं मन्दद्वीरायेन्दवे । धिया वो मेधसातये पुरंध्या विवासति
prapra vastriṣṭubhamiṣaṃ mandadvīrāyendave | dhiyā vo medhasātaye puraṃdhyā vivāsati
O Sarakratu! truely I have made none else my Comforter. Indra; be gracious unto us.
- 69.2
नदं व ओदतीनां नदं योयुवतीनाम् । पतिं वो अघ्न्यानां धेनूनामिषुध्यसि
nadaṃ va odatīnāṃ nadaṃ yoyuvatīnām | patiṃ vo aghnyānāṃ dhenūnāmiṣudhyasi
Thou who hast ever aided us kindly of old to win the spoil, As such, O Indra, favour us.
- 69.3
ता अस्य सूददोहसः सोमं श्रीणन्ति पृश्नयः । जन्मन्देवानां विशस्त्रिष्वा रोचने दिवः
tā asya sūdadohasaḥ somaṃ śrīṇanti pṛśnayaḥ | janmandevānāṃ viśastriṣvā rocane divaḥ
What now? As prompter of the poor thou helpest him who sheds the juice. Wilt thou not, Indra, strengthen us?
- 69.4
अभि प्र गोपतिं गिरेन्द्रमर्च यथा विदे । सूनुं सत्यस्य सत्पतिम्
abhi pra gopatiṃ girendramarca yathā vide | sūnuṃ satyasya satpatim
O Indra, help our chariot on, yea, Thunderer, though it lag behind: Give this my car the foremost place.
- 69.5
आ हरयः ससृज्रिरेऽरुषीरधि बर्हिषि । यत्राभि संनवामहे
ā harayaḥ sasṛjrire'ruṣīradhi barhiṣi | yatrābhi saṃnavāmahe
Ho there! why sittest thou at case? Make thou my chariot to be first And bring the fame of victory near.
- 69.6
इन्द्राय गाव आशिरं दुदुह्रे वज्रिणे मधु । यत्सीमुपह्वरे विदत्
indrāya gāva āśiraṃ duduhre vajriṇe madhu | yatsīmupahvare vidat
Assist our car that seeks the prize. What can be easier for thee? So make thou us victorious.
- 69.7
उद्यद्ब्रध्नस्य विष्टपं गृहमिन्द्रश्च गन्वहि । मध्वः पीत्वा सचेवहि त्रिः सप्त सख्युः पदे
udyadbradhnasya viṣṭapaṃ gṛhamindraśca ganvahi | madhvaḥ pītvā sacevahi triḥ sapta sakhyuḥ pade
Indra, be firm: a fort art thou. To thine appointed place proceeds The auspicious hymn in season due.
- 69.8
अर्चत प्रार्चत प्रियमेधासो अर्चत । अर्चन्तु पुत्रका उत पुरं न धृष्ण्वर्चत
arcata prārcata priyamedhāso arcata | arcantu putrakā uta puraṃ na dhṛṣṇvarcata
Let not our portion be disgrace. Broad is the course, the prize is set, The barriers are opened wide.
- 69.9
अव स्वराति गर्गरो गोधा परि सनिष्वणत् । पिङ्गा परि चनिष्कददिन्द्राय ब्रह्मोद्यतम्
ava svarāti gargaro godhā pari saniṣvaṇat | piṅgā pari caniṣkadadindrāya brahmodyatam
This thing we wish. that thou mayst take thy fourth, thy sacrificial name. So art thou held to be our Lord.
- 69.10
आ यत्पतन्त्येन्यः सुदुघा अनपस्फुरः । अपस्फुरं गृभायत सोममिन्द्राय पातवे
ā yatpatantyenyaḥ sudughā anapasphuraḥ | apasphuraṃ gṛbhāyata somamindrāya pātave
Ekadyu hath exalted you, Immortals: both Goddesses and Gods hath he delighted. Bestow upon him bounty meet for praises. May he, enriched with prayer, come soon and early.
- 69.11
अपादिन्द्रो अपादग्निर्विश्वे देवा अमत्सत । वरुण इदिह क्षयत्तमापो अभ्यनूषत वत्सं संशिश्वरीरिव
apādindro apādagnirviśve devā amatsata | varuṇa idiha kṣayattamāpo abhyanūṣata vatsaṃ saṃśiśvarīriva
- 69.12
सुदेवो असि वरुण यस्य ते सप्त सिन्धवः । अनुक्षरन्ति काकुदं सूर्म्यं सुषिरामिव
sudevo asi varuṇa yasya te sapta sindhavaḥ | anukṣaranti kākudaṃ sūrmyaṃ suṣirāmiva
- 69.13
यो व्यतीँरफाणयत्सुयुक्ताँ उप दाशुषे । तक्वो नेता तदिद्वपुरुपमा यो अमुच्यत
yo vyatī~raphāṇayatsuyuktā~ upa dāśuṣe | takvo netā tadidvapurupamā yo amucyata
- 69.14
अतीदु शक्र ओहत इन्द्रो विश्वा अति द्विषः । भिनत्कनीन ओदनं पच्यमानं परो गिरा
atīdu śakra ohata indro viśvā ati dviṣaḥ | bhinatkanīna odanaṃ pacyamānaṃ paro girā
- 69.15
अर्भको न कुमारकोऽधि तिष्ठन्नवं रथम् । स पक्षन्महिषं मृगं पित्रे मात्रे विभुक्रतुम्
arbhako na kumārako'dhi tiṣṭhannavaṃ ratham | sa pakṣanmahiṣaṃ mṛgaṃ pitre mātre vibhukratum
- 69.16
आ तू सुशिप्र दम्पते रथं तिष्ठा हिरण्ययम् । अध द्युक्षं सचेवहि सहस्रपादमरुषं स्वस्तिगामनेहसम्
ā tū suśipra dampate rathaṃ tiṣṭhā hiraṇyayam | adha dyukṣaṃ sacevahi sahasrapādamaruṣaṃ svastigāmanehasam
- 69.17
तं घेमित्था नमस्विन उप स्वराजमासते । अर्थं चिदस्य सुधितं यदेतव आवर्तयन्ति दावने
taṃ ghemitthā namasvina upa svarājamāsate | arthaṃ cidasya sudhitaṃ yadetava āvartayanti dāvane
- 69.18
अनु प्रत्नस्यौकसः प्रियमेधास एषाम् । पूर्वामनु प्रयतिं वृक्तबर्हिषो हितप्रयस आशत
anu pratnasyaukasaḥ priyamedhāsa eṣām | pūrvāmanu prayatiṃ vṛktabarhiṣo hitaprayasa āśata
- 70.1
यो राजा चर्षणीनां याता रथेभिरध्रिगुः । विश्वासां तरुता पृतनानां ज्येष्ठो यो वृत्रहा गृणे
yo rājā carṣaṇīnāṃ yātā rathebhiradhriguḥ | viśvāsāṃ tarutā pṛtanānāṃ jyeṣṭho yo vṛtrahā gṛṇe
INDRA, God of the mighty arm, gather for us with thy right hand Manifold and nutritious spoil.
- 70.2
इन्द्रं तं शुम्भ पुरुहन्मन्नवसे यस्य द्विता विधर्तरि । हस्ताय वज्रः प्रति धायि दर्शतो महो दिवे न सूर्यः
indraṃ taṃ śumbha puruhanmannavase yasya dvitā vidhartari | hastāya vajraḥ prati dhāyi darśato maho dive na sūryaḥ
We know thee mighty in thy deeds, of mighty bounty, mighty wealth, Mighty in measure, prompt to aid.
- 70.3
नकिष्टं कर्मणा नशद्यश्चकार सदावृधम् । इन्द्रं न यज्ञैर्विश्वगूर्तमृभ्वसमधृष्टं धृष्ण्वोजसम्
nakiṣṭaṃ karmaṇā naśadyaścakāra sadāvṛdham | indraṃ na yajñairviśvagūrtamṛbhvasamadhṛṣṭaṃ dhṛṣṇvojasam
Hero, when thou art fain to give, neither may Gods nor mortal men Restrain thee like a fearful Bull.
- 70.4
अषाळ्हमुग्रं पृतनासु सासहिं यस्मिन्महीरुरुज्रयः । सं धेनवो जायमाने अनोनवुर्द्यावः क्षामो अनोनवुः
aṣāl̤hamugraṃ pṛtanāsu sāsahiṃ yasminmahīrurujrayaḥ | saṃ dhenavo jāyamāne anonavurdyāvaḥ kṣāmo anonavuḥ
Come, let us glorify Indra, Lord supreme of wealth, Self-ruling King: In bounty may he harm us not.
- 70.5
यद्द्याव इन्द्र ते शतं शतं भूमीरुत स्युः । न त्वा वज्रिन्सहस्रं सूर्या अनु न जातमष्ट रोदसी
yaddyāva indra te śataṃ śataṃ bhūmīruta syuḥ | na tvā vajrinsahasraṃ sūryā anu na jātamaṣṭa rodasī
Let prelude sound and following chant so let him hear the Saman sung, And with his bounty answer us.
- 70.6
आ पप्राथ महिना वृष्ण्या वृषन्विश्वा शविष्ठ शवसा । अस्माँ अव मघवन्गोमति व्रजे वज्रिञ्चित्राभिरूतिभिः
ā paprātha mahinā vṛṣṇyā vṛṣanviśvā śaviṣṭha śavasā | asmā~ ava maghavangomati vraje vajriñcitrābhirūtibhiḥ
O Indra, with thy right hand bring, and with thy left remember us. Let us not lose our share of wealth.
- 70.7
न सीमदेव आपदिषं दीर्घायो मर्त्यः । एतग्वा चिद्य एतशा युयोजते हरी इन्द्रो युयोजते
na sīmadeva āpadiṣaṃ dīrghāyo martyaḥ | etagvā cidya etaśā yuyojate harī indro yuyojate
Come nigh, O Bold One, boldly bring hither the riches of the churl Who giveth least of all the folk.
- 70.8
तं वो महो महाय्यमिन्द्रं दानाय सक्षणिम् । यो गाधेषु य आरणेषु हव्यो वाजेष्वस्ति हव्यः
taṃ vo maho mahāyyamindraṃ dānāya sakṣaṇim | yo gādheṣu ya āraṇeṣu havyo vājeṣvasti havyaḥ
Indra, the booty which thou hast with holy singers to receive, Even that booty win with us.
- 70.9
उदू षु णो वसो महे मृशस्व शूर राधसे । उदू षु मह्यै मघवन्मघत्तय उदिन्द्र श्रवसे महे
udū ṣu ṇo vaso mahe mṛśasva śūra rādhase | udū ṣu mahyai maghavanmaghattaya udindra śravase mahe
Indra, thy swiftly-coming spoil, the booty which rejoices all, Sounds quick in concert with our hopes.
- 70.10
त्वं न इन्द्र ऋतयुस्त्वानिदो नि तृम्पसि । मध्ये वसिष्व तुविनृम्णोर्वोर्नि दासं शिश्नथो हथैः
tvaṃ na indra ṛtayustvānido ni tṛmpasi | madhye vasiṣva tuvinṛmṇorvorni dāsaṃ śiśnatho hathaiḥ
- 70.11
अन्यव्रतममानुषमयज्वानमदेवयुम् । अव स्वः सखा दुधुवीत पर्वतः सुघ्नाय दस्युं पर्वतः
anyavratamamānuṣamayajvānamadevayum | ava svaḥ sakhā dudhuvīta parvataḥ sughnāya dasyuṃ parvataḥ
- 70.12
त्वं न इन्द्रासां हस्ते शविष्ठ दावने । धानानां न सं गृभायास्मयुर्द्विः सं गृभायास्मयुः
tvaṃ na indrāsāṃ haste śaviṣṭha dāvane | dhānānāṃ na saṃ gṛbhāyāsmayurdviḥ saṃ gṛbhāyāsmayuḥ
- 70.13
सखायः क्रतुमिच्छत कथा राधाम शरस्य । उपस्तुतिं भोजः सूरिर्यो अह्रयः
sakhāyaḥ kratumicchata kathā rādhāma śarasya | upastutiṃ bhojaḥ sūriryo ahrayaḥ
- 70.14
भूरिभिः समह ऋषिभिर्बर्हिष्मद्भि स्तविष्यसे । यदित्थमेकमेकमिच्छर वत्सान्पराददः
bhūribhiḥ samaha ṛṣibhirbarhiṣmadbhi staviṣyase | yaditthamekamekamicchara vatsānparādadaḥ
- 70.15
कर्णगृह्या मघवा शौरदेव्यो वत्सं नस्त्रिभ्य आनयत् । अजां सूरिर्न धातवे
karṇagṛhyā maghavā śauradevyo vatsaṃ nastribhya ānayat | ajāṃ sūrirna dhātave
- 71.1
त्वं नो अग्ने महोभिः पाहि विश्वस्या अरातेः । उत द्विषो मर्त्यस्य
tvaṃ no agne mahobhiḥ pāhi viśvasyā arāteḥ | uta dviṣo martyasya
HASTE forward to us from afar, or, Vrtra-slayer, from anear, To meet the offering to the meath.
- 71.2
नहि मन्युः पौरुषेय ईशे हि वः प्रियजात । त्वमिदसि क्षपावान्
nahi manyuḥ pauruṣeya īśe hi vaḥ priyajāta | tvamidasi kṣapāvān
Strong are the Soma-draughts; come nigh: the juices fill thee with delight: Drink boldly even as thou art wont'.
- 71.3
स नो विश्वेभिर्देवेभिरूर्जो नपाद्भद्रशोचे । रयिं देहि विश्ववारम्
sa no viśvebhirdevebhirūrjo napādbhadraśoce | rayiṃ dehi viśvavāram
Joy, Indra, in the strengthening food et it content thy wish and thought, And be delightful to thine heart.
- 71.4
न तमग्ने अरातयो मर्तं युवन्त रायः । यं त्रायसे दाश्वांसम्
na tamagne arātayo martaṃ yuvanta rāyaḥ | yaṃ trāyase dāśvāṃsam
Come to us thou who hast no foe: we call thee down to hymns of praise, In heaven's sublimest realm of light.
- 71.5
यं त्वं विप्र मेधसातावग्ने हिनोषि धनाय । स तवोती गोषु गन्ता
yaṃ tvaṃ vipra medhasātāvagne hinoṣi dhanāya | sa tavotī goṣu gantā
This Soma here expressed with stones and dressed with milk for thy carouse, Indra, is offered up to thee.
- 71.6
त्वं रयिं पुरुवीरमग्ने दाशुषे मर्ताय । प्र णो नय वस्यो अच्छ
tvaṃ rayiṃ puruvīramagne dāśuṣe martāya | pra ṇo naya vasyo accha
Graciously, Indra, hear my call. Come and obtain the draught, and sate Thyself with juices blent with milk.
- 71.7
उरुष्या णो मा परा दा अघायते जातवेदः । दुराध्ये मर्ताय
uruṣyā ṇo mā parā dā aghāyate jātavedaḥ | durādhye martāya
The Soma, Indra, which is shed in chalices and vats for thee, Drink thou, for thou art Lord thereof.
- 71.8
अग्ने माकिष्टे देवस्य रातिमदेवो युयोत । त्वमीशिषे वसूनाम्
agne mākiṣṭe devasya rātimadevo yuyota | tvamīśiṣe vasūnām
The Soma seen within the mats, as in the flood the Moon is seen, Drink thou, for thou art Lord thereof.
- 71.9
स नो वस्व उप मास्यूर्जो नपान्माहिनस्य । सखे वसो जरितृभ्यः
sa no vasva upa māsyūrjo napānmāhinasya | sakhe vaso jaritṛbhyaḥ
That which the Hawk brought in his claw, inviolate, through the air to thee, Drink thou, for thou art Lord thereof.
- 71.10
अच्छा नः शीरशोचिषं गिरो यन्तु दर्शतम् । अच्छा यज्ञासो नमसा पुरूवसुं पुरुप्रशस्तमूतये
acchā naḥ śīraśociṣaṃ giro yantu darśatam | acchā yajñāso namasā purūvasuṃ purupraśastamūtaye
- 71.11
अग्निं सूनुं सहसो जातवेदसं दानाय वार्याणाम् । द्विता यो भूदमृतो मर्त्येष्वा होता मन्द्रतमो विशि
agniṃ sūnuṃ sahaso jātavedasaṃ dānāya vāryāṇām | dvitā yo bhūdamṛto martyeṣvā hotā mandratamo viśi
- 71.12
अग्निं वो देवयज्ययाग्निं प्रयत्यध्वरे । अग्निं धीषु प्रथममग्निमर्वत्यग्निं क्षैत्राय साधसे
agniṃ vo devayajyayāgniṃ prayatyadhvare | agniṃ dhīṣu prathamamagnimarvatyagniṃ kṣaitrāya sādhase
- 71.13
अग्निरिषां सख्ये ददातु न ईशे यो वार्याणाम् । अग्निं तोके तनये शश्वदीमहे वसुं सन्तं तनूपाम्
agniriṣāṃ sakhye dadātu na īśe yo vāryāṇām | agniṃ toke tanaye śaśvadīmahe vasuṃ santaṃ tanūpām
- 71.14
अग्निमीळिष्वावसे गाथाभिः शीरशोचिषम् । अग्निं राये पुरुमीळ्ह श्रुतं नरोऽग्निं सुदीतये छर्दिः
agnimīl̤iṣvāvase gāthābhiḥ śīraśociṣam | agniṃ rāye purumīl̤ha śrutaṃ naro'gniṃ sudītaye chardiḥ
- 71.15
अग्निं द्वेषो योतवै नो गृणीमस्यग्निं शं योश्च दातवे । विश्वासु विक्ष्ववितेव हव्यो भुवद्वस्तुरृषूणाम्
agniṃ dveṣo yotavai no gṛṇīmasyagniṃ śaṃ yośca dātave | viśvāsu vikṣvaviteva havyo bhuvadvasturṛṣūṇām
- 72.1
हविष्कृणुध्वमा गमदध्वर्युर्वनते पुनः । विद्वाँ अस्य प्रशासनम्
haviṣkṛṇudhvamā gamadadhvaryurvanate punaḥ | vidvā~ asya praśāsanam
WE choose unto ourselves that high protection of the Mighty Gods That it may help and succour us.
- 72.2
नि तिग्ममभ्यंशुं सीदद्धोता मनावधि । जुषाणो अस्य सख्यम्
ni tigmamabhyaṃśuṃ sīdaddhotā manāvadhi | juṣāṇo asya sakhyam
May they be ever our allies, Varuna, Mitra, Aryaman, Far-seeing Gods who prosper us.
- 72.3
अन्तरिच्छन्ति तं जने रुद्रं परो मनीषया । गृभ्णन्ति जिह्वया ससम्
antaricchanti taṃ jane rudraṃ paro manīṣayā | gṛbhṇanti jihvayā sasam
Ye furtherers of holy Law, transport us safe o'er many woes, As over water-floods in ships.
- 72.4
जाम्यतीतपे धनुर्वयोधा अरुहद्वनम् । दृषदं जिह्वयावधीत्
jāmyatītape dhanurvayodhā aruhadvanam | dṛṣadaṃ jihvayāvadhīt
Dear wealth be Aryaman to us, Varuna dear wealth meet for praise: Dear wealth we choose unto ourselves.
- 72.5
चरन्वत्सो रुशन्निह निदातारं न विन्दते । वेति स्तोतव अम्ब्यम्
caranvatso ruśanniha nidātāraṃ na vindate | veti stotava ambyam
For Sovrans of dear wealth are ye, Adityas, not of sinner's wealth, Ye sapient Gods who slay the foe.
- 72.6
उतो न्वस्य यन्महदश्वावद्योजनं बृहद् । दामा रथस्य ददृशे
uto nvasya yanmahadaśvāvadyojanaṃ bṛhad | dāmā rathasya dadṛśe
We in our homes, ye Baunteous Ones, and while we journey on the road, Invoke you, Gods, to prosper us.
- 72.7
दुहन्ति सप्तैकामुप द्वा पञ्च सृजतः । तीर्थे सिन्धोरधि स्वरे
duhanti saptaikāmupa dvā pañca sṛjataḥ | tīrthe sindhoradhi svare
Regard us, Indra, Visnu, here, ye Asvins and the Marut host, Us who are kith and kin to you.
- 72.8
आ दशभिर्विवस्वत इन्द्रः कोशमचुच्यवीत् । खेदया त्रिवृता दिवः
ā daśabhirvivasvata indraḥ kośamacucyavīt | khedayā trivṛtā divaḥ
Ye Bounteous Ones, from time of old we here set forth our brotherhood, Our kinship in. the Mother's womb.
- 72.9
परि त्रिधातुरध्वरं जूर्णिरेति नवीयसी । मध्वा होतारो अञ्जते
pari tridhāturadhvaraṃ jūrṇireti navīyasī | madhvā hotāro añjate
Then come with Indra for your chief, as early day, ye Bounteous Gods Yea, 1 address you now for this.
- 72.10
सिञ्चन्ति नमसावतमुच्चाचक्रं परिज्मानम् । नीचीनबारमक्षितम्
siñcanti namasāvatamuccācakraṃ parijmānam | nīcīnabāramakṣitam
- 72.11
अभ्यारमिदद्रयो निषिक्तं पुष्करे मधु । अवतस्य विसर्जने
abhyāramidadrayo niṣiktaṃ puṣkare madhu | avatasya visarjane
- 72.12
गाव उपावतावतं मही यज्ञस्य रप्सुदा । उभा कर्णा हिरण्यया
gāva upāvatāvataṃ mahī yajñasya rapsudā | ubhā karṇā hiraṇyayā
- 72.13
आ सुते सिञ्चत श्रियं रोदस्योरभिश्रियम् । रसा दधीत वृषभम्
ā sute siñcata śriyaṃ rodasyorabhiśriyam | rasā dadhīta vṛṣabham
- 72.14
ते जानत स्वमोक्यं सं वत्सासो न मातृभिः । मिथो नसन्त जामिभिः
te jānata svamokyaṃ saṃ vatsāso na mātṛbhiḥ | mitho nasanta jāmibhiḥ
- 72.15
उप स्रक्वेषु बप्सतः कृण्वते धरुणं दिवि । इन्द्रे अग्ना नमः स्वः
upa srakveṣu bapsataḥ kṛṇvate dharuṇaṃ divi | indre agnā namaḥ svaḥ
- 72.16
अधुक्षत्पिप्युषीमिषमूर्जं सप्तपदीमरिः । सूर्यस्य सप्त रश्मिभिः
adhukṣatpipyuṣīmiṣamūrjaṃ saptapadīmariḥ | sūryasya sapta raśmibhiḥ
- 72.17
सोमस्य मित्रावरुणोदिता सूर आ ददे । तदातुरस्य भेषजम्
somasya mitrāvaruṇoditā sūra ā dade | tadāturasya bheṣajam
- 72.18
उतो न्वस्य यत्पदं हर्यतस्य निधान्यम् । परि द्यां जिह्वयातनत्
uto nvasya yatpadaṃ haryatasya nidhānyam | pari dyāṃ jihvayātanat
- 73.1
उदीराथामृतायते युञ्जाथामश्विना रथम् । अन्ति षद्भूतु वामवः
udīrāthāmṛtāyate yuñjāthāmaśvinā ratham | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
AGNI, your dearest Guest, I laud, him who is loving as a friend, Who brings us riches like a car.
- 73.2
निमिषश्चिज्जवीयसा रथेना यातमश्विना । अन्ति षद्भूतु वामवः
nimiṣaścijjavīyasā rathenā yātamaśvinā | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
Whom as a far-foreseeing Sage the Gods have, from the olden time, Established among mortal men.
- 73.3
उप स्तृणीतमत्रये हिमेन घर्ममश्विना । अन्ति षद्भूतु वामवः
upa stṛṇītamatraye himena gharmamaśvinā | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
Do thou, Most Youthful God, protect the men who offer, hear their songs, And of thyself preserve their seed.
- 73.4
कुह स्थः कुह जग्मथुः कुह श्येनेव पेतथुः । अन्ति षद्भूतु वामवः
kuha sthaḥ kuha jagmathuḥ kuha śyeneva petathuḥ | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
What is the praise wherewith, O God, Aigiras, Agni, Son of Strength, We, after thine own wish and thought,
- 73.5
यदद्य कर्हि कर्हि चिच्छुश्रूयातमिमं हवम् । अन्ति षद्भूतु वामवः
yadadya karhi karhi cicchuśrūyātamimaṃ havam | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
May serve thee, O thou Child of Power, and with what sacrifice's plan? What prayer shall I now speak to thee?
- 73.6
अश्विना यामहूतमा नेदिष्ठं याम्याप्यम् । अन्ति षद्भूतु वामवः
aśvinā yāmahūtamā nediṣṭhaṃ yāmyāpyam | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
Our God, make all of us to dwell in happy habitations, and Reward our songs with spoil and wealth.
- 73.7
अवन्तमत्रये गृहं कृणुतं युवमश्विना । अन्ति षद्भूतु वामवः
avantamatraye gṛhaṃ kṛṇutaṃ yuvamaśvinā | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
Lord of the house, what plenty fills the songs which thou inspirest now, Thou whose hymn helps to win the kine?
- 73.8
वरेथे अग्निमातपो वदते वल्ग्वत्रये । अन्ति षद्भूतु वामवः
varethe agnimātapo vadate valgvatraye | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
Him Wise and Strong they glorify, the foremost Champion in the fray, And mighty in his dwelling-place.
- 73.9
प्र सप्तवध्रिराशसा धारामग्नेरशायत । अन्ति षद्भूतु वामवः
pra saptavadhrirāśasā dhārāmagneraśāyata | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
Agni, he dwells in rest and peace who smites and no one smites again: With hero sons he prospers well
- 73.10
इहा गतं वृषण्वसू शृणुतं म इमं हवम् । अन्ति षद्भूतु वामवः
ihā gataṃ vṛṣaṇvasū śṛṇutaṃ ma imaṃ havam | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.11
किमिदं वां पुराणवज्जरतोरिव शस्यते । अन्ति षद्भूतु वामवः
kimidaṃ vāṃ purāṇavajjaratoriva śasyate | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.12
समानं वां सजात्यं समानो बन्धुरश्विना । अन्ति षद्भूतु वामवः
samānaṃ vāṃ sajātyaṃ samāno bandhuraśvinā | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.13
यो वां रजांस्यश्विना रथो वियाति रोदसी । अन्ति षद्भूतु वामवः
yo vāṃ rajāṃsyaśvinā ratho viyāti rodasī | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.14
आ नो गव्येभिरश्व्यैः सहस्रैरुप गच्छतम् । अन्ति षद्भूतु वामवः
ā no gavyebhiraśvyaiḥ sahasrairupa gacchatam | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.15
मा नो गव्येभिरश्व्यैः सहस्रेभिरति ख्यतम् । अन्ति षद्भूतु वामवः
mā no gavyebhiraśvyaiḥ sahasrebhirati khyatam | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.16
अरुणप्सुरुषा अभूदकर्ज्योतिरृतावरी । अन्ति षद्भूतु वामवः
aruṇapsuruṣā abhūdakarjyotirṛtāvarī | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.17
अश्विना सु विचाकशद्वृक्षं परशुमाँ इव । अन्ति षद्भूतु वामवः
aśvinā su vicākaśadvṛkṣaṃ paraśumā~ iva | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 73.18
पुरं न धृष्णवा रुज कृष्णया बाधितो विशा । अन्ति षद्भूतु वामवः
puraṃ na dhṛṣṇavā ruja kṛṣṇayā bādhito viśā | anti ṣadbhūtu vāmavaḥ
- 74.1
विशोविशो वो अतिथिं वाजयन्तः पुरुप्रियम् । अग्निं वो दुर्यं वच स्तुषे शूषस्य मन्मभिः
viśoviśo vo atithiṃ vājayantaḥ purupriyam | agniṃ vo duryaṃ vaca stuṣe śūṣasya manmabhiḥ
To this mine invocation, O ye Asvins, ye Nasatyas, come, To drink the savoury Soma juice.
- 74.2
यं जनासो हविष्मन्तो मित्रं न सर्पिरासुतिम् । प्रशंसन्ति प्रशस्तिभिः
yaṃ janāso haviṣmanto mitraṃ na sarpirāsutim | praśaṃsanti praśastibhiḥ
This laud of mine, ye Asvins Twain, and this mine invitation hear, To drink the savoury Soma juice.
- 74.3
पन्यांसं जातवेदसं यो देवतात्युद्यता । हव्यान्यैरयद्दिवि
panyāṃsaṃ jātavedasaṃ yo devatātyudyatā | havyānyairayaddivi
Here Krsna is invoking you, O Asvins, Lords of ample wealth. To drink the savoury Soma juice.
- 74.4
आगन्म वृत्रहन्तमं ज्येष्ठमग्निमानवम् । यस्य श्रुतर्वा बृहन्नार्क्षो अनीक एधते
āganma vṛtrahantamaṃ jyeṣṭhamagnimānavam | yasya śrutarvā bṛhannārkṣo anīka edhate
List, Heroes, to the singer's call, the call of Krsna lauding you, To drink the savoury Soma juice.
- 74.5
अमृतं जातवेदसं तिरस्तमांसि दर्शतम् । घृताहवनमीड्यम्
amṛtaṃ jātavedasaṃ tirastamāṃsi darśatam | ghṛtāhavanamīḍyam
Chiefs, to the sage who sings your praise grant an inviolable home, To drink the savoury Soma juice.
- 74.6
सबाधो यं जना इमेऽग्निं हव्येभिरीळते । जुह्वानासो यतस्रुचः
sabādho yaṃ janā ime'gniṃ havyebhirīl̤ate | juhvānāso yatasrucaḥ
Come to the worshipper's abode, Asvins, who here is lauding you, To drink the savoury Soma juice.
- 74.7
इयं ते नव्यसी मतिरग्ने अधाय्यस्मदा । मन्द्र सुजात सुक्रतोऽमूर दस्मातिथे
iyaṃ te navyasī matiragne adhāyyasmadā | mandra sujāta sukrato'mūra dasmātithe
Yoke to the firmly jointed car the ass which draws you, Lords of wealth. To drink the savoury Soma juice.
- 74.8
सा ते अग्ने शंतमा चनिष्ठा भवतु प्रिया । तया वर्धस्व सुष्टुतः
sā te agne śaṃtamā caniṣṭhā bhavatu priyā | tayā vardhasva suṣṭutaḥ
Come hither, Asvins, on your car of triple form with triple seat, To drink the savoury Soma juice.
- 74.9
सा द्युम्नैर्द्युम्निनी बृहदुपोप श्रवसि श्रवः । दधीत वृत्रतूर्ये
sā dyumnairdyumninī bṛhadupopa śravasi śravaḥ | dadhīta vṛtratūrye
O Asvins, O Nasatyas, now accept with favouring grace my songs, To drink the savoury Soma juice.
- 74.10
अश्वमिद्गां रथप्रां त्वेषमिन्द्रं न सत्पतिम् । यस्य श्रवांसि तूर्वथ पन्यम्पन्यं च कृष्टयः
aśvamidgāṃ rathaprāṃ tveṣamindraṃ na satpatim | yasya śravāṃsi tūrvatha panyampanyaṃ ca kṛṣṭayaḥ
- 74.11
यं त्वा गोपवनो गिरा चनिष्ठदग्ने अङ्गिरः । स पावक श्रुधी हवम्
yaṃ tvā gopavano girā caniṣṭhadagne aṅgiraḥ | sa pāvaka śrudhī havam
- 74.12
यं त्वा जनास ईळते सबाधो वाजसातये । स बोधि वृत्रतूर्ये
yaṃ tvā janāsa īl̤ate sabādho vājasātaye | sa bodhi vṛtratūrye
- 74.13
अहं हुवान आर्क्षे श्रुतर्वणि मदच्युति । शर्धांसीव स्तुकाविनां मृक्षा शीर्षा चतुर्णाम्
ahaṃ huvāna ārkṣe śrutarvaṇi madacyuti | śardhāṃsīva stukāvināṃ mṛkṣā śīrṣā caturṇām
- 74.14
मां चत्वार आशवः शविष्ठस्य द्रवित्नवः । सुरथासो अभि प्रयो वक्षन्वयो न तुग्र्यम्
māṃ catvāra āśavaḥ śaviṣṭhasya dravitnavaḥ | surathāso abhi prayo vakṣanvayo na tugryam
- 74.15
सत्यमित्त्वा महेनदि परुष्ण्यव देदिशम् । नेमापो अश्वदातरः शविष्ठादस्ति मर्त्यः
satyamittvā mahenadi paruṣṇyava dediśam | nemāpo aśvadātaraḥ śaviṣṭhādasti martyaḥ
- 75.1
युक्ष्वा हि देवहूतमाँ अश्वाँ अग्ने रथीरिव । नि होता पूर्व्यः सदः
yukṣvā hi devahūtamā~ aśvā~ agne rathīriva | ni hotā pūrvyaḥ sadaḥ
YE Twain are wondrous strong, well-skilled in arts that heal, both bringers of delight, ye both won Daksa's praise. Visvaka calls on you as such to save his life. Break ye not off our friendship, come and set me free.
- 75.2
उत नो देव देवाँ अच्छा वोचो विदुष्टरः । श्रद्विश्वा वार्या कृधि
uta no deva devā~ acchā voco viduṣṭaraḥ | śradviśvā vāryā kṛdhi
How shall he praise you now who is distraught in mind? Ye Twain give wisdom for the gainof what is good. Visvaka calls on you as such to save his life. Break ye not off our friendship, come and set me free.
- 75.3
त्वं ह यद्यविष्ठ्य सहसः सूनवाहुत । ऋतावा यज्ञियो भुवः
tvaṃ ha yadyaviṣṭhya sahasaḥ sūnavāhuta | ṛtāvā yajñiyo bhuvaḥ
Already have ye Twain, possessors of great wealth, prospered Visnapu thus for gain of what is good. Visvaka calls on you as such to save his life. Break ye not off our friendship, come and set me free.
- 75.4
अयमग्निः सहस्रिणो वाजस्य शतिनस्पतिः । मूर्धा कवी रयीणाम्
ayamagniḥ sahasriṇo vājasya śatinaspatiḥ | mūrdhā kavī rayīṇām
And that Impetuous Hero, winner of the spoil, though he is far away, we call to succour us, Whose gracious favour, like a father's, is most sweet. Break ye not off our friendship, come and set me free.
- 75.5
तं नेमिमृभवो यथा नमस्व सहूतिभिः । नेदीयो यज्ञमङ्गिरः
taṃ nemimṛbhavo yathā namasva sahūtibhiḥ | nedīyo yajñamaṅgiraḥ
About the holy Law toils Savitar the God the horn of holy Law hath he spread far and wide. The holy Law hath quelled even mighty men of war. Break ye not off our ftiendship, come and act me free.
- 75.6
तस्मै नूनमभिद्यवे वाचा विरूप नित्यया । वृष्णे चोदस्व सुष्टुतिम्
tasmai nūnamabhidyave vācā virūpa nityayā | vṛṣṇe codasva suṣṭutim
- 75.7
कमु ष्विदस्य सेनयाग्नेरपाकचक्षसः । पणिं गोषु स्तरामहे
kamu ṣvidasya senayāgnerapākacakṣasaḥ | paṇiṃ goṣu starāmahe
- 75.8
मा नो देवानां विशः प्रस्नातीरिवोस्राः । कृशं न हासुरघ्न्याः
mā no devānāṃ viśaḥ prasnātīrivosrāḥ | kṛśaṃ na hāsuraghnyāḥ
- 75.9
मा नः समस्य दूढ्यः परिद्वेषसो अंहतिः । ऊर्मिर्न नावमा वधीत्
mā naḥ samasya dūḍhyaḥ paridveṣaso aṃhatiḥ | ūrmirna nāvamā vadhīt
- 75.10
नमस्ते अग्न ओजसे गृणन्ति देव कृष्टयः । अमैरमित्रमर्दय
namaste agna ojase gṛṇanti deva kṛṣṭayaḥ | amairamitramardaya
- 75.11
कुवित्सु नो गविष्टयेऽग्ने संवेषिषो रयिम् । उरुकृदुरु णस्कृधि
kuvitsu no gaviṣṭaye'gne saṃveṣiṣo rayim | urukṛduru ṇaskṛdhi
- 75.12
मा नो अस्मिन्महाधने परा वर्ग्भारभृद्यथा । संवर्गं सं रयिं जय
mā no asminmahādhane parā vargbhārabhṛdyathā | saṃvargaṃ saṃ rayiṃ jaya
- 75.13
अन्यमस्मद्भिया इयमग्ने सिषक्तु दुच्छुना । वर्धा नो अमवच्छवः
anyamasmadbhiyā iyamagne siṣaktu ducchunā | vardhā no amavacchavaḥ
- 75.14
यस्याजुषन्नमस्विनः शमीमदुर्मखस्य वा । तं घेदग्निर्वृधावति
yasyājuṣannamasvinaḥ śamīmadurmakhasya vā | taṃ ghedagnirvṛdhāvati
- 75.15
परस्या अधि संवतोऽवराँ अभ्या तर । यत्राहमस्मि ताँ अव
parasyā adhi saṃvato'varā~ abhyā tara | yatrāhamasmi tā~ ava
- 75.16
विद्मा हि ते पुरा वयमग्ने पितुर्यथावसः । अधा ते सुम्नमीमहे
vidmā hi te purā vayamagne pituryathāvasaḥ | adhā te sumnamīmahe
- 76.1
इमं नु मायिनं हुव इन्द्रमीशानमोजसा । मरुत्वन्तं न वृञ्जसे
imaṃ nu māyinaṃ huva indramīśānamojasā | marutvantaṃ na vṛñjase
SPLENDID, O Asvins, is your praise. Come fountain-like, to pour the stream. Of the sweet juice effused-dear is it, Chiefs, in heaven-drink like two wild bulls at a pool.
- 76.2
अयमिन्द्रो मरुत्सखा वि वृत्रस्याभिनच्छिरः । वज्रेण शतपर्वणा
ayamindro marutsakhā vi vṛtrasyābhinacchiraḥ | vajreṇa śataparvaṇā
Drink the libation rich in sweets, O Asvins Twain: sit. Heroes, on the sacred grass. Do ye with joyful heart in the abode of man preserve his life by means of wealth.
- 76.3
वावृधानो मरुत्सखेन्द्रो वि वृत्रमैरयत् । सृजन्समुद्रिया अपः
vāvṛdhāno marutsakhendro vi vṛtramairayat | sṛjansamudriyā apaḥ
The Priyamedhas bid you come with all the succours that are yours. Come to his house whose holy grass is trimmed, to dear sacrifice at the morning rites.
- 76.4
अयं ह येन वा इदं स्वर्मरुत्वता जितम् । इन्द्रेण सोमपीतये
ayaṃ ha yena vā idaṃ svarmarutvatā jitam | indreṇa somapītaye
Drink ye the Soma rich in meath, ye Asvins Twain: sit gladly on the sacred grass. So, waxen mighty, to our eulogy from heaven come ye as wild-bulls to the pool.
- 76.5
मरुत्वन्तमृजीषिणमोजस्वन्तं विरप्शिनम् । इन्द्रं गीर्भिर्हवामहे
marutvantamṛjīṣiṇamojasvantaṃ virapśinam | indraṃ gīrbhirhavāmahe
Come to us, O ye Asvins, now with steeds of many a varied hue, Ye Lords of splendour, wondrous, borne on paths of gold, drink Soma, ye who strengthen Law.
- 76.6
इन्द्रं प्रत्नेन मन्मना मरुत्वन्तं हवामहे । अस्य सोमस्य पीतये
indraṃ pratnena manmanā marutvantaṃ havāmahe | asya somasya pītaye
For we the priestly singers, fain to hymn your praise, invoke you for the gain of strength. So, wondrous, fair, and famed for great deeds come to us, through our hymn, Asvins, when ye hear.
- 76.7
मरुत्वाँ इन्द्र मीढ्वः पिबा सोमं शतक्रतो । अस्मिन्यज्ञे पुरुष्टुत
marutvā~ indra mīḍhvaḥ pibā somaṃ śatakrato | asminyajñe puruṣṭuta
- 76.8
तुभ्येदिन्द्र मरुत्वते सुताः सोमासो अद्रिवः । हृदा हूयन्त उक्थिनः
tubhyedindra marutvate sutāḥ somāso adrivaḥ | hṛdā hūyanta ukthinaḥ
- 76.9
पिबेदिन्द्र मरुत्सखा सुतं सोमं दिविष्टिषु । वज्रं शिशान ओजसा
pibedindra marutsakhā sutaṃ somaṃ diviṣṭiṣu | vajraṃ śiśāna ojasā
- 76.10
उत्तिष्ठन्नोजसा सह पीत्वी शिप्रे अवेपयः । सोममिन्द्र चमू सुतम्
uttiṣṭhannojasā saha pītvī śipre avepayaḥ | somamindra camū sutam
- 76.11
अनु त्वा रोदसी उभे क्रक्षमाणमकृपेताम् । इन्द्र यद्दस्युहाभवः
anu tvā rodasī ubhe krakṣamāṇamakṛpetām | indra yaddasyuhābhavaḥ
- 76.12
वाचमष्टापदीमहं नवस्रक्तिमृतस्पृशम् । इन्द्रात्परि तन्वं ममे
vācamaṣṭāpadīmahaṃ navasraktimṛtaspṛśam | indrātpari tanvaṃ mame
- 77.1
जज्ञानो नु शतक्रतुर्वि पृच्छदिति मातरम् । क उग्राः के ह शृण्विरे
jajñāno nu śatakraturvi pṛcchaditi mātaram | ka ugrāḥ ke ha śṛṇvire
As cows low to their calves in stalls, so with our songs we glorify This Indra, even your Wondrous God who checks attack, who joys in the delicious juice.
- 77.2
आदीं शवस्यब्रवीदौर्णवाभमहीशुवम् । ते पुत्र सन्तु निष्टुरः
ādīṃ śavasyabravīdaurṇavābhamahīśuvam | te putra santu niṣṭuraḥ
Celestial, bounteous Giver, girt about with might, rich, mountain-like, in precious things, Him swift we seek. for foodful booty rich in kine, brought hundredfold and thousandfold.
- 77.3
समित्तान्वृत्रहाखिदत्खे अराँ इव खेदया । प्रवृद्धो दस्युहाभवत्
samittānvṛtrahākhidatkhe arā~ iva khedayā | pravṛddho dasyuhābhavat
Indra, the strong and lofty hills are powerless to bar thy way. None stay that act of thine when thou wouldst fain give wealth to one like me who sings thy praise.
- 77.4
एकया प्रतिधापिबत्साकं सरांसि त्रिंशतम् । इन्द्रः सोमस्य काणुका
ekayā pratidhāpibatsākaṃ sarāṃsi triṃśatam | indraḥ somasya kāṇukā
A Warrior thou by strength, wisdom, and wondrous deed, in might excellest all that is. Hither may this our hymn attract thee to our help, the hymn which Gotamas have made.
- 77.5
अभि गन्धर्वमतृणदबुध्नेषु रजस्स्वा । इन्द्रो ब्रह्मभ्य इद्वृधे
abhi gandharvamatṛṇadabudhneṣu rajassvā | indro brahmabhya idvṛdhe
For in thy might thou stretchest out beyond the boundaries of heaven. The earthly region, Indra, comprehends thee not. After thy Godhead hast thou waxed.
- 77.6
निराविध्यद्गिरिभ्य आ धारयत्पक्वमोदनम् । इन्द्रो बुन्दं स्वाततम्
nirāvidhyadgiribhya ā dhārayatpakvamodanam | indro bundaṃ svātatam
When, Maghavan, thou honourest the worshipper, no one is there to stay thy wealth. Most liberal Giver thou, do thou inspire our song of praise, that we may win the spoil.
- 77.7
शतब्रध्न इषुस्तव सहस्रपर्ण एक इत् । यमिन्द्र चकृषे युजम्
śatabradhna iṣustava sahasraparṇa eka it | yamindra cakṛṣe yujam
- 77.8
तेन स्तोतृभ्य आ भर नृभ्यो नारिभ्यो अत्तवे । सद्यो जात ऋभुष्ठिर
tena stotṛbhya ā bhara nṛbhyo nāribhyo attave | sadyo jāta ṛbhuṣṭhira
- 77.9
एता च्यौत्नानि ते कृता वर्षिष्ठानि परीणसा । हृदा वीड्वधारयः
etā cyautnāni te kṛtā varṣiṣṭhāni parīṇasā | hṛdā vīḍvadhārayaḥ
- 77.10
विश्वेत्ता विष्णुराभरदुरुक्रमस्त्वेषितः । शतं महिषान्क्षीरपाकमोदनं वराहमिन्द्र एमुषम्
viśvettā viṣṇurābharadurukramastveṣitaḥ | śataṃ mahiṣānkṣīrapākamodanaṃ varāhamindra emuṣam
- 77.11
तुविक्षं ते सुकृतं सूमयं धनुः साधुर्बुन्दो हिरण्ययः । उभा ते बाहू रण्या सुसंस्कृत ऋदूपे चिदृदूवृधा
tuvikṣaṃ te sukṛtaṃ sūmayaṃ dhanuḥ sādhurbundo hiraṇyayaḥ | ubhā te bāhū raṇyā susaṃskṛta ṛdūpe cidṛdūvṛdhā
- 78.1
पुरोळाशं नो अन्धस इन्द्र सहस्रमा भर । शता च शूर गोनाम्
purol̤āśaṃ no andhasa indra sahasramā bhara | śatā ca śūra gonām
To Indra sing the lofty hymn, Maruts that slays the Vrtras best. Whereby the Holy Ones created for the God the light divine that ever wakes.
- 78.2
आ नो भर व्यञ्जनं गामश्वमभ्यञ्जनम् । सचा मना हिरण्यया
ā no bhara vyañjanaṃ gāmaśvamabhyañjanam | sacā manā hiraṇyayā
Indra who quells the curse blew curses far away, and then in splendour came to us. Indra, refulgent with thy Marut host! the Gods strove eagerly to win thy love.
- 78.3
उत नः कर्णशोभना पुरूणि धृष्णवा भर । त्वं हि शृण्विषे वसो
uta naḥ karṇaśobhanā purūṇi dhṛṣṇavā bhara | tvaṃ hi śṛṇviṣe vaso
Sing to your lofty Indra, sing, Maruts, a holy hymn of praise. Let Satakratu, Vrtra-slayer, kill the foe with hundred-knotted thunderbolt.
- 78.4
नकीं वृधीक इन्द्र ते न सुषा न सुदा उत । नान्यस्त्वच्छूर वाघतः
nakīṃ vṛdhīka indra te na suṣā na sudā uta | nānyastvacchūra vāghataḥ
Aim and fetch boldly forth, O thou whose heart is bold: great glory will be thine thereby. In rapid torrent let the mother waters spread. Slay Vrtra, win the light of heaven.
- 78.5
नकीमिन्द्रो निकर्तवे न शक्रः परिशक्तवे । विश्वं शृणोति पश्यति
nakīmindro nikartave na śakraḥ pariśaktave | viśvaṃ śṛṇoti paśyati
When thou, unequalled Maghavan, wast born to smite the Vrtras dead, Thou spreadest out the spacious earth and didst support and prop the heavens.
- 78.6
स मन्युं मर्त्यानामदब्धो नि चिकीषते । पुरा निदश्चिकीषते
sa manyuṃ martyānāmadabdho ni cikīṣate | purā nidaścikīṣate
There was the sacrifice produced for thee, the laud, and song of joy, Thou in thy might surpassest all, all that now is and yet shall be.
- 78.7
क्रत्व इत्पूर्णमुदरं तुरस्यास्ति विधतः । वृत्रघ्नः सोमपाव्नः
kratva itpūrṇamudaraṃ turasyāsti vidhataḥ | vṛtraghnaḥ somapāvnaḥ
Raw kine thou filledst with ripe milk. Thou madest Surya rise to heaven., Heat him as milk is heated with pure Sama hymns, great joy to him who loves the song.
- 78.8
त्वे वसूनि संगता विश्वा च सोम सौभगा । सुदात्वपरिह्वृता
tve vasūni saṃgatā viśvā ca soma saubhagā | sudātvaparihvṛtā
- 78.9
त्वामिद्यवयुर्मम कामो गव्युर्हिरण्ययुः । त्वामश्वयुरेषते
tvāmidyavayurmama kāmo gavyurhiraṇyayuḥ | tvāmaśvayureṣate
- 78.10
तवेदिन्द्राहमाशसा हस्ते दात्रं चना ददे । दिनस्य वा मघवन्सम्भृतस्य वा पूर्धि यवस्य काशिना
tavedindrāhamāśasā haste dātraṃ canā dade | dinasya vā maghavansambhṛtasya vā pūrdhi yavasya kāśinā
- 79.1
अयं कृत्नुरगृभीतो विश्वजिदुद्भिदित्सोमः । ऋषिर्विप्रः काव्येन
ayaṃ kṛtnuragṛbhīto viśvajidudbhiditsomaḥ | ṛṣirvipraḥ kāvyena
MAY Indra, who in every fight must be invoked, be near to us. May the most mighty Vrtra-slayer, meet for praise, come to libations and to hymns.
- 79.2
अभ्यूर्णोति यन्नग्नं भिषक्ति विश्वं यत्तुरम् । प्रेमन्धः ख्यन्निः श्रोणो भूत्
abhyūrṇoti yannagnaṃ bhiṣakti viśvaṃ yatturam | premandhaḥ khyanniḥ śroṇo bhūt
Thou art the best of all in sending bounteous gifts, true art thou, lordly in thine act. We claim alliance with the very Glorious One, yea, with the Mighty Son of Strength.
- 79.3
त्वं सोम तनूकृद्भ्यो द्वेषोभ्योऽन्यकृतेभ्यः । उरु यन्तासि वरूथम्
tvaṃ soma tanūkṛdbhyo dveṣobhyo'nyakṛtebhyaḥ | uru yantāsi varūtham
Prayers unsurpassed are offered up to thee the Lover of the Song. Indra, Lord of Bay Steeds, accept these fitting hymns, hymns which we have thought out for thee.
- 79.4
त्वं चित्ती तव दक्षैर्दिव आ पृथिव्या ऋजीषिन् । यावीरघस्य चिद्द्वेषः
tvaṃ cittī tava dakṣairdiva ā pṛthivyā ṛjīṣin | yāvīraghasya ciddveṣaḥ
For thou, O Maghavan, art truthful, ne'er subdued and bringest many a Vrtra low. As such, O Mightiest Lord, Wielder of Thunder, send wealth hither to the worshipper.
- 79.5
अर्थिनो यन्ति चेदर्थं गच्छानिद्ददुषो रातिम् । ववृज्युस्तृष्यतः कामम्
arthino yanti cedarthaṃ gacchāniddaduṣo rātim | vavṛjyustṛṣyataḥ kāmam
O Indra, thou art far-renowned, impetuous, O Lord of Strength. Alone thou slayest with the guardian of mankind resistless never-conquered foes.
- 79.6
विदद्यत्पूर्व्यं नष्टमुदीमृतायुमीरयत् । प्रेमायुस्तारीदतीर्णम्
vidadyatpūrvyaṃ naṣṭamudīmṛtāyumīrayat | premāyustārīdatīrṇam
As such we seek thee now, O Asura, thee most wise, craving thy bounty as our share. Thy sheltering defense is like a mighty cloak. So may thy glories reach to us.
- 79.7
सुशेवो नो मृळयाकुरदृप्तक्रतुरवातः । भवा नः सोम शं हृदे
suśevo no mṛl̤ayākuradṛptakraturavātaḥ | bhavā naḥ soma śaṃ hṛde
- 79.8
मा नः सोम सं वीविजो मा वि बीभिषथा राजन् । मा नो हार्दि त्विषा वधीः
mā naḥ soma saṃ vīvijo mā vi bībhiṣathā rājan | mā no hārdi tviṣā vadhīḥ
- 79.9
अव यत्स्वे सधस्थे देवानां दुर्मतीरीक्षे । राजन्नप द्विषः सेध मीढ्वो अप स्रिधः सेध
ava yatsve sadhasthe devānāṃ durmatīrīkṣe | rājannapa dviṣaḥ sedha mīḍhvo apa sridhaḥ sedha
- 80.1
नह्यन्यं बळाकरं मर्डितारं शतक्रतो । त्वं न इन्द्र मृळय
nahyanyaṃ bal̤ākaraṃ marḍitāraṃ śatakrato | tvaṃ na indra mṛl̤aya
DOWN to the stream a maiden came, and found the Soma by the way. Bearing it to her home she said, For Indra will I press thee out, for Sakra will I press thee out.
- 80.2
यो नः शश्वत्पुराविथामृध्रो वाजसातये । स त्वं न इन्द्र मृळय
yo naḥ śaśvatpurāvithāmṛdhro vājasātaye | sa tvaṃ na indra mṛl̤aya
Thou roaming yonder, little man, beholding every house in turn, Drink thou this Soma pressed with teeth, accompanied with grain and curds, with cake of meal and song of praise.
- 80.3
किमङ्ग रध्रचोदनः सुन्वानस्यावितेदसि । कुवित्स्विन्द्र णः शकः
kimaṅga radhracodanaḥ sunvānasyāvitedasi | kuvitsvindra ṇaḥ śakaḥ
Fain would we learn to know thee well, nor yet can we attain to thee. Still slowly and in gradual drops, O Indu, unto Indra flow.
- 80.4
इन्द्र प्र णो रथमव पश्चाच्चित्सन्तमद्रिवः । पुरस्तादेनं मे कृधि
indra pra ṇo rathamava paścāccitsantamadrivaḥ | purastādenaṃ me kṛdhi
Will he not help and work for us? Will he not make us wealthier? Shall we not, hostile to our lord, unite ourselves to Indra now?
- 80.5
हन्तो नु किमाससे प्रथमं नो रथं कृधि । उपमं वाजयु श्रवः
hanto nu kimāsase prathamaṃ no rathaṃ kṛdhi | upamaṃ vājayu śravaḥ
O Indra, cause to sprout again three places, these which I declare,- My father's head, his cultured field, and this the part below my waist.
- 80.6
अवा नो वाजयुं रथं सुकरं ते किमित्परि । अस्मान्सु जिग्युषस्कृधि
avā no vājayuṃ rathaṃ sukaraṃ te kimitpari | asmānsu jigyuṣaskṛdhi
Make all of these grow crops of hair, you cultivated field of ours, My body, and my father's head.
- 80.7
इन्द्र दृह्यस्व पूरसि भद्रा त एति निष्कृतम् । इयं धीरृत्वियावती
indra dṛhyasva pūrasi bhadrā ta eti niṣkṛtam | iyaṃ dhīrṛtviyāvatī
Cleansing Apala, Indra! thrice, thou gavest sunlike skin to her, Drawn, Satakratu! through the hole of car, of wagon, and of yoke.
- 80.8
मा सीमवद्य आ भागुर्वी काष्ठा हितं धनम् । अपावृक्ता अरत्नयः
mā sīmavadya ā bhāgurvī kāṣṭhā hitaṃ dhanam | apāvṛktā aratnayaḥ
- 80.9
तुरीयं नाम यज्ञियं यदा करस्तदुश्मसि । आदित्पतिर्न ओहसे
turīyaṃ nāma yajñiyaṃ yadā karastaduśmasi | āditpatirna ohase
- 80.10
अवीवृधद्वो अमृता अमन्दीदेकद्यूर्देवा उत याश्च देवीः । तस्मा उ राधः कृणुत प्रशस्तं प्रातर्मक्षू धियावसुर्जगम्यात्
avīvṛdhadvo amṛtā amandīdekadyūrdevā uta yāśca devīḥ | tasmā u rādhaḥ kṛṇuta praśastaṃ prātarmakṣū dhiyāvasurjagamyāt
- 81.1
आ तू न इन्द्र क्षुमन्तं चित्रं ग्राभं सं गृभाय । महाहस्ती दक्षिणेन
ā tū na indra kṣumantaṃ citraṃ grābhaṃ saṃ gṛbhāya | mahāhastī dakṣiṇena
INVITE ye Indra with a song to drink your draught of Soma juice, All-conquering Satakratu, most munificent of all who live.
- 81.2
विद्मा हि त्वा तुविकूर्मिं तुविदेष्णं तुवीमघम् । तुविमात्रमवोभिः
vidmā hi tvā tuvikūrmiṃ tuvideṣṇaṃ tuvīmagham | tuvimātramavobhiḥ
Lauded by many, much-invoked, leader of song, renowned of old: His name is Indra, tell it forth.
- 81.3
नहि त्वा शूर देवा न मर्तासो दित्सन्तम् । भीमं न गां वारयन्ते
nahi tvā śūra devā na martāso ditsantam | bhīmaṃ na gāṃ vārayante
Indra the Dancer be to us the giver of abundant strength: May he, the mighty, bring it near.
- 81.4
एतो न्विन्द्रं स्तवामेशानं वस्वः स्वराजम् । न राधसा मर्धिषन्नः
eto nvindraṃ stavāmeśānaṃ vasvaḥ svarājam | na rādhasā mardhiṣannaḥ
Indra whose jaws are strong hath drunk of worshipping Sudaksa's draught, The Soma juice with barley mixt.
- 81.5
प्र स्तोषदुप गासिषच्छ्रवत्साम गीयमानम् । अभि राधसा जुगुरत्
pra stoṣadupa gāsiṣacchravatsāma gīyamānam | abhi rādhasā jugurat
Call Indra loudly with your songs of praise to drink the Soma juice. For this is what augments his strength.
- 81.6
आ नो भर दक्षिणेनाभि सव्येन प्र मृश । इन्द्र मा नो वसोर्निर्भाक्
ā no bhara dakṣiṇenābhi savyena pra mṛśa | indra mā no vasornirbhāk
When he hath drank its gladdening drops, the God with vigour of a God Hath far surpassed all things that are.
- 81.7
उप क्रमस्वा भर धृषता धृष्णो जनानाम् । अदाशूष्टरस्य वेदः
upa kramasvā bhara dhṛṣatā dhṛṣṇo janānām | adāśūṣṭarasya vedaḥ
Thou speedest down to succour us this ever-conquering God of yours, Him who is drawn to all our songs
- 81.8
इन्द्र य उ नु ते अस्ति वाजो विप्रेभिः सनित्वः । अस्माभिः सु तं सनुहि
indra ya u nu te asti vājo viprebhiḥ sanitvaḥ | asmābhiḥ su taṃ sanuhi
The Warrior not to he restrained, the Soma-drinker ne'er o'erthrown, The Chieftain of resistless might.
- 81.9
सद्योजुवस्ते वाजा अस्मभ्यं विश्वश्चन्द्राः । वशैश्च मक्षू जरन्ते
sadyojuvaste vājā asmabhyaṃ viśvaścandrāḥ | vaśaiśca makṣū jarante
O Indra, send us riches, thou Omniscient, worthy of our praise: Help us in the decisive fray.
- 82.1
आ प्र द्रव परावतोऽर्वावतश्च वृत्रहन् । मध्वः प्रति प्रभर्मणि
ā pra drava parāvato'rvāvataśca vṛtrahan | madhvaḥ prati prabharmaṇi
SURYA, thou mountest up to meet the Hero famous for his wealth, Who hurls the bolt and works for man
- 82.2
तीव्राः सोमास आ गहि सुतासो मादयिष्णवः । पिबा दधृग्यथोचिषे
tīvrāḥ somāsa ā gahi sutāso mādayiṣṇavaḥ | pibā dadhṛgyathociṣe
Him who with might of both his arms brake nine-and-ninety castles down, Slew Vrtra and smote Ahi dead.
- 82.3
इषा मन्दस्वादु तेऽरं वराय मन्यवे । भुवत्त इन्द्र शं हृदे
iṣā mandasvādu te'raṃ varāya manyave | bhuvatta indra śaṃ hṛde
This Indra is our gracious Friend. He sends us in a full broad stream Riches in horses, kine, and corn.
- 82.4
आ त्वशत्रवा गहि न्युक्थानि च हूयसे । उपमे रोचने दिवः
ā tvaśatravā gahi nyukthāni ca hūyase | upame rocane divaḥ
Whatever, Vrtra-slayer! thou, Surya, hast risen upon to-day, That, Indra, all is in thy power.
- 82.5
तुभ्यायमद्रिभिः सुतो गोभिः श्रीतो मदाय कम् । प्र सोम इन्द्र हूयते
tubhyāyamadribhiḥ suto gobhiḥ śrīto madāya kam | pra soma indra hūyate
When, Mighty One, Lord of the brave, thou thinkest thus, I shall not die, That thought of thine is true indeed.
- 82.6
इन्द्र श्रुधि सु मे हवमस्मे सुतस्य गोमतः । वि पीतिं तृप्तिमश्नुहि
indra śrudhi su me havamasme sutasya gomataḥ | vi pītiṃ tṛptimaśnuhi
Thou, Indra, goest unto all Soma libations shed for thee, Both far away and near at hand.
- 82.7
य इन्द्र चमसेष्वा सोमश्चमूषु ते सुतः । पिबेदस्य त्वमीशिषे
ya indra camaseṣvā somaścamūṣu te sutaḥ | pibedasya tvamīśiṣe
We make this Indra very strong to strike the mighty Vrtra dead: A vigorous Hero shall he be.
- 82.8
यो अप्सु चन्द्रमा इव सोमश्चमूषु ददृशे । पिबेदस्य त्वमीशिषे
yo apsu candramā iva somaścamūṣu dadṛśe | pibedasya tvamīśiṣe
Indra was made for giving, set, most mighty, o'er the joyous draught. Bright, meet for Soma, famed in song.
- 82.9
यं ते श्येनः पदाभरत्तिरो रजांस्यस्पृतम् । पिबेदस्य त्वमीशिषे
yaṃ te śyenaḥ padābharattiro rajāṃsyaspṛtam | pibedasya tvamīśiṣe
By song as 'twere, the powerful bolt which none may parry was prepared Lofty, invincible he grew.
- 83.1
देवानामिदवो महत्तदा वृणीमहे वयम् । वृष्णामस्मभ्यमूतये
devānāmidavo mahattadā vṛṇīmahe vayam | vṛṣṇāmasmabhyamūtaye
THE Cow, the famous Mother of the wealthy Maruts, pours her milk: Both horses of the cars are yoked,-
- 83.2
ते नः सन्तु युजः सदा वरुणो मित्रो अर्यमा । वृधासश्च प्रचेतसः
te naḥ santu yujaḥ sadā varuṇo mitro aryamā | vṛdhāsaśca pracetasaḥ
She in whose bosom all the Gods, and Sun and Moon for men to see, Maintain their everlasting Laws.
- 83.3
अति नो विष्पिता पुरु नौभिरपो न पर्षथ । यूयमृतस्य रथ्यः
ati no viṣpitā puru naubhirapo na parṣatha | yūyamṛtasya rathyaḥ
This all the pious sing to us, and sacred poets evermore: The Maruts to the Soma-draught
- 83.4
वामं नो अस्त्वर्यमन्वामं वरुण शंस्यम् । वामं ह्यावृणीमहे
vāmaṃ no astvaryamanvāmaṃ varuṇa śaṃsyam | vāmaṃ hyāvṛṇīmahe
Here is the Soma ready pressed of this the Maruts drink, of this Self-luminous the Asvins drink.
- 83.5
वामस्य हि प्रचेतस ईशानाशो रिशादसः । नेमादित्या अघस्य यत्
vāmasya hi pracetasa īśānāśo riśādasaḥ | nemādityā aghasya yat
Of this, moreover, purified, set in three places, procreant, Drink Varuna, Mitra, Aryaman.
- 83.6
वयमिद्वः सुदानवः क्षियन्तो यान्तो अध्वन्ना । देवा वृधाय हूमहे
vayamidvaḥ sudānavaḥ kṣiyanto yānto adhvannā | devā vṛdhāya hūmahe
And Indra, like the Herald Priest, desirous of the milky juice, At early morn will quaff thereof.
- 83.7
अधि न इन्द्रैषां विष्णो सजात्यानाम् । इता मरुतो अश्विना
adhi na indraiṣāṃ viṣṇo sajātyānām | itā maruto aśvinā
When have the Princes gleamed and shone through waters as through troops of foes'? When hasten they whose might is pure?
- 83.8
प्र भ्रातृत्वं सुदानवोऽध द्विता समान्या । मातुर्गर्भे भरामहे
pra bhrātṛtvaṃ sudānavo'dha dvitā samānyā | māturgarbhe bharāmahe
What favour do I claim this day of you great Deities, you who are Wondrously splendid in yourselves?
- 83.9
यूयं हि ष्ठा सुदानव इन्द्रज्येष्ठा अभिद्यवः । अधा चिद्व उत ब्रुवे
yūyaṃ hi ṣṭhā sudānava indrajyeṣṭhā abhidyavaḥ | adhā cidva uta bruve
1 call, to drink the Soma, those Maruts who spread all realms of earth And luminous regions of the sky.
- 84.1
प्रेष्ठं वो अतिथिं स्तुषे मित्रमिव प्रियम् । अग्निं रथं न वेद्यम्
preṣṭhaṃ vo atithiṃ stuṣe mitramiva priyam | agniṃ rathaṃ na vedyam
SONG-LOVER! like a charioteer come songs to thee when Soma flows. O Indra, they have called to thee as mother-kine unto their calves.
- 84.2
कविमिव प्रचेतसं यं देवासो अध द्विता । नि मर्त्येष्वादधुः
kavimiva pracetasaṃ yaṃ devāso adha dvitā | ni martyeṣvādadhuḥ
Bright juices hitherward have sped thee, Indra, Lover of the Song. Drink, Indra, of this flowing sap: in every house 'tis set for thee.
- 84.3
त्वं यविष्ठ दाशुषो नॄँः पाहि शृणुधी गिरः । रक्षा तोकमुत त्मना
tvaṃ yaviṣṭha dāśuṣo nṝ~ḥ pāhi śṛṇudhī giraḥ | rakṣā tokamuta tmanā
Drink Soma to inspirit thee, juice, Indra, which the Falcon brought: For thou art King and Sovran Lord of all the families of men.
- 84.4
कया ते अग्ने अङ्गिर ऊर्जो नपादुपस्तुतिम् । वराय देव मन्यवे
kayā te agne aṅgira ūrjo napādupastutim | varāya deva manyave
O Indra, hear Tirasci's call, the call of him who serveth thee. Satisfy him with wealth of kine and valiant offspring: Great art thou.
- 84.5
दाशेम कस्य मनसा यज्ञस्य सहसो यहो । कदु वोच इदं नमः
dāśema kasya manasā yajñasya sahaso yaho | kadu voca idaṃ namaḥ
For he, O Indra, hath produced for thee the newest gladdening song, A hymn that springs from careful thought, ancient, and full of sacred truth.
- 84.6
अधा त्वं हि नस्करो विश्वा अस्मभ्यं सुक्षितीः । वाजद्रविणसो गिरः
adhā tvaṃ hi naskaro viśvā asmabhyaṃ sukṣitīḥ | vājadraviṇaso giraḥ
That Indra will we laud whom songs and hymns of praise have magnified. Striving to win, we celebrate his many deeds of hero might.
- 84.7
कस्य नूनं परीणसो धियो जिन्वसि दम्पते । गोषाता यस्य ते गिरः
kasya nūnaṃ parīṇaso dhiyo jinvasi dampate | goṣātā yasya te giraḥ
Come now and let us glorify pure Indra with pure Sama hymns. Let the pure milky draught delight him strengthened by pure songs of praise.
- 84.8
तं मर्जयन्त सुक्रतुं पुरोयावानमाजिषु । स्वेषु क्षयेषु वाजिनम्
taṃ marjayanta sukratuṃ puroyāvānamājiṣu | sveṣu kṣayeṣu vājinam
O Indra, come thou pure to us, with pure assistance, pure thyself. Pure, send thou riches down to us, and, meet for Soma, pure, be glad.
- 84.9
क्षेति क्षेमेभिः साधुभिर्नकिर्यं घ्नन्ति हन्ति यः । अग्ने सुवीर एधते
kṣeti kṣemebhiḥ sādhubhirnakiryaṃ ghnanti hanti yaḥ | agne suvīra edhate
O Indra, pure, vouchsafe us wealth, and, pure, enrich the worshipper. Pure, thou dost strike the Vrtras dead, and strivest, pure, to win the spoil.
- 85.1
आ मे हवं नासत्याश्विना गच्छतं युवम् । मध्वः सोमस्य पीतये
ā me havaṃ nāsatyāśvinā gacchataṃ yuvam | madhvaḥ somasya pītaye
FOR him the Mornings made their courses longer, and Nights with pleasant voices spake to Indra. For him the Floods stood still, the Seven Mothers, Streams easy for the heroes to pass over.
- 85.2
इमं मे स्तोममश्विनेमं मे शृणुतं हवम् । मध्वः सोमस्य पीतये
imaṃ me stomamaśvinemaṃ me śṛṇutaṃ havam | madhvaḥ somasya pītaye
The Darter penetrated, though in trouble, thrice-seven close-pressed ridges of the mountains. Neither might God nor mortal man accomplish what the Strong Hero wrought in full-grown vigour.
- 85.3
अयं वां कृष्णो अश्विना हवते वाजिनीवसू । मध्वः सोमस्य पीतये
ayaṃ vāṃ kṛṣṇo aśvinā havate vājinīvasū | madhvaḥ somasya pītaye
The mightiest force is Indra's bolt of iron when firmly grasped in both the arms of Indra. His head and mouth have powers that pass all others, and all his people hasten near to listen.
- 85.4
शृणुतं जरितुर्हवं कृष्णस्य स्तुवतो नरा । मध्वः सोमस्य पीतये
śṛṇutaṃ jariturhavaṃ kṛṣṇasya stuvato narā | madhvaḥ somasya pītaye
1 count thee as the Holiest of the Holy, the caster-down of what hath ne'er been shaken. I count thee as the Banner of the heroes, I count thee as the Chief of all men living.
- 85.5
छर्दिर्यन्तमदाभ्यं विप्राय स्तुवते नरा । मध्वः सोमस्य पीतये
chardiryantamadābhyaṃ viprāya stuvate narā | madhvaḥ somasya pītaye
What time, O Indra, in thine arms thou tookest thy wildly rushing bolt to Slay the Dragon, The mountains roared, the cattle loudly bellowed, the Brahmans with their hymns drew nigh to Indra.
- 85.6
गच्छतं दाशुषो गृहमित्था स्तुवतो अश्विना । मध्वः सोमस्य पीतये
gacchataṃ dāśuṣo gṛhamitthā stuvato aśvinā | madhvaḥ somasya pītaye
Let us praise him who made these worlds and creatures, all things that after him sprang into being. May we win Mitra with our songs, and Indra, and. wait upon our Lord with adoration.
- 85.7
युञ्जाथां रासभं रथे वीड्वङ्गे वृषण्वसू । मध्वः सोमस्य पीतये
yuñjāthāṃ rāsabhaṃ rathe vīḍvaṅge vṛṣaṇvasū | madhvaḥ somasya pītaye
Flying in terror from the snort of Vrtra, all Deities who were thy friends forsook thee. So, Indra, be thy friendship with the Maruts: in all these battles thou shalt be the victor.
- 85.8
त्रिवन्धुरेण त्रिवृता रथेना यातमश्विना । मध्वः सोमस्य पीतये
trivandhureṇa trivṛtā rathenā yātamaśvinā | madhvaḥ somasya pītaye
Thrice-sixty Maruts, waxing strong, were with thee, like piles of beaming light, worthy of worship. We come to thee: grant us a happy portion. Let us adore thy might with this oblation.
- 85.9
नू मे गिरो नासत्याश्विना प्रावतं युवम् । मध्वः सोमस्य पीतये
nū me giro nāsatyāśvinā prāvataṃ yuvam | madhvaḥ somasya pītaye
A sharpened weapon is the host of Maruts. Who, Indra, dares withstand thy bolt of thunder? Weaponless are the Asuras, the godless: scatter them with thy wheel, Impetuous Hero.
- 86.1
उभा हि दस्रा भिषजा मयोभुवोभा दक्षस्य वचसो बभूवथुः । ता वां विश्वको हवते तनूकृथे मा नो वि यौष्टं सख्या मुमोचतम्
ubhā hi dasrā bhiṣajā mayobhuvobhā dakṣasya vacaso babhūvathuḥ | tā vāṃ viśvako havate tanūkṛthe mā no vi yauṣṭaṃ sakhyā mumocatam
O INDRA, Lord of Light, what joys thou broughtest from the Asuras, Prosper therewith, O Maghavan, him who lauds that deed, and those whose grass is trimmed for thee.
- 86.2
कथा नूनं वां विमना उप स्तवद्युवं धियं ददथुर्वस्यइष्टये । ता वां विश्वको हवते तनूकृथे मा नो वि यौष्टं सख्या मुमोचतम्
kathā nūnaṃ vāṃ vimanā upa stavadyuvaṃ dhiyaṃ dadathurvasyaiṣṭaye | tā vāṃ viśvako havate tanūkṛthe mā no vi yauṣṭaṃ sakhyā mumocatam
The unwasting share of steeds and kine which, Indra, thou hast fast secured, Grant to the worshipper who presses Soma and gives guerdon, not unto the churl.
- 86.3
युवं हि ष्मा पुरुभुजेममेधतुं विष्णाप्वे ददथुर्वस्यइष्टये । ता वां विश्वको हवते तनूकृथे मा नो वि यौष्टं सख्या मुमोचतम्
yuvaṃ hi ṣmā purubhujemamedhatuṃ viṣṇāpve dadathurvasyaiṣṭaye | tā vāṃ viśvako havate tanūkṛthe mā no vi yauṣṭaṃ sakhyā mumocatam
The riteless, godless man who sleeps, O Indra, his unbroken steep,- May he by following his own devices die. Hide from him wealth that nourishes.
- 86.4
उत त्यं वीरं धनसामृजीषिणं दूरे चित्सन्तमवसे हवामहे । यस्य स्वादिष्ठा सुमतिः पितुर्यथा मा नो वि यौष्टं सख्या मुमोचतम्
uta tyaṃ vīraṃ dhanasāmṛjīṣiṇaṃ dūre citsantamavase havāmahe | yasya svādiṣṭhā sumatiḥ pituryathā mā no vi yauṣṭaṃ sakhyā mumocatam
Whether, O Sakra, thou be far, or, Vrtra-slayer, near at hand, Thence by heaven-reaching songs he who hath pressed the juice invites thee with thy long-maned Steeds.
- 86.5
ऋतेन देवः सविता शमायत ऋतस्य शृङ्गमुर्विया वि पप्रथे । ऋतं सासाह महि चित्पृतन्यतो मा नो वि यौष्टं सख्या मुमोचतम्
ṛtena devaḥ savitā śamāyata ṛtasya śṛṅgamurviyā vi paprathe | ṛtaṃ sāsāha mahi citpṛtanyato mā no vi yauṣṭaṃ sakhyā mumocatam
Whether thou art in heaven's bright sphere, or in the basin of the sea; Whether, chief Vrtra-slayer, in some place on earth, or in the firmament, approach.
- 87.1
द्युम्नी वां स्तोमो अश्विना क्रिविर्न सेक आ गतम् । मध्वः सुतस्य स दिवि प्रियो नरा पातं गौराविवेरिणे
dyumnī vāṃ stomo aśvinā krivirna seka ā gatam | madhvaḥ sutasya sa divi priyo narā pātaṃ gaurāviveriṇe
To Indra sing a Sama hymn, a lofty song to Lofty Sage, To him who guards the Law, inspired, and fain for praise.
- 87.2
पिबतं घर्मं मधुमन्तमश्विना बर्हिः सीदतं नरा । ता मन्दसाना मनुषो दुरोण आ नि पातं वेदसा वयः
pibataṃ gharmaṃ madhumantamaśvinā barhiḥ sīdataṃ narā | tā mandasānā manuṣo duroṇa ā ni pātaṃ vedasā vayaḥ
Thou, Indra, art the Conqueror: thou gavest splendour to the Sun. Maker of all things, thou art Mighty and All-God.
- 87.3
आ वां विश्वाभिरूतिभिः प्रियमेधा अहूषत । ता वर्तिर्यातमुप वृक्तबर्हिषो जुष्टं यज्ञं दिविष्टिषु
ā vāṃ viśvābhirūtibhiḥ priyamedhā ahūṣata | tā vartiryātamupa vṛktabarhiṣo juṣṭaṃ yajñaṃ diviṣṭiṣu
Radiant with light thou wentest to the sky, the luminous realm of heaven. ne Deities, Indra strove to win thee for their Friend.
- 87.4
पिबतं सोमं मधुमन्तमश्विना बर्हिः सीदतं सुमत् । ता वावृधाना उप सुष्टुतिं दिवो गन्तं गौराविवेरिणम्
pibataṃ somaṃ madhumantamaśvinā barhiḥ sīdataṃ sumat | tā vāvṛdhānā upa suṣṭutiṃ divo gantaṃ gaurāviveriṇam
Come unto us, O Indra, dear, still conquering, unconcealable, Vast as a mountain spread on all sides, Lord of Heaven.
- 87.5
आ नूनं यातमश्विनाश्वेभिः प्रुषितप्सुभिः । दस्रा हिरण्यवर्तनी शुभस्पती पातं सोममृतावृधा
ā nūnaṃ yātamaśvināśvebhiḥ pruṣitapsubhiḥ | dasrā hiraṇyavartanī śubhaspatī pātaṃ somamṛtāvṛdhā
O truthful Soma-drinker, thou art mightier than both the worlds. Thou strengthenest him who pours libation, Lord of Heaven.
- 87.6
वयं हि वां हवामहे विपन्यवो विप्रासो वाजसातये । ता वल्गू दस्रा पुरुदंससा धियाश्विना श्रुष्ट्या गतम्
vayaṃ hi vāṃ havāmahe vipanyavo viprāso vājasātaye | tā valgū dasrā purudaṃsasā dhiyāśvinā śruṣṭyā gatam
For thou art he, O Indra, who stormeth all castles of the foe, Slayer of Dasyus, man's Supporter, Lord of Heaven.
- 88.1
तं वो दस्ममृतीषहं वसोर्मन्दानमन्धसः । अभि वत्सं न स्वसरेषु धेनव इन्द्रं गीर्भिर्नवामहे
taṃ vo dasmamṛtīṣahaṃ vasormandānamandhasaḥ | abhi vatsaṃ na svasareṣu dhenava indraṃ gīrbhirnavāmahe
O THUNDERER, zealous worshippers gave thee drink this time yesterday. So, Indra, listen here to those who bring the laud: come near unto our dwelling place.
- 88.2
द्युक्षं सुदानुं तविषीभिरावृतं गिरिं न पुरुभोजसम् । क्षुमन्तं वाजं शतिनं सहस्रिणं मक्षू गोमन्तमीमहे
dyukṣaṃ sudānuṃ taviṣībhirāvṛtaṃ giriṃ na purubhojasam | kṣumantaṃ vājaṃ śatinaṃ sahasriṇaṃ makṣū gomantamīmahe
Lord of Bay Steeds, fair-helmed, rejoice thee: this we crave. Here the disposers wait on thee. Thy loftiest glories claim our lauds beside the juice, O Indra, Lover of the Song.
- 88.3
न त्वा बृहन्तो अद्रयो वरन्त इन्द्र वीळवः । यद्दित्ससि स्तुवते मावते वसु नकिष्टदा मिनाति ते
na tvā bṛhanto adrayo varanta indra vīl̤avaḥ | yadditsasi stuvate māvate vasu nakiṣṭadā mināti te
Turning, as 'twere, to meet the Sun, enjoy from Indra all good things. When he who will be born is born with power we look to treasures as our heritage.
- 88.4
योद्धासि क्रत्वा शवसोत दंसना विश्वा जाताभि मज्मना । आ त्वायमर्क ऊतये ववर्तति यं गोतमा अजीजनन्
yoddhāsi kratvā śavasota daṃsanā viśvā jātābhi majmanā | ā tvāyamarka ūtaye vavartati yaṃ gotamā ajījanan
Praise him who sends us wealth, whose bounties injure none: good are the gifts which Indra. grants. He is not worth with one who satisfies his wish: he turns his mind to giving boons.
- 88.5
प्र हि रिरिक्ष ओजसा दिवो अन्तेभ्यस्परि । न त्वा विव्याच रज इन्द्र पार्थिवमनु स्वधां ववक्षिथ
pra hi ririkṣa ojasā divo antebhyaspari | na tvā vivyāca raja indra pārthivamanu svadhāṃ vavakṣitha
Thou in thy battles, Indra, art subduer of all hostile bands. Father art thou, all-conquering, cancelling the curse, thou victor of the vanquisher.
- 88.6
नकिः परिष्टिर्मघवन्मघस्य ते यद्दाशुषे दशस्यसि । अस्माकं बोध्युचथस्य चोदिता मंहिष्ठो वाजसातये
nakiḥ pariṣṭirmaghavanmaghasya te yaddāśuṣe daśasyasi | asmākaṃ bodhyucathasya coditā maṃhiṣṭho vājasātaye
The Earth and Heaven clung close to thy victorious might as to their calf two mother-cows. When thou attackest Vrtra all the hostile bands shrink and faint, Indra, at thy wrath.
- 89.1
बृहदिन्द्राय गायत मरुतो वृत्रहन्तमम् । येन ज्योतिरजनयन्नृतावृधो देवं देवाय जागृवि
bṛhadindrāya gāyata maruto vṛtrahantamam | yena jyotirajanayannṛtāvṛdho devaṃ devāya jāgṛvi
I MOVE before thee here present in person, and all the Deities follow behind me. When, Indra, thou securest me my portion, with me thou shalt perform heroic actions.
- 89.2
अपाधमदभिशस्तीरशस्तिहाथेन्द्रो द्युम्न्याभवत् । देवास्त इन्द्र सख्याय येमिरे बृहद्भानो मरुद्गण
apādhamadabhiśastīraśastihāthendro dyumnyābhavat | devāsta indra sakhyāya yemire bṛhadbhāno marudgaṇa
The food of meath in foremost place I give thee, thy Soma shall be pressed, thy share appointed. Thou on my right shalt be my friend and comrade: then shall we two smite dead full many a foeman.
- 89.3
प्र व इन्द्राय बृहते मरुतो ब्रह्मार्चत । वृत्रं हनति वृत्रहा शतक्रतुर्वज्रेण शतपर्वणा
pra va indrāya bṛhate maruto brahmārcata | vṛtraṃ hanati vṛtrahā śatakraturvajreṇa śataparvaṇā
Striving for strength bring forth a laud to Indra, a truthful hymn if he in truth existeth. One and another say, There is no Indra. Who hath beheld him? Whom then shall we honour?
- 89.4
अभि प्र भर धृषता धृषन्मनः श्रवश्चित्ते असद्बृहत् । अर्षन्त्वापो जवसा वि मातरो हनो वृत्रं जया स्वः
abhi pra bhara dhṛṣatā dhṛṣanmanaḥ śravaścitte asadbṛhat | arṣantvāpo javasā vi mātaro hano vṛtraṃ jayā svaḥ
Here am I, look upon me here, O singer. All that existeth 1 surpass in greatness. The Holy Law's commandments make me mighty. Rending with strength I rend the worlds asunder.
- 89.5
यज्जायथा अपूर्व्य मघवन्वृत्रहत्याय । तत्पृथिवीमप्रथयस्तदस्तभ्ना उत द्याम्
yajjāyathā apūrvya maghavanvṛtrahatyāya | tatpṛthivīmaprathayastadastabhnā uta dyām
When the Law's lovers mounted and approached me as 1 sate lone upon the dear sky's summit. Then spake my spirit to the heart within me, My friends have cried unto me with their children.
- 89.6
तत्ते यज्ञो अजायत तदर्क उत हस्कृतिः । तद्विश्वमभिभूरसि यज्जातं यच्च जन्त्वम्
tatte yajño ajāyata tadarka uta haskṛtiḥ | tadviśvamabhibhūrasi yajjātaṃ yacca jantvam
All these thy deeds must be declared at Soma-feasts, wrought, Indra, Bounteous Lord, for him who sheds the juice, When thou didst open wealth heaped up by many, brought from far away to Sarablia, the Rsi's kin.
- 89.7
आमासु पक्वमैरय आ सूर्यं रोहयो दिवि । घर्मं न सामन्तपता सुवृक्तिभिर्जुष्टं गिर्वणसे बृहत्
āmāsu pakvamairaya ā sūryaṃ rohayo divi | gharmaṃ na sāmantapatā suvṛktibhirjuṣṭaṃ girvaṇase bṛhat
Now run ye forth your several ways: he is not here who kept you back. For hath not Indra sunk his bolt deep down in Vrtra's vital part?
- 90.1
आ नो विश्वासु हव्य इन्द्रः समत्सु भूषतु । उप ब्रह्माणि सवनानि वृत्रहा परमज्या ऋचीषमः
ā no viśvāsu havya indraḥ samatsu bhūṣatu | upa brahmāṇi savanāni vṛtrahā paramajyā ṛcīṣamaḥ
YEA, specially that mortal man hath toiled for service of the Gods, Who quickly hath brought near Mitra and Varuna. to share his sacrificial gifts.
- 90.2
त्वं दाता प्रथमो राधसामस्यसि सत्य ईशानकृत् । तुविद्युम्नस्य युज्या वृणीमहे पुत्रस्य शवसो महः
tvaṃ dātā prathamo rādhasāmasyasi satya īśānakṛt | tuvidyumnasya yujyā vṛṇīmahe putrasya śavaso mahaḥ
Supreme in sovran power, far-sighted, Chiefs and Kings, most swift to hear from far away, Both, wondrously, set them in motion as with arms, in company with Surya's beams.
- 90.3
ब्रह्मा त इन्द्र गिर्वणः क्रियन्ते अनतिद्भुता । इमा जुषस्व हर्यश्व योजनेन्द्र या ते अमन्महि
brahmā ta indra girvaṇaḥ kriyante anatidbhutā | imā juṣasva haryaśva yojanendra yā te amanmahi
The rapid messenger who runs before you, Mitra-Varuna, with iron head, swift to the draught,
- 90.4
त्वं हि सत्यो मघवन्ननानतो वृत्रा भूरि न्यृञ्जसे । स त्वं शविष्ठ वज्रहस्त दाशुषेऽर्वाञ्चं रयिमा कृधि
tvaṃ hi satyo maghavannanānato vṛtrā bhūri nyṛñjase | sa tvaṃ śaviṣṭha vajrahasta dāśuṣe'rvāñcaṃ rayimā kṛdhi
He whom no man may question, none may summon back, who stands not still for colloquy,- From hostile clash with him keep ye us safe this day: keep us in safety with your arms.
- 90.5
त्वमिन्द्र यशा अस्यृजीषी शवसस्पते । त्वं वृत्राणि हंस्यप्रतीन्येक इदनुत्ता चर्षणीधृता
tvamindra yaśā asyṛjīṣī śavasaspate | tvaṃ vṛtrāṇi haṃsyapratīnyeka idanuttā carṣaṇīdhṛtā
To Aryaman and Mitra sing a reverent song, O pious one, A pleasant hymn that shall protect to Varuna: sing forth a laud unto the Kings.
- 90.6
तमु त्वा नूनमसुर प्रचेतसं राधो भागमिवेमहे । महीव कृत्तिः शरणा त इन्द्र प्र ते सुम्ना नो अश्नवन्
tamu tvā nūnamasura pracetasaṃ rādho bhāgamivemahe | mahīva kṛttiḥ śaraṇā ta indra pra te sumnā no aśnavan
The true, Red Treasure they have sent, one only Son born of the Three. They, the Immortal Ones, never deceived, survey the families of mortal men.
- 91.1
कन्या वारवायती सोममपि स्रुताविदत् । अस्तं भरन्त्यब्रवीदिन्द्राय सुनवै त्वा शक्राय सुनवै त्वा
kanyā vāravāyatī somamapi srutāvidat | astaṃ bharantyabravīdindrāya sunavai tvā śakrāya sunavai tvā
LORD of the house, Sage, ever young, high power of life, O Agni, God, Thou givest to thy worshipper.
- 91.2
असौ य एषि वीरको गृहंगृहं विचाकशद् । इमं जम्भसुतं पिब धानावन्तं करम्भिणमपूपवन्तमुक्थिनम्
asau ya eṣi vīrako gṛhaṃgṛhaṃ vicākaśad | imaṃ jambhasutaṃ piba dhānāvantaṃ karambhiṇamapūpavantamukthinam
So with our song that prays and serves, attentive, Lord of spreading light, Agni, bring hitherward the Gods.
- 91.3
आ चन त्वा चिकित्सामोऽधि चन त्वा नेमसि । शनैरिव शनकैरिवेन्द्रायेन्दो परि स्रव
ā cana tvā cikitsāmo'dhi cana tvā nemasi | śanairiva śanakairivendrāyendo pari srava
For, Ever-Youthful One, with thee, best Furtherer, as our ally, We overcome, to win the spoil.
- 91.4
कुविच्छकत्कुवित्करत्कुविन्नो वस्यसस्करत् । कुवित्पतिद्विषो यतीरिन्द्रेण संगमामहै
kuvicchakatkuvitkaratkuvinno vasyasaskarat | kuvitpatidviṣo yatīrindreṇa saṃgamāmahai
As Aurva Bhrgu used, as Apnavana used, I call the pure Agni who clothes him with the sea.
- 91.5
इमानि त्रीणि विष्टपा तानीन्द्र वि रोहय । शिरस्ततस्योर्वरामादिदं म उपोदरे
imāni trīṇi viṣṭapā tānīndra vi rohaya | śirastatasyorvarāmādidaṃ ma upodare
1 call the Sage who sounds like wind, the Might that like Parjanya roars, Agni who clothes him with the sea.
- 91.6
असौ च या न उर्वरादिमां तन्वं मम । अथो ततस्य यच्छिरः सर्वा ता रोमशा कृधि
asau ca yā na urvarādimāṃ tanvaṃ mama | atho tatasya yacchiraḥ sarvā tā romaśā kṛdhi
As Savitar's productive Power, as him who sends down bliss, I call Agni who clothes him with the sea.
- 91.7
खे रथस्य खेऽनसः खे युगस्य शतक्रतो । अपालामिन्द्र त्रिष्पूत्व्यकृणोः सूर्यत्वचम्
khe rathasya khe'nasaḥ khe yugasya śatakrato | apālāmindra triṣpūtvyakṛṇoḥ sūryatvacam
Hither, for powerful kinship, I call Agni, him Who prospers you, Most frequent at our solemn rites
- 92.1
पान्तमा वो अन्धस इन्द्रमभि प्र गायत । विश्वासाहं शतक्रतुं मंहिष्ठं चर्षणीनाम्
pāntamā vo andhasa indramabhi pra gāyata | viśvāsāhaṃ śatakratuṃ maṃhiṣṭhaṃ carṣaṇīnām
THAT noblest Furtherer hath appeared, to whom men bring their holy works. Our songs of praise have risen aloft to Agni who was barn to give the Arya strength.
- 92.2
पुरुहूतं पुरुष्टुतं गाथान्यं सनश्रुतम् । इन्द्र इति ब्रवीतन
puruhūtaṃ puruṣṭutaṃ gāthānyaṃ sanaśrutam | indra iti bravītana
Agni of Divodasa turned, as 'twere in majesty, to the Gods. Onward he sped along the mother earth, and took his station in the height of heaven.
- 92.3
इन्द्र इन्नो महानां दाता वाजानां नृतुः । महाँ अभिज्ञ्वा यमत्
indra inno mahānāṃ dātā vājānāṃ nṛtuḥ | mahā~ abhijñvā yamat
Him before whom the people shrink when he performs his glorious deeds, Him who wins thousands at the worship of the Gods, himself, that Agni, serve with son s.
- 92.4
अपादु शिप्र्यन्धसः सुदक्षस्य प्रहोषिणः । इन्दोरिन्द्रो यवाशिरः
apādu śipryandhasaḥ sudakṣasya prahoṣiṇaḥ | indorindro yavāśiraḥ
The mortal man whom thou wouldst lead to opulence, O Vasu, he who brings thee gifts. He, Agni, wins himself a hero singing lauds, yea, one who feeds a thousand men.
- 92.5
तम्वभि प्रार्चतेन्द्रं सोमस्य पीतये । तदिद्ध्यस्य वर्धनम्
tamvabhi prārcatendraṃ somasya pītaye | tadiddhyasya vardhanam
He with the steed wins spoil even in the fenced fort, and gains imperishable fame. In thee, O Lord of wealth, continually we lay all precious offerings to the Gods.
- 92.6
अस्य पीत्वा मदानां देवो देवस्यौजसा । विश्वाभि भुवना भुवत्
asya pītvā madānāṃ devo devasyaujasā | viśvābhi bhuvanā bhuvat
To him who dealeth out all wealth, who is the cheerful Priest of men, To him, like the first vessels filled with savoury juice, to Agni go the songs of praise.
- 92.7
त्यमु वः सत्रासाहं विश्वासु गीर्ष्वायतम् । आ च्यावयस्यूतये
tyamu vaḥ satrāsāhaṃ viśvāsu gīrṣvāyatam | ā cyāvayasyūtaye
Votaries, richly-gifted, deck him with their songs, even as the steed who draws the car. On both, Strong Lord of men! on child and grandson pour the bounties which our nobles give.
- 92.8
युध्मं सन्तमनर्वाणं सोमपामनपच्युतम् । नरमवार्यक्रतुम्
yudhmaṃ santamanarvāṇaṃ somapāmanapacyutam | naramavāryakratum
Sing forth to him, the Holy, most munificent, sublime with his refulgent glow, To Agni, ye Upastutas.
- 92.9
शिक्षा ण इन्द्र राय आ पुरु विद्वाँ ऋचीषम । अवा नः पार्ये धने
śikṣā ṇa indra rāya ā puru vidvā~ ṛcīṣama | avā naḥ pārye dhane
Worshipped with gifts, enkindled, splendid, Maghavan shall win himself heroic fame. And will not his most newly shown benevolence come to us with abundant strength?
- 92.10
अतश्चिदिन्द्र ण उपा याहि शतवाजया । इषा सहस्रवाजया
ataścidindra ṇa upā yāhi śatavājayā | iṣā sahasravājayā
Priest, presser of the juice! praise now the dearest Guest of all our friends, Agni, the driver of the cars.
- 92.11
अयाम धीवतो धियोऽर्वद्भिः शक्र गोदरे । जयेम पृत्सु वज्रिवः
ayāma dhīvato dhiyo'rvadbhiḥ śakra godare | jayema pṛtsu vajrivaḥ
Who, finder-out of treasures open and concealed, bringeth them hither, Holy One; Whose waves, as in a cataract, are hard to pass, when he, through song, would win him strength.
- 92.12
वयमु त्वा शतक्रतो गावो न यवसेष्वा । उक्थेषु रणयामसि
vayamu tvā śatakrato gāvo na yavaseṣvā | uktheṣu raṇayāmasi
Let not the noble Guest, Agni, be wroth with us: by many a man his praise is sung, Good Herald, skilled in sacrifice.
- 92.13
विश्वा हि मर्त्यत्वनानुकामा शतक्रतो । अगन्म वज्रिन्नाशसः
viśvā hi martyatvanānukāmā śatakrato | aganma vajrinnāśasaḥ
O Vasu, Agni, let not them be harmed who come in any way with lauds to thee. Even the lowly, skilled in rites, with offered gifts, seeketh thee for the envoy's task.
- 92.14
त्वे सु पुत्र शवसोऽवृत्रन्कामकातयः । न त्वामिन्द्राति रिच्यते
tve su putra śavaso'vṛtrankāmakātayaḥ | na tvāmindrāti ricyate
Friend of the Maruts, Agni, come with Rudras to the Soma-draught, To Sobhar's fair song of praise, and be thou joyful in the light. VALAKHILYA
- 92.15
स नो वृषन्सनिष्ठया सं घोरया द्रवित्न्वा । धियाविड्ढि पुरंध्या
sa no vṛṣansaniṣṭhayā saṃ ghorayā dravitnvā | dhiyāviḍḍhi puraṃdhyā
- 92.16
यस्ते नूनं शतक्रतविन्द्र द्युम्नितमो मदः । तेन नूनं मदे मदेः
yaste nūnaṃ śatakratavindra dyumnitamo madaḥ | tena nūnaṃ made madeḥ
- 92.17
यस्ते चित्रश्रवस्तमो य इन्द्र वृत्रहन्तमः । य ओजोदातमो मदः
yaste citraśravastamo ya indra vṛtrahantamaḥ | ya ojodātamo madaḥ
- 92.18
विद्मा हि यस्ते अद्रिवस्त्वादत्तः सत्य सोमपाः । विश्वासु दस्म कृष्टिषु
vidmā hi yaste adrivastvādattaḥ satya somapāḥ | viśvāsu dasma kṛṣṭiṣu
- 92.19
इन्द्राय मद्वने सुतं परि ष्टोभन्तु नो गिरः । अर्कमर्चन्तु कारवः
indrāya madvane sutaṃ pari ṣṭobhantu no giraḥ | arkamarcantu kāravaḥ
- 92.20
यस्मिन्विश्वा अधि श्रियो रणन्ति सप्त संसदः । इन्द्रं सुते हवामहे
yasminviśvā adhi śriyo raṇanti sapta saṃsadaḥ | indraṃ sute havāmahe
- 92.21
त्रिकद्रुकेषु चेतनं देवासो यज्ञमत्नत । तमिद्वर्धन्तु नो गिरः
trikadrukeṣu cetanaṃ devāso yajñamatnata | tamidvardhantu no giraḥ
- 92.22
आ त्वा विशन्त्विन्दवः समुद्रमिव सिन्धवः । न त्वामिन्द्राति रिच्यते
ā tvā viśantvindavaḥ samudramiva sindhavaḥ | na tvāmindrāti ricyate
- 92.23
विव्यक्थ महिना वृषन्भक्षं सोमस्य जागृवे । य इन्द्र जठरेषु ते
vivyaktha mahinā vṛṣanbhakṣaṃ somasya jāgṛve | ya indra jaṭhareṣu te
- 92.24
अरं त इन्द्र कुक्षये सोमो भवतु वृत्रहन् । अरं धामभ्य इन्दवः
araṃ ta indra kukṣaye somo bhavatu vṛtrahan | araṃ dhāmabhya indavaḥ
- 92.25
अरमश्वाय गायति श्रुतकक्षो अरं गवे । अरमिन्द्रस्य धाम्ने
aramaśvāya gāyati śrutakakṣo araṃ gave | aramindrasya dhāmne
- 92.26
अरं हि ष्म सुतेषु णः सोमेष्विन्द्र भूषसि । अरं ते शक्र दावने
araṃ hi ṣma suteṣu ṇaḥ someṣvindra bhūṣasi | araṃ te śakra dāvane
- 92.27
पराकात्ताच्चिदद्रिवस्त्वां नक्षन्त नो गिरः । अरं गमाम ते वयम्
parākāttāccidadrivastvāṃ nakṣanta no giraḥ | araṃ gamāma te vayam
- 92.28
एवा ह्यसि वीरयुरेवा शूर उत स्थिरः । एवा ते राध्यं मनः
evā hyasi vīrayurevā śūra uta sthiraḥ | evā te rādhyaṃ manaḥ
- 92.29
एवा रातिस्तुवीमघ विश्वेभिर्धायि धातृभिः । अधा चिदिन्द्र मे सचा
evā rātistuvīmagha viśvebhirdhāyi dhātṛbhiḥ | adhā cidindra me sacā
- 92.30
मो षु ब्रह्मेव तन्द्रयुर्भुवो वाजानां पते । मत्स्वा सुतस्य गोमतः
mo ṣu brahmeva tandrayurbhuvo vājānāṃ pate | matsvā sutasya gomataḥ
- 92.31
मा न इन्द्राभ्यादिशः सूरो अक्तुष्वा यमन् । त्वा युजा वनेम तत्
mā na indrābhyādiśaḥ sūro aktuṣvā yaman | tvā yujā vanema tat
- 92.32
त्वयेदिन्द्र युजा वयं प्रति ब्रुवीमहि स्पृधः । त्वमस्माकं तव स्मसि
tvayedindra yujā vayaṃ prati bruvīmahi spṛdhaḥ | tvamasmākaṃ tava smasi
- 92.33
त्वामिद्धि त्वायवोऽनुनोनुवतश्चरान् । सखाय इन्द्र कारवः
tvāmiddhi tvāyavo'nunonuvataścarān | sakhāya indra kāravaḥ
- 93.1
उद्घेदभि श्रुतामघं वृषभं नर्यापसम् । अस्तारमेषि सूर्य
udghedabhi śrutāmaghaṃ vṛṣabhaṃ naryāpasam | astārameṣi sūrya
TO you will I sing Indra's praise who gives good gifts as well we know; The praise of Maghavan who, rich in treasure, aids his singers with wealth thousand fold.
- 93.2
नव यो नवतिं पुरो बिभेद बाह्वोजसा । अहिं च वृत्रहावधीत्
nava yo navatiṃ puro bibheda bāhvojasā | ahiṃ ca vṛtrahāvadhīt
As with a hundred hosts, he rushes boldly on, and for the offerer slays his foes. As from a mountain flow the water-brooks, thus flow his gifts who feedeth many a one.
- 93.3
स न इन्द्रः शिवः सखाश्वावद्गोमद्यवमत् । उरुधारेव दोहते
sa na indraḥ śivaḥ sakhāśvāvadgomadyavamat | urudhāreva dohate
The drops effused, the gladdening draughts, O Indra, Lover of the Son As waters seek the lake where they are wont to rest, fill thee, for bounty, Thunderer.
- 93.4
यदद्य कच्च वृत्रहन्नुदगा अभि सूर्य । सर्वं तदिन्द्र ते वशे
yadadya kacca vṛtrahannudagā abhi sūrya | sarvaṃ tadindra te vaśe
The matchless draught that strengthens and gives eloquence, the sweetest of the meath drink thou, That in thy joy thou may scatter thy gifts o'er us, plenteously, even as the dust.
- 93.5
यद्वा प्रवृद्ध सत्पते न मरा इति मन्यसे । उतो तत्सत्यमित्तव
yadvā pravṛddha satpate na marā iti manyase | uto tatsatyamittava
Come quickly to our laud, urged on by Soma-pressers like a horse- Laud, Godlike Indra, which milch-kine make sweet for thee: with Kanva's sons are gifts for thee.
- 93.6
ये सोमासः परावति ये अर्वावति सुन्विरे । सर्वाँस्ताँ इन्द्र गच्छसि
ye somāsaḥ parāvati ye arvāvati sunvire | sarvā~stā~ indra gacchasi
With homage have we sought thee as a Hero, strong, preeminent, with unfailing wealth. O Thunderer, as a plenteous spring pours forth its stream, so, Indra, flow our songs to thee.
- 93.7
तमिन्द्रं वाजयामसि महे वृत्राय हन्तवे । स वृषा वृषभो भुवत्
tamindraṃ vājayāmasi mahe vṛtrāya hantave | sa vṛṣā vṛṣabho bhuvat
If now thou art at sacrifice, or if thou art upon the earth, Come thence, high-thoughted! to our sacrifice with the Swift, come, Mighty with the Mighty Ones.
- 93.8
इन्द्रः स दामने कृत ओजिष्ठः स मदे हितः । द्युम्नी श्लोकी स सोम्यः
indraḥ sa dāmane kṛta ojiṣṭhaḥ sa made hitaḥ | dyumnī ślokī sa somyaḥ
The active, fleet-foot, tawny Coursers that are thine are swift to victory, like the Wind, Wherewith thou goest round to visit Manus' seed, wherewith all heaven is visible.
- 93.9
गिरा वज्रो न सम्भृतः सबलो अनपच्युतः । ववक्ष ऋष्वो अस्तृतः
girā vajro na sambhṛtaḥ sabalo anapacyutaḥ | vavakṣa ṛṣvo astṛtaḥ
Indra, from thee so great we crave prosperity in wealth of kine, As, Maghavan, thou favouredst Medhyatithi, and, in the fight, Nipatithi.
- 93.10
दुर्गे चिन्नः सुगं कृधि गृणान इन्द्र गिर्वणः । त्वं च मघवन्वशः
durge cinnaḥ sugaṃ kṛdhi gṛṇāna indra girvaṇaḥ | tvaṃ ca maghavanvaśaḥ
As, Maghavan, to Kanva, Trasadasyu, and to Paktha and Dasavraja; As, Indra, to Gosarya and Rjisvan, thou vouchsafedst wealth in kine and gold.
- 93.11
यस्य ते नू चिदादिशं न मिनन्ति स्वराज्यम् । न देवो नाध्रिगुर्जनः
yasya te nū cidādiśaṃ na minanti svarājyam | na devo nādhrigurjanaḥ
- 93.12
अधा ते अप्रतिष्कुतं देवी शुष्मं सपर्यतः । उभे सुशिप्र रोदसी
adhā te apratiṣkutaṃ devī śuṣmaṃ saparyataḥ | ubhe suśipra rodasī
- 93.13
त्वमेतदधारयः कृष्णासु रोहिणीषु च । परुष्णीषु रुशत्पयः
tvametadadhārayaḥ kṛṣṇāsu rohiṇīṣu ca | paruṣṇīṣu ruśatpayaḥ
- 93.14
वि यदहेरध त्विषो विश्वे देवासो अक्रमुः । विदन्मृगस्य ताँ अमः
vi yadaheradha tviṣo viśve devāso akramuḥ | vidanmṛgasya tā~ amaḥ
- 93.15
आदु मे निवरो भुवद्वृत्रहादिष्ट पौंस्यम् । अजातशत्रुरस्तृतः
ādu me nivaro bhuvadvṛtrahādiṣṭa pauṃsyam | ajātaśatrurastṛtaḥ
- 93.16
श्रुतं वो वृत्रहन्तमं प्र शर्धं चर्षणीनाम् । आ शुषे राधसे महे
śrutaṃ vo vṛtrahantamaṃ pra śardhaṃ carṣaṇīnām | ā śuṣe rādhase mahe
- 93.17
अया धिया च गव्यया पुरुणामन्पुरुष्टुत । यत्सोमेसोम आभवः
ayā dhiyā ca gavyayā puruṇāmanpuruṣṭuta | yatsomesoma ābhavaḥ
- 93.18
बोधिन्मना इदस्तु नो वृत्रहा भूर्यासुतिः । शृणोतु शक्र आशिषम्
bodhinmanā idastu no vṛtrahā bhūryāsutiḥ | śṛṇotu śakra āśiṣam
- 93.19
कया त्वं न ऊत्याभि प्र मन्दसे वृषन् । कया स्तोतृभ्य आ भर
kayā tvaṃ na ūtyābhi pra mandase vṛṣan | kayā stotṛbhya ā bhara
- 93.20
कस्य वृषा सुते सचा नियुत्वान्वृषभो रणत् । वृत्रहा सोमपीतये
kasya vṛṣā sute sacā niyutvānvṛṣabho raṇat | vṛtrahā somapītaye
- 93.21
अभी षु णस्त्वं रयिं मन्दसानः सहस्रिणम् । प्रयन्ता बोधि दाशुषे
abhī ṣu ṇastvaṃ rayiṃ mandasānaḥ sahasriṇam | prayantā bodhi dāśuṣe
- 93.22
पत्नीवन्तः सुता इम उशन्तो यन्ति वीतये । अपां जग्मिर्निचुम्पुणः
patnīvantaḥ sutā ima uśanto yanti vītaye | apāṃ jagmirnicumpuṇaḥ
- 93.23
इष्टा होत्रा असृक्षतेन्द्रं वृधासो अध्वरे । अच्छावभृथमोजसा
iṣṭā hotrā asṛkṣatendraṃ vṛdhāso adhvare | acchāvabhṛthamojasā
- 93.24
इह त्या सधमाद्या हरी हिरण्यकेश्या । वोळ्हामभि प्रयो हितम्
iha tyā sadhamādyā harī hiraṇyakeśyā | vol̤hāmabhi prayo hitam
- 93.25
तुभ्यं सोमाः सुता इमे स्तीर्णं बर्हिर्विभावसो । स्तोतृभ्य इन्द्रमा वह
tubhyaṃ somāḥ sutā ime stīrṇaṃ barhirvibhāvaso | stotṛbhya indramā vaha
- 93.26
आ ते दक्षं वि रोचना दधद्रत्ना वि दाशुषे । स्तोतृभ्य इन्द्रमर्चत
ā te dakṣaṃ vi rocanā dadhadratnā vi dāśuṣe | stotṛbhya indramarcata
- 93.27
आ ते दधामीन्द्रियमुक्था विश्वा शतक्रतो । स्तोतृभ्य इन्द्र मृळय
ā te dadhāmīndriyamukthā viśvā śatakrato | stotṛbhya indra mṛl̤aya
- 93.28
भद्रम्भद्रं न आ भरेषमूर्जं शतक्रतो । यदिन्द्र मृळयासि नः
bhadrambhadraṃ na ā bhareṣamūrjaṃ śatakrato | yadindra mṛl̤ayāsi naḥ
- 93.29
स नो विश्वान्या भर सुवितानि शतक्रतो । यदिन्द्र मृळयासि नः
sa no viśvānyā bhara suvitāni śatakrato | yadindra mṛl̤ayāsi naḥ
- 93.30
त्वामिद्वृत्रहन्तम सुतावन्तो हवामहे । यदिन्द्र मृळयासि नः
tvāmidvṛtrahantama sutāvanto havāmahe | yadindra mṛl̤ayāsi naḥ
- 93.31
उप नो हरिभिः सुतं याहि मदानां पते । उप नो हरिभिः सुतम्
upa no haribhiḥ sutaṃ yāhi madānāṃ pate | upa no haribhiḥ sutam
- 93.32
द्विता यो वृत्रहन्तमो विद इन्द्रः शतक्रतुः । उप नो हरिभिः सुतम्
dvitā yo vṛtrahantamo vida indraḥ śatakratuḥ | upa no haribhiḥ sutam
- 93.33
त्वं हि वृत्रहन्नेषां पाता सोमानामसि । उप नो हरिभिः सुतम्
tvaṃ hi vṛtrahanneṣāṃ pātā somānāmasi | upa no haribhiḥ sutam
- 93.34
इन्द्र इषे ददातु न ऋभुक्षणमृभुं रयिम् । वाजी ददातु वाजिनम्
indra iṣe dadātu na ṛbhukṣaṇamṛbhuṃ rayim | vājī dadātu vājinam
- 94.1
गौर्धयति मरुतां श्रवस्युर्माता मघोनाम् । युक्ता वह्नी रथानाम्
gaurdhayati marutāṃ śravasyurmātā maghonām | yuktā vahnī rathānām
SAKRA I praise, to win his aid, far-famed, exceeding bountiful, Who gives, as 'twere in thousands, precious wealth to him who sheds the juice and worships him.
- 94.2
यस्या देवा उपस्थे व्रता विश्वे धारयन्ते । सूर्यामासा दृशे कम्
yasyā devā upasthe vratā viśve dhārayante | sūryāmāsā dṛśe kam
Arrows with hundred points, unconquerable, are this Indra's mighty arms in war. He streams on liberal worshippers like a hill with springs, when juices poured have gladdened him.
- 94.3
तत्सु नो विश्वे अर्य आ सदा गृणन्ति कारवः । मरुतः सोमपीतये
tatsu no viśve arya ā sadā gṛṇanti kāravaḥ | marutaḥ somapītaye
What time the flowing Soma-drops have gladdened with their taste the Friend, Like water, gracious Lord! were my libations made, like milch-kine to the worshipper.
- 94.4
अस्ति सोमो अयं सुतः पिबन्त्यस्य मरुतः । उत स्वराजो अश्विना
asti somo ayaṃ sutaḥ pibantyasya marutaḥ | uta svarājo aśvinā
To him the peerless, who is calling you to give you aid, forth flow the drops of pleasant meath. The Soma-drops which call on thee, O gracious Lord, have brought thee to our hymn of praise.
- 94.5
पिबन्ति मित्रो अर्यमा तना पूतस्य वरुणः । त्रिषधस्थस्य जावतः
pibanti mitro aryamā tanā pūtasya varuṇaḥ | triṣadhasthasya jāvataḥ
He rushes hurrying like a steed to Soma that adorns our rite, Which hymns make sweet to thee, lover of pleasant food. The call to Paura thou dost love.
- 94.6
उतो न्वस्य जोषमाँ इन्द्रः सुतस्य गोमतः । प्रातर्होतेव मत्सति
uto nvasya joṣamā~ indraḥ sutasya gomataḥ | prātarhoteva matsati
Praise the strong, grasping Hero, winner of the spoil, ruling supreme o'er mighty wealth. Like a full spring, O Thunderer, from thy store hast thou poured on the worshipper evermore.
- 94.7
कदत्विषन्त सूरयस्तिर आप इव स्रिधः । अर्षन्ति पूतदक्षसः
kadatviṣanta sūrayastira āpa iva sridhaḥ | arṣanti pūtadakṣasaḥ
Now whether thou be far away, or in the heavens, or on the earth, O Indra, mighty- thoughted, harnessing thy Bays, come Lofty with the Lofty Ones.
- 94.8
कद्वो अद्य महानां देवानामवो वृणे । त्मना च दस्मवर्चसाम्
kadvo adya mahānāṃ devānāmavo vṛṇe | tmanā ca dasmavarcasām
The Bays who draw thy chariot, Steeds who injure none, surpass the wind's impetuous strength- With whom thou silencest the enemy of man, with whom thou goest round the sky.
- 94.9
आ ये विश्वा पार्थिवानि पप्रथन्रोचना दिवः । मरुतः सोमपीतये
ā ye viśvā pārthivāni paprathanrocanā divaḥ | marutaḥ somapītaye
O gracious Hero, may we learn anew to know thee as thou art: As in decisive fight thou holpest Etasa, or Vasa 'gainst Dasavraja,
- 94.10
त्यान्नु पूतदक्षसो दिवो वो मरुतो हुवे । अस्य सोमस्य पीतये
tyānnu pūtadakṣaso divo vo maruto huve | asya somasya pītaye
As, Maghavan, to Kanva at the sacred feast, to Dirghanitha thine home-friend, As to Gosarya thou, Stone-darter, gavest wealth, give me a gold-bright stall of kine.
- 94.11
त्यान्नु ये वि रोदसी तस्तभुर्मरुतो हुवे । अस्य सोमस्य पीतये
tyānnu ye vi rodasī tastabhurmaruto huve | asya somasya pītaye
- 94.12
त्यं नु मारुतं गणं गिरिष्ठां वृषणं हुवे । अस्य सोमस्य पीतये
tyaṃ nu mārutaṃ gaṇaṃ giriṣṭhāṃ vṛṣaṇaṃ huve | asya somasya pītaye
- 95.1
आ त्वा गिरो रथीरिवास्थुः सुतेषु गिर्वणः । अभि त्वा समनूषतेन्द्र वत्सं न मातरः
ā tvā giro rathīrivāsthuḥ suteṣu girvaṇaḥ | abhi tvā samanūṣatendra vatsaṃ na mātaraḥ
As with Manu Samvarani, Indra, thou drankest Soma juice, And, Maghavan, with Nipatithi, Medbyatithi, with Pustigu and Srustigu,-
- 95.2
आ त्वा शुक्रा अचुच्यवुः सुतास इन्द्र गिर्वणः । पिबा त्वस्यान्धस इन्द्र विश्वासु ते हितम्
ā tvā śukrā acucyavuḥ sutāsa indra girvaṇaḥ | pibā tvasyāndhasa indra viśvāsu te hitam
The son of Prsadvana was Praskaniva's host, who lay decrepit and forlorn. Aided by thee the Rsi Dasyavevrka strove to obtain thousands of kine.
- 95.3
पिबा सोमं मदाय कमिन्द्र श्येनाभृतं सुतम् । त्वं हि शश्वतीनां पती राजा विशामसि
pibā somaṃ madāya kamindra śyenābhṛtaṃ sutam | tvaṃ hi śaśvatīnāṃ patī rājā viśāmasi
Call hither with thy newest song Indra who lacks not hymns of praise, Him who observes and knows, inspirer of the sage, him who seems eager to enjoy.
- 95.4
श्रुधी हवं तिरश्च्या इन्द्र यस्त्वा सपर्यति । सुवीर्यस्य गोमतो रायस्पूर्धि महाँ असि
śrudhī havaṃ tiraścyā indra yastvā saparyati | suvīryasya gomato rāyaspūrdhi mahā~ asi
He unto whom they sang the seven-headed hymn, three-parted, in the loftiest place, He sent his thunder down on all these living things, and so displayed heroic might.
- 95.5
इन्द्र यस्ते नवीयसीं गिरं मन्द्रामजीजनत् । चिकित्विन्मनसं धियं प्रत्नामृतस्य पिप्युषीम्
indra yaste navīyasīṃ giraṃ mandrāmajījanat | cikitvinmanasaṃ dhiyaṃ pratnāmṛtasya pipyuṣīm
We invocate that Indra who bestoweth precious things on us. Now do we know his newest favour; may we gain a stable that is full of kine.
- 95.6
तमु ष्टवाम यं गिर इन्द्रमुक्थानि वावृधुः । पुरूण्यस्य पौंस्या सिषासन्तो वनामहे
tamu ṣṭavāma yaṃ gira indramukthāni vāvṛdhuḥ | purūṇyasya pauṃsyā siṣāsanto vanāmahe
He whom thou aidest, gracious Lord, to give again, obtains great wealth to nourish him. We with our Soma ready, Lover of the Song! call, Indra Maghavan, on thee.
- 95.7
एतो न्विन्द्रं स्तवाम शुद्धं शुद्धेन साम्ना । शुद्धैरुक्थैर्वावृध्वांसं शुद्ध आशीर्वान्ममत्तु
eto nvindraṃ stavāma śuddhaṃ śuddhena sāmnā | śuddhairukthairvāvṛdhvāṃsaṃ śuddha āśīrvānmamattu
Ne'er art thou fruitless, Indra ne'er dost thou desert the worshipper But now, O Maghavan, thy bounty as a God is poured forth ever more and more.
- 95.8
इन्द्र शुद्धो न आ गहि शुद्धः शुद्धाभिरूतिभिः । शुद्धो रयिं नि धारय शुद्धो ममद्धि सोम्यः
indra śuddho na ā gahi śuddhaḥ śuddhābhirūtibhiḥ | śuddho rayiṃ ni dhāraya śuddho mamaddhi somyaḥ
He who hath. overtaken Krvi with his might, and silenced Susna with deathbolts, When he supported yonder heaven and spread it out, then first the son of earth was born.
- 95.9
इन्द्र शुद्धो हि नो रयिं शुद्धो रत्नानि दाशुषे । शुद्धो वृत्राणि जिघ्नसे शुद्धो वाजं सिषाससि
indra śuddho hi no rayiṃ śuddho ratnāni dāśuṣe | śuddho vṛtrāṇi jighnase śuddho vājaṃ siṣāsasi
Good Lord of wealth is he to whom all Aryas, Dasas here belong. Directly unto thee, the pious Rusama Paviru, is that wealth brought nigh.
- 96.1
अस्मा उषास आतिरन्त याममिन्द्राय नक्तमूर्म्याः सुवाचः । अस्मा आपो मातरः सप्त तस्थुर्नृभ्यस्तराय सिन्धवः सुपाराः
asmā uṣāsa ātiranta yāmamindrāya naktamūrmyāḥ suvācaḥ | asmā āpo mātaraḥ sapta tasthurnṛbhyastarāya sindhavaḥ supārāḥ
As, Sakra, thou with Manu called Vivasvan drankest Soma juice, As, Indra, thou didst love the hymn by Trita's side, so dost thou joy with Ayu now.
- 96.2
अतिविद्धा विथुरेणा चिदस्त्रा त्रिः सप्त सानु संहिता गिरीणाम् । न तद्देवो न मर्त्यस्तुतुर्याद्यानि प्रवृद्धो वृषभश्चकार
atividdhā vithureṇā cidastrā triḥ sapta sānu saṃhitā girīṇām | na taddevo na martyastuturyādyāni pravṛddho vṛṣabhaścakāra
As thou with Matarisvan, Medhya, Prsadhra, hast cheered thee Indra, with pressed juice, Drunk Soma with Rjunas, Syumarasmi, by Dasonya's Dasasipra's side.
- 96.3
इन्द्रस्य वज्र आयसो निमिश्ल इन्द्रस्य बाह्वोर्भूयिष्ठमोजः । शीर्षन्निन्द्रस्य क्रतवो निरेक आसन्नेषन्त श्रुत्या उपाके
indrasya vajra āyaso nimiśla indrasya bāhvorbhūyiṣṭhamojaḥ | śīrṣannindrasya kratavo nireka āsanneṣanta śrutyā upāke
'Tis he who made the lauds his own and boldly drank the Soma juice, He to whom Visnu came striding his three wide steps, as Mitra's statutes ordered it.
- 96.4
मन्ये त्वा यज्ञियं यज्ञियानां मन्ये त्वा च्यवनमच्युतानाम् । मन्ये त्वा सत्वनामिन्द्र केतुं मन्ये त्वा वृषभं चर्षणीनाम्
manye tvā yajñiyaṃ yajñiyānāṃ manye tvā cyavanamacyutānām | manye tvā satvanāmindra ketuṃ manye tvā vṛṣabhaṃ carṣaṇīnām
In whose laud thou didst joy, Indra, at the great deed, O Satakratu, Mighty One! Seeking renown we call thee as the milkers call the cow who yields abundant milk.
- 96.5
आ यद्वज्रं बाह्वोरिन्द्र धत्से मदच्युतमहये हन्तवा उ । प्र पर्वता अनवन्त प्र गावः प्र ब्रह्माणो अभिनक्षन्त इन्द्रम्
ā yadvajraṃ bāhvorindra dhatse madacyutamahaye hantavā u | pra parvatā anavanta pra gāvaḥ pra brahmāṇo abhinakṣanta indram
He is our Sire who gives to us, Great, Mighty, ruling as he wills. Unsought, may he the Strong, Rich, Lord of ample wealth, give us of horses and of kine.
- 96.6
तमु ष्टवाम य इमा जजान विश्वा जातान्यवराण्यस्मात् । इन्द्रेण मित्रं दिधिषेम गीर्भिरुपो नमोभिर्वृषभं विशेम
tamu ṣṭavāma ya imā jajāna viśvā jātānyavarāṇyasmāt | indreṇa mitraṃ didhiṣema gīrbhirupo namobhirvṛṣabhaṃ viśema
He to whom thou, Good Lord, givest that he may give increases wealth that nourishes. Eager for wealth we call on Indra, Lord of wealth, on Satakratu with our lauds.
- 96.7
वृत्रस्य त्वा श्वसथादीषमाणा विश्वे देवा अजहुर्ये सखायः । मरुद्भिरिन्द्र सख्यं ते अस्त्वथेमा विश्वाः पृतना जयासि
vṛtrasya tvā śvasathādīṣamāṇā viśve devā ajahurye sakhāyaḥ | marudbhirindra sakhyaṃ te astvathemā viśvāḥ pṛtanā jayāsi
Never art thou neglectful: thou guardest both races with thy care. The call on Indra, fourth Aditya! is thine own. Amrta is stablished in the heavens.
- 96.8
त्रिः षष्टिस्त्वा मरुतो वावृधाना उस्रा इव राशयो यज्ञियासः । उप त्वेमः कृधि नो भागधेयं शुष्मं त एना हविषा विधेम
triḥ ṣaṣṭistvā maruto vāvṛdhānā usrā iva rāśayo yajñiyāsaḥ | upa tvemaḥ kṛdhi no bhāgadheyaṃ śuṣmaṃ ta enā haviṣā vidhema
The offerer whom thou, Indra, Lover of the Song, liberal Maghavan, favourest,- As at the call of Kanva so, O gracious Lord, hear, thou our songs and eulogy.
- 96.9
तिग्ममायुधं मरुतामनीकं कस्त इन्द्र प्रति वज्रं दधर्ष । अनायुधासो असुरा अदेवाश्चक्रेण ताँ अप वप ऋजीषिन्
tigmamāyudhaṃ marutāmanīkaṃ kasta indra prati vajraṃ dadharṣa | anāyudhāso asurā adevāścakreṇa tā~ apa vapa ṛjīṣin
Sung is the song of ancient time: to Indra have ye said the prayer. They have sung many a Brhati of sacrifice, poured forth the worshipper's many thoughts.
- 96.10
मह उग्राय तवसे सुवृक्तिं प्रेरय शिवतमाय पश्वः । गिर्वाहसे गिर इन्द्राय पूर्वीर्धेहि तन्वे कुविदङ्ग वेदत्
maha ugrāya tavase suvṛktiṃ preraya śivatamāya paśvaḥ | girvāhase gira indrāya pūrvīrdhehi tanve kuvidaṅga vedat
Indra hath tossed together mighty stores of wealth, and both the worlds, yea, and the Sun. Pure, brightly-shining, mingled with the milk, the draughts of Soma have made Indra glad.
- 96.11
उक्थवाहसे विभ्वे मनीषां द्रुणा न पारमीरया नदीनाम् । नि स्पृश धिया तन्वि श्रुतस्य जुष्टतरस्य कुविदङ्ग वेदत्
ukthavāhase vibhve manīṣāṃ druṇā na pāramīrayā nadīnām | ni spṛśa dhiyā tanvi śrutasya juṣṭatarasya kuvidaṅga vedat
- 96.12
तद्विविड्ढि यत्त इन्द्रो जुजोषत्स्तुहि सुष्टुतिं नमसा विवास । उप भूष जरितर्मा रुवण्यः श्रावया वाचं कुविदङ्ग वेदत्
tadviviḍḍhi yatta indro jujoṣatstuhi suṣṭutiṃ namasā vivāsa | upa bhūṣa jaritarmā ruvaṇyaḥ śrāvayā vācaṃ kuvidaṅga vedat
- 96.13
अव द्रप्सो अंशुमतीमतिष्ठदियानः कृष्णो दशभिः सहस्रैः । आवत्तमिन्द्रः शच्या धमन्तमप स्नेहितीर्नृमणा अधत्त
ava drapso aṃśumatīmatiṣṭhadiyānaḥ kṛṣṇo daśabhiḥ sahasraiḥ | āvattamindraḥ śacyā dhamantamapa snehitīrnṛmaṇā adhatta
- 96.14
द्रप्समपश्यं विषुणे चरन्तमुपह्वरे नद्यो अंशुमत्याः । नभो न कृष्णमवतस्थिवांसमिष्यामि वो वृषणो युध्यताजौ
drapsamapaśyaṃ viṣuṇe carantamupahvare nadyo aṃśumatyāḥ | nabho na kṛṣṇamavatasthivāṃsamiṣyāmi vo vṛṣaṇo yudhyatājau
- 96.15
अध द्रप्सो अंशुमत्या उपस्थेऽधारयत्तन्वं तित्विषाणः । विशो अदेवीरभ्याचरन्तीर्बृहस्पतिना युजेन्द्रः ससाहे
adha drapso aṃśumatyā upasthe'dhārayattanvaṃ titviṣāṇaḥ | viśo adevīrabhyācarantīrbṛhaspatinā yujendraḥ sasāhe
- 96.16
त्वं ह त्यत्सप्तभ्यो जायमानोऽशत्रुभ्यो अभवः शत्रुरिन्द्र । गूळ्हे द्यावापृथिवी अन्वविन्दो विभुमद्भ्यो भुवनेभ्यो रणं धाः
tvaṃ ha tyatsaptabhyo jāyamāno'śatrubhyo abhavaḥ śatrurindra | gūl̤he dyāvāpṛthivī anvavindo vibhumadbhyo bhuvanebhyo raṇaṃ dhāḥ
- 96.17
त्वं ह त्यदप्रतिमानमोजो वज्रेण वज्रिन्धृषितो जघन्थ । त्वं शुष्णस्यावातिरो वधत्रैस्त्वं गा इन्द्र शच्येदविन्दः
tvaṃ ha tyadapratimānamojo vajreṇa vajrindhṛṣito jaghantha | tvaṃ śuṣṇasyāvātiro vadhatraistvaṃ gā indra śacyedavindaḥ
- 96.18
त्वं ह त्यद्वृषभ चर्षणीनां घनो वृत्राणां तविषो बभूथ । त्वं सिन्धूँरसृजस्तस्तभानान्त्वमपो अजयो दासपत्नीः
tvaṃ ha tyadvṛṣabha carṣaṇīnāṃ ghano vṛtrāṇāṃ taviṣo babhūtha | tvaṃ sindhū~rasṛjastastabhānāntvamapo ajayo dāsapatnīḥ
- 96.19
स सुक्रतू रणिता यः सुतेष्वनुत्तमन्युर्यो अहेव रेवान् । य एक इन्नर्यपांसि कर्ता स वृत्रहा प्रतीदन्यमाहुः
sa sukratū raṇitā yaḥ suteṣvanuttamanyuryo aheva revān | ya eka innaryapāṃsi kartā sa vṛtrahā pratīdanyamāhuḥ
- 96.20
स वृत्रहेन्द्रश्चर्षणीधृत्तं सुष्टुत्या हव्यं हुवेम । स प्राविता मघवा नोऽधिवक्ता स वाजस्य श्रवस्यस्य दाता
sa vṛtrahendraścarṣaṇīdhṛttaṃ suṣṭutyā havyaṃ huvema | sa prāvitā maghavā no'dhivaktā sa vājasya śravasyasya dātā
- 96.21
स वृत्रहेन्द्र ऋभुक्षाः सद्यो जज्ञानो हव्यो बभूव । कृण्वन्नपांसि नर्या पुरूणि सोमो न पीतो हव्यः सखिभ्यः
sa vṛtrahendra ṛbhukṣāḥ sadyo jajñāno havyo babhūva | kṛṇvannapāṃsi naryā purūṇi somo na pīto havyaḥ sakhibhyaḥ
- 97.1
या इन्द्र भुज आभरः स्वर्वाँ असुरेभ्यः । स्तोतारमिन्मघवन्नस्य वर्धय ये च त्वे वृक्तबर्हिषः
yā indra bhuja ābharaḥ svarvā~ asurebhyaḥ | stotāraminmaghavannasya vardhaya ye ca tve vṛktabarhiṣaḥ
As highest of the Maghavans, preeminent among the Bulls, Best breaker-down of forts, kine-winner, Lord of wealth, we seek thee, Indra Maghavan.
- 97.2
यमिन्द्र दधिषे त्वमश्वं गां भागमव्ययम् । यजमाने सुन्वति दक्षिणावति तस्मिन्तं धेहि मा पणौ
yamindra dadhiṣe tvamaśvaṃ gāṃ bhāgamavyayam | yajamāne sunvati dakṣiṇāvati tasmintaṃ dhehi mā paṇau
Thou who subduedst Ayu, Kutsa, Atithigva, waxing daily in thy might, As such, rousing thy power, we invocate thee now, thee Satakratu, Lord of Bays.
- 97.3
य इन्द्र सस्त्यव्रतोऽनुष्वापमदेवयुः । स्वैः ष एवैर्मुमुरत्पोष्यं रयिं सनुतर्धेहि तं ततः
ya indra sastyavrato'nuṣvāpamadevayuḥ | svaiḥ ṣa evairmumuratpoṣyaṃ rayiṃ sanutardhehi taṃ tataḥ
The pressing-stones shall pour for us the essence of the meath of all, Drops that have been pressed out afar among the folk, and those that have been pressed near us.
- 97.4
यच्छक्रासि परावति यदर्वावति वृत्रहन् । अतस्त्वा गीर्भिर्द्युगदिन्द्र केशिभिः सुतावाँ आ विवासति
yacchakrāsi parāvati yadarvāvati vṛtrahan | atastvā gīrbhirdyugadindra keśibhiḥ sutāvā~ ā vivāsati
Repel all enmities and keep them far away: let all win treasure for their own. Even among Sistas are the stalks that make thee glad, where thou with Soma satest thee.
- 97.5
यद्वासि रोचने दिवः समुद्रस्याधि विष्टपि । यत्पार्थिवे सदने वृत्रहन्तम यदन्तरिक्ष आ गहि
yadvāsi rocane divaḥ samudrasyādhi viṣṭapi | yatpārthive sadane vṛtrahantama yadantarikṣa ā gahi
Come, Indra, very near to us with aids of firmly-based resolve; Come, most auspicious, with thy most auspicious help, good Kinsman, with good kinsmen, come!
- 97.6
स नः सोमेषु सोमपाः सुतेषु शवसस्पते । मादयस्व राधसा सूनृतावतेन्द्र राया परीणसा
sa naḥ someṣu somapāḥ suteṣu śavasaspate | mādayasva rādhasā sūnṛtāvatendra rāyā parīṇasā
Bless thou with progeny the chief of men, the lord of heroes, victor in the fray. Aid with thy powers the men who sing thee lauds and keep their spirits ever pure and bright.
- 97.7
मा न इन्द्र परा वृणग्भवा नः सधमाद्यः । त्वं न ऊती त्वमिन्न आप्यं मा न इन्द्र परा वृणक्
mā na indra parā vṛṇagbhavā naḥ sadhamādyaḥ | tvaṃ na ūtī tvaminna āpyaṃ mā na indra parā vṛṇak
May we be such in battle as are surest to obtain thy grace: With holy offerings and invocations of the Gods, we mean, that we may win the spoil.
- 97.8
अस्मे इन्द्र सचा सुते नि षदा पीतये मधु । कृधी जरित्रे मघवन्नवो महदस्मे इन्द्र सचा सुते
asme indra sacā sute ni ṣadā pītaye madhu | kṛdhī jaritre maghavannavo mahadasme indra sacā sute
Thine, Lord of Bays, am I. Prayer longeth for the spoil. Still with thy help I seek the fight. So, at the raiders' head, I, craving steeds and kine, unite myself with thee alone.
- 97.9
न त्वा देवास आशत न मर्त्यासो अद्रिवः । विश्वा जातानि शवसाभिभूरसि न त्वा देवास आशत
na tvā devāsa āśata na martyāso adrivaḥ | viśvā jātāni śavasābhibhūrasi na tvā devāsa āśata
- 97.10
विश्वाः पृतना अभिभूतरं नरं सजूस्ततक्षुरिन्द्रं जजनुश्च राजसे । क्रत्वा वरिष्ठं वर आमुरिमुतोग्रमोजिष्ठं तवसं तरस्विनम्
viśvāḥ pṛtanā abhibhūtaraṃ naraṃ sajūstatakṣurindraṃ jajanuśca rājase | kratvā variṣṭhaṃ vara āmurimutogramojiṣṭhaṃ tavasaṃ tarasvinam
- 97.11
समीं रेभासो अस्वरन्निन्द्रं सोमस्य पीतये । स्वर्पतिं यदीं वृधे धृतव्रतो ह्योजसा समूतिभिः
samīṃ rebhāso asvarannindraṃ somasya pītaye | svarpatiṃ yadīṃ vṛdhe dhṛtavrato hyojasā samūtibhiḥ
- 97.12
नेमिं नमन्ति चक्षसा मेषं विप्रा अभिस्वरा । सुदीतयो वो अद्रुहोऽपि कर्णे तरस्विनः समृक्वभिः
nemiṃ namanti cakṣasā meṣaṃ viprā abhisvarā | sudītayo vo adruho'pi karṇe tarasvinaḥ samṛkvabhiḥ
- 97.13
तमिन्द्रं जोहवीमि मघवानमुग्रं सत्रा दधानमप्रतिष्कुतं शवांसि । मंहिष्ठो गीर्भिरा च यज्ञियो ववर्तद्राये नो विश्वा सुपथा कृणोतु वज्री
tamindraṃ johavīmi maghavānamugraṃ satrā dadhānamapratiṣkutaṃ śavāṃsi | maṃhiṣṭho gīrbhirā ca yajñiyo vavartadrāye no viśvā supathā kṛṇotu vajrī
- 97.14
त्वं पुर इन्द्र चिकिदेना व्योजसा शविष्ठ शक्र नाशयध्यै । त्वद्विश्वानि भुवनानि वज्रिन्द्यावा रेजेते पृथिवी च भीषा
tvaṃ pura indra cikidenā vyojasā śaviṣṭha śakra nāśayadhyai | tvadviśvāni bhuvanāni vajrindyāvā rejete pṛthivī ca bhīṣā
- 97.15
तन्म ऋतमिन्द्र शूर चित्र पात्वपो न वज्रिन्दुरिताति पर्षि भूरि । कदा न इन्द्र राय आ दशस्येर्विश्वप्स्न्यस्य स्पृहयाय्यस्य राजन्
tanma ṛtamindra śūra citra pātvapo na vajrinduritāti parṣi bhūri | kadā na indra rāya ā daśasyerviśvapsnyasya spṛhayāyyasya rājan
- 98.1
इन्द्राय साम गायत विप्राय बृहते बृहत् । धर्मकृते विपश्चिते पनस्यवे
indrāya sāma gāyata viprāya bṛhate bṛhat | dharmakṛte vipaścite panasyave
INDRA, the poets with their hymns extol this hero might of thine: They strengthened, loud in song, thy power that droppeth oil. With hymns the Pauras came to thee.
- 98.2
त्वमिन्द्राभिभूरसि त्वं सूर्यमरोचयः । विश्वकर्मा विश्वदेवो महाँ असि
tvamindrābhibhūrasi tvaṃ sūryamarocayaḥ | viśvakarmā viśvadevo mahā~ asi
Through piety they came to Indra for his aid, they whose libations give thee joy. As thou with, Krsa and Samvarta hast rejoiced, so, Indra, be thou glad with us.
- 98.3
विभ्राजञ्ज्योतिषा स्वरगच्छो रोचनं दिवः । देवास्त इन्द्र सख्याय येमिरे
vibhrājañjyotiṣā svaragaccho rocanaṃ divaḥ | devāsta indra sakhyāya yemire
Agreeing in your spirit, all ye Deities, come nigh to us. Vasus and Rudras shall come near to give us aid, and Maruts listen to our call.
- 98.4
एन्द्र नो गधि प्रियः सत्राजिदगोह्यः । गिरिर्न विश्वतस्पृथुः पतिर्दिवः
endra no gadhi priyaḥ satrājidagohyaḥ | girirna viśvataspṛthuḥ patirdivaḥ
May Pusan, Visnu, and Sarasvati befriend, and the Seven Streams, this call of mine: May Waters, Wind, the Mountains, and the Forest-Lord, and Earth give ear unto my cry.
- 98.5
अभि हि सत्य सोमपा उभे बभूथ रोदसी । इन्द्रासि सुन्वतो वृधः पतिर्दिवः
abhi hi satya somapā ubhe babhūtha rodasī | indrāsi sunvato vṛdhaḥ patirdivaḥ
Indra, with thine own bounteous gift, most liberal of the Mighty Ones, Be our boon benefactor, Vrtra-slayer, be our feast-companion for our weal.
- 98.6
त्वं हि शश्वतीनामिन्द्र दर्ता पुरामसि । हन्ता दस्योर्मनोर्वृधः पतिर्दिवः
tvaṃ hi śaśvatīnāmindra dartā purāmasi | hantā dasyormanorvṛdhaḥ patirdivaḥ
Leader of heroes, Lord of battle, lead thou us to combat, thou Most Sapient One. High fame is theirs who win by invocations, feasts and entertainment of the Gods.
- 98.7
अधा हीन्द्र गिर्वण उप त्वा कामान्महः ससृज्महे । उदेव यन्त उदभिः
adhā hīndra girvaṇa upa tvā kāmānmahaḥ sasṛjmahe | udeva yanta udabhiḥ
Our hopes rest on the Faithful One: in Indra is the people's life. O Maghavan, come nigh that thou mayst give us aid: make plenteous food stream forth for us.
- 98.8
वार्ण त्वा यव्याभिर्वर्धन्ति शूर ब्रह्माणि । वावृध्वांसं चिदद्रिवो दिवेदिवे
vārṇa tvā yavyābhirvardhanti śūra brahmāṇi | vāvṛdhvāṃsaṃ cidadrivo divedive
Thee would we worship, Indra, with our songs of praise: O Satakratu, be thou ours. Pour down upon Praskanva bounty vast and firm, exuberant, that shall never fail.
- 98.9
युञ्जन्ति हरी इषिरस्य गाथयोरौ रथ उरुयुगे । इन्द्रवाहा वचोयुजा
yuñjanti harī iṣirasya gāthayorau ratha uruyuge | indravāhā vacoyujā
- 98.10
त्वं न इन्द्रा भरँ ओजो नृम्णं शतक्रतो विचर्षणे । आ वीरं पृतनाषहम्
tvaṃ na indrā bhara~ ojo nṛmṇaṃ śatakrato vicarṣaṇe | ā vīraṃ pṛtanāṣaham
- 98.11
त्वं हि नः पिता वसो त्वं माता शतक्रतो बभूविथ । अधा ते सुम्नमीमहे
tvaṃ hi naḥ pitā vaso tvaṃ mātā śatakrato babhūvitha | adhā te sumnamīmahe
- 98.12
त्वां शुष्मिन्पुरुहूत वाजयन्तमुप ब्रुवे शतक्रतो । स नो रास्व सुवीर्यम्
tvāṃ śuṣminpuruhūta vājayantamupa bruve śatakrato | sa no rāsva suvīryam
- 99.1
त्वामिदा ह्यो नरोऽपीप्यन्वज्रिन्भूर्णयः । स इन्द्र स्तोमवाहसामिह श्रुध्युप स्वसरमा गहि
tvāmidā hyo naro'pīpyanvajrinbhūrṇayaḥ | sa indra stomavāhasāmiha śrudhyupa svasaramā gahi
GREAT, verily, is Indra's might. I have beheld, and hither comes Thy bounty, Dasyave-vrka!
- 99.2
मत्स्वा सुशिप्र हरिवस्तदीमहे त्वे आ भूषन्ति वेधसः । तव श्रवांस्युपमान्युक्थ्या सुतेष्विन्द्र गिर्वणः
matsvā suśipra harivastadīmahe tve ā bhūṣanti vedhasaḥ | tava śravāṃsyupamānyukthyā suteṣvindra girvaṇaḥ
A hundred oxen white of hue are shining like the stars in heaven, So tall, they seem to prop the sky.
- 99.3
श्रायन्त इव सूर्यं विश्वेदिन्द्रस्य भक्षत । वसूनि जाते जनमान ओजसा प्रति भागं न दीधिम
śrāyanta iva sūryaṃ viśvedindrasya bhakṣata | vasūni jāte janamāna ojasā prati bhāgaṃ na dīdhima
Bamboos a hundred, a hundred dogs, a hundred skins of beasts well-tanned, A hundred tufts of Balbaja, four hundred red-hued mares are mine.
- 99.4
अनर्शरातिं वसुदामुप स्तुहि भद्रा इन्द्रस्य रातयः । सो अस्य कामं विधतो न रोषति मनो दानाय चोदयन्
anarśarātiṃ vasudāmupa stuhi bhadrā indrasya rātayaḥ | so asya kāmaṃ vidhato na roṣati mano dānāya codayan
Blest by the Gods, Kinvayanas! be ye who spread through life on life: Like horses have ye stridden forth.
- 99.5
त्वमिन्द्र प्रतूर्तिष्वभि विश्वा असि स्पृधः । अशस्तिहा जनिता विश्वतूरसि त्वं तूर्य तरुष्यतः
tvamindra pratūrtiṣvabhi viśvā asi spṛdhaḥ | aśastihā janitā viśvatūrasi tvaṃ tūrya taruṣyataḥ
Then men extolled the team of seven not yet full-grown, its fame is great. The dark mares rushed along the paths, so that no eye could follow them.
- 99.6
अनु ते शुष्मं तुरयन्तमीयतुः क्षोणी शिशुं न मातरा । विश्वास्ते स्पृधः श्नथयन्त मन्यवे वृत्रं यदिन्द्र तूर्वसि
anu te śuṣmaṃ turayantamīyatuḥ kṣoṇī śiśuṃ na mātarā | viśvāste spṛdhaḥ śnathayanta manyave vṛtraṃ yadindra tūrvasi
- 99.7
इत ऊती वो अजरं प्रहेतारमप्रहितम् । आशुं जेतारं हेतारं रथीतममतूर्तं तुग्र्यावृधम्
ita ūtī vo ajaraṃ prahetāramaprahitam | āśuṃ jetāraṃ hetāraṃ rathītamamatūrtaṃ tugryāvṛdham
- 99.8
इष्कर्तारमनिष्कृतं सहस्कृतं शतमूतिं शतक्रतुम् । समानमिन्द्रमवसे हवामहे वसवानं वसूजुवम्
iṣkartāramaniṣkṛtaṃ sahaskṛtaṃ śatamūtiṃ śatakratum | samānamindramavase havāmahe vasavānaṃ vasūjuvam
- 100.1
अयं त एमि तन्वा पुरस्ताद्विश्वे देवा अभि मा यन्ति पश्चात् । यदा मह्यं दीधरो भागमिन्द्रादिन्मया कृणवो वीर्याणि
ayaṃ ta emi tanvā purastādviśve devā abhi mā yanti paścāt | yadā mahyaṃ dīdharo bhāgamindrādinmayā kṛṇavo vīryāṇi
THY bounty, Dasyave-vrka, exhaustless hath displayed itself: Its fulness is as broad as heaven.
- 100.2
दधामि ते मधुनो भक्षमग्रे हितस्ते भागः सुतो अस्तु सोमः । असश्च त्वं दक्षिणतः सखा मेऽधा वृत्राणि जङ्घनाव भूरि
dadhāmi te madhuno bhakṣamagre hitaste bhāgaḥ suto astu somaḥ | asaśca tvaṃ dakṣiṇataḥ sakhā me'dhā vṛtrāṇi jaṅghanāva bhūri
Ten thousand Dasyave-vrka, the son of Putakrata, hath From his own wealth bestowed on me.
- 100.3
प्र सु स्तोमं भरत वाजयन्त इन्द्राय सत्यं यदि सत्यमस्ति । नेन्द्रो अस्तीति नेम उ त्व आह क ईं ददर्श कमभि ष्टवाम
pra su stomaṃ bharata vājayanta indrāya satyaṃ yadi satyamasti | nendro astīti nema u tva āha ka īṃ dadarśa kamabhi ṣṭavāma
A hundred asses hath he given, a hundred head of fleecy sheep, A hundred slaves, and wreaths besides.
- 100.4
अयमस्मि जरितः पश्य मेह विश्वा जातान्यभ्यस्मि मह्ना । ऋतस्य मा प्रदिशो वर्धयन्त्यादर्दिरो भुवना दर्दरीमि
ayamasmi jaritaḥ paśya meha viśvā jātānyabhyasmi mahnā | ṛtasya mā pradiśo vardhayantyādardiro bhuvanā dardarīmi
There also was a mare led forth, picked out for Putakrata's sake, Not of the horses of the herd.
- 100.5
आ यन्मा वेना अरुहन्नृतस्यँ एकमासीनं हर्यतस्य पृष्ठे । मनश्चिन्मे हृद आ प्रत्यवोचदचिक्रदञ्छिशुमन्तः सखायः
ā yanmā venā aruhannṛtasya~ ekamāsīnaṃ haryatasya pṛṣṭhe | manaścinme hṛda ā pratyavocadacikradañchiśumantaḥ sakhāyaḥ
Observant Agni hath appeared, oblation-bearer with his car. Agni with his resplendent flame hath shone on high as shines the Sun, hath shone like Surya in the heavens.
- 100.6
विश्वेत्ता ते सवनेषु प्रवाच्या या चकर्थ मघवन्निन्द्र सुन्वते । पारावतं यत्पुरुसम्भृतं वस्वपावृणोः शरभाय ऋषिबन्धवे
viśvettā te savaneṣu pravācyā yā cakartha maghavannindra sunvate | pārāvataṃ yatpurusambhṛtaṃ vasvapāvṛṇoḥ śarabhāya ṛṣibandhave
- 100.7
प्र नूनं धावता पृथङ्नेह यो वो अवावरीत् । नि षीं वृत्रस्य मर्मणि वज्रमिन्द्रो अपीपतत्
pra nūnaṃ dhāvatā pṛthaṅneha yo vo avāvarīt | ni ṣīṃ vṛtrasya marmaṇi vajramindro apīpatat
- 100.8
मनोजवा अयमान आयसीमतरत्पुरम् । दिवं सुपर्णो गत्वाय सोमं वज्रिण आभरत्
manojavā ayamāna āyasīmataratpuram | divaṃ suparṇo gatvāya somaṃ vajriṇa ābharat
- 100.9
समुद्रे अन्तः शयत उद्ना वज्रो अभीवृतः । भरन्त्यस्मै संयतः पुरःप्रस्रवणा बलिम्
samudre antaḥ śayata udnā vajro abhīvṛtaḥ | bharantyasmai saṃyataḥ puraḥprasravaṇā balim
- 100.10
यद्वाग्वदन्त्यविचेतनानि राष्ट्री देवानां निषसाद मन्द्रा । चतस्र ऊर्जं दुदुहे पयांसि क्व स्विदस्याः परमं जगाम
yadvāgvadantyavicetanāni rāṣṭrī devānāṃ niṣasāda mandrā | catasra ūrjaṃ duduhe payāṃsi kva svidasyāḥ paramaṃ jagāma
- 100.11
देवीं वाचमजनयन्त देवास्तां विश्वरूपाः पशवो वदन्ति । सा नो मन्द्रेषमूर्जं दुहाना धेनुर्वागस्मानुप सुष्टुतैतु
devīṃ vācamajanayanta devāstāṃ viśvarūpāḥ paśavo vadanti | sā no mandreṣamūrjaṃ duhānā dhenurvāgasmānupa suṣṭutaitu
- 100.12
सखे विष्णो वितरं वि क्रमस्व द्यौर्देहि लोकं वज्राय विष्कभे । हनाव वृत्रं रिणचाव सिन्धूनिन्द्रस्य यन्तु प्रसवे विसृष्टाः
sakhe viṣṇo vitaraṃ vi kramasva dyaurdehi lokaṃ vajrāya viṣkabhe | hanāva vṛtraṃ riṇacāva sindhūnindrasya yantu prasave visṛṣṭāḥ
- 101.1
ऋधगित्था स मर्त्यः शशमे देवतातये । यो नूनं मित्रावरुणावभिष्टय आचक्रे हव्यदातये
ṛdhagitthā sa martyaḥ śaśame devatātaye | yo nūnaṃ mitrāvaruṇāvabhiṣṭaya ācakre havyadātaye
ENDOWED, O Gods, with your primeval wisdom, come quickly with your chariot, O ye Holy. Come with your mighty powers, O ye Nasatyas; come hither, drink ye this the third libation.
- 101.2
वर्षिष्ठक्षत्रा उरुचक्षसा नरा राजाना दीर्घश्रुत्तमा । ता बाहुता न दंसना रथर्यतः साकं सूर्यस्य रश्मिभिः
varṣiṣṭhakṣatrā urucakṣasā narā rājānā dīrghaśruttamā | tā bāhutā na daṃsanā ratharyataḥ sākaṃ sūryasya raśmibhiḥ
The truthful Deities, the Three-and-Thirty, saw you approach before the Ever-Truthful. Accepting this our worship and libation, O Asvins bright with fire, drink ye the Soma.
- 101.3
प्र यो वां मित्रावरुणाजिरो दूतो अद्रवत् । अयःशीर्षा मदेरघुः
pra yo vāṃ mitrāvaruṇājiro dūto adravat | ayaḥśīrṣā maderaghuḥ
Asvins, that work of yours deserves our wonder,-the Bull of heaven and earth and air's mid region; Yea, and your thousand promises in battle, -to all of these come near and drink beside us.
- 101.4
न यः सम्पृच्छे न पुनर्हवीतवे न संवादाय रमते । तस्मान्नो अद्य समृतेरुरुष्यतं बाहुभ्यां न उरुष्यतम्
na yaḥ sampṛcche na punarhavītave na saṃvādāya ramate | tasmānno adya samṛteruruṣyataṃ bāhubhyāṃ na uruṣyatam
Here is your portion laid for you, ye Holy: come to these songs of ours, O ye Nasatyas. Drink among us the Soma full of sweetness, and with your powers assist the man who worships.
- 101.5
प्र मित्राय प्रार्यम्णे सचथ्यमृतावसो । वरूथ्यं वरुणे छन्द्यं वच स्तोत्रं राजसु गायत
pra mitrāya prāryamṇe sacathyamṛtāvaso | varūthyaṃ varuṇe chandyaṃ vaca stotraṃ rājasu gāyata
- 101.6
ते हिन्विरे अरुणं जेन्यं वस्वेकं पुत्रं तिसॄणाम् । ते धामान्यमृता मर्त्यानामदब्धा अभि चक्षते
te hinvire aruṇaṃ jenyaṃ vasvekaṃ putraṃ tisṝṇām | te dhāmānyamṛtā martyānāmadabdhā abhi cakṣate
- 101.7
आ मे वचांस्युद्यता द्युमत्तमानि कर्त्वा । उभा यातं नासत्या सजोषसा प्रति हव्यानि वीतये
ā me vacāṃsyudyatā dyumattamāni kartvā | ubhā yātaṃ nāsatyā sajoṣasā prati havyāni vītaye
- 101.8
रातिं यद्वामरक्षसं हवामहे युवाभ्यां वाजिनीवसू । प्राचीं होत्रां प्रतिरन्तावितं नरा गृणाना जमदग्निना
rātiṃ yadvāmarakṣasaṃ havāmahe yuvābhyāṃ vājinīvasū | prācīṃ hotrāṃ pratirantāvitaṃ narā gṛṇānā jamadagninā
- 101.9
आ नो यज्ञं दिविस्पृशं वायो याहि सुमन्मभिः । अन्तः पवित्र उपरि श्रीणानोऽयं शुक्रो अयामि ते
ā no yajñaṃ divispṛśaṃ vāyo yāhi sumanmabhiḥ | antaḥ pavitra upari śrīṇāno'yaṃ śukro ayāmi te
- 101.10
वेत्यध्वर्युः पथिभी रजिष्ठैः प्रति हव्यानि वीतये । अधा नियुत्व उभयस्य नः पिब शुचिं सोमं गवाशिरम्
vetyadhvaryuḥ pathibhī rajiṣṭhaiḥ prati havyāni vītaye | adhā niyutva ubhayasya naḥ piba śuciṃ somaṃ gavāśiram
- 101.11
बण्महाँ असि सूर्य बळादित्य महाँ असि । महस्ते सतो महिमा पनस्यतेऽद्धा देव महाँ असि
baṇmahā~ asi sūrya bal̤āditya mahā~ asi | mahaste sato mahimā panasyate'ddhā deva mahā~ asi
- 101.12
बट् सूर्य श्रवसा महाँ असि सत्रा देव महाँ असि । मह्ना देवानामसुर्यः पुरोहितो विभु ज्योतिरदाभ्यम्
baṭ sūrya śravasā mahā~ asi satrā deva mahā~ asi | mahnā devānāmasuryaḥ purohito vibhu jyotiradābhyam
- 101.13
इयं या नीच्यर्किणी रूपा रोहिण्या कृता । चित्रेव प्रत्यदर्श्यायत्यन्तर्दशसु बाहुषु
iyaṃ yā nīcyarkiṇī rūpā rohiṇyā kṛtā | citreva pratyadarśyāyatyantardaśasu bāhuṣu
- 101.14
प्रजा ह तिस्रो अत्यायमीयुर्न्यन्या अर्कमभितो विविश्रे । बृहद्ध तस्थौ भुवनेष्वन्तः पवमानो हरित आ विवेश
prajā ha tisro atyāyamīyurnyanyā arkamabhito viviśre | bṛhaddha tasthau bhuvaneṣvantaḥ pavamāno harita ā viveśa
- 101.15
माता रुद्राणां दुहिता वसूनां स्वसादित्यानाममृतस्य नाभिः । प्र नु वोचं चिकितुषे जनाय मा गामनागामदितिं वधिष्ट
mātā rudrāṇāṃ duhitā vasūnāṃ svasādityānāmamṛtasya nābhiḥ | pra nu vocaṃ cikituṣe janāya mā gāmanāgāmaditiṃ vadhiṣṭa
- 101.16
वचोविदं वाचमुदीरयन्तीं विश्वाभिर्धीभिरुपतिष्ठमानाम् । देवीं देवेभ्यः पर्येयुषीं गामा मावृक्त मर्त्यो दभ्रचेताः
vacovidaṃ vācamudīrayantīṃ viśvābhirdhībhirupatiṣṭhamānām | devīṃ devebhyaḥ paryeyuṣīṃ gāmā māvṛkta martyo dabhracetāḥ
- 102.1
त्वमग्ने बृहद्वयो दधासि देव दाशुषे । कविर्गृहपतिर्युवा
tvamagne bṛhadvayo dadhāsi deva dāśuṣe | kavirgṛhapatiryuvā
HE whom the priests in sundry ways arranging the sacrifice, of one accord, bring hither, Who was appointed as a learned Brahman, what is the sacrificer's knowledge of him?
- 102.2
स न ईळानया सह देवाँ अग्ने दुवस्युवा । चिकिद्विभानवा वह
sa na īl̤ānayā saha devā~ agne duvasyuvā | cikidvibhānavā vaha
Kindled in many a spot, still One is Agni; Silrya is One though high o'er all he shineth. Illumining this All, still One is Usas. That which is One hath into All developed.
- 102.3
त्वया ह स्विद्युजा वयं चोदिष्ठेन यविष्ठ्य । अभि ष्मो वाजसातये
tvayā ha svidyujā vayaṃ codiṣṭhena yaviṣṭhya | abhi ṣmo vājasātaye
The chariot bright and radiant, treasure-laden, three-wheeled, with easy seat, and lightly rolling, Which She of Wondrous Wealth was born to harness,-this car of yours I call. Drink what remaineth.
- 102.4
और्वभृगुवच्छुचिमप्नवानवदा हुवे । अग्निं समुद्रवाससम्
aurvabhṛguvacchucimapnavānavadā huve | agniṃ samudravāsasam
- 102.5
हुवे वातस्वनं कविं पर्जन्यक्रन्द्यं सहः । अग्निं समुद्रवाससम्
huve vātasvanaṃ kaviṃ parjanyakrandyaṃ sahaḥ | agniṃ samudravāsasam
- 102.6
आ सवं सवितुर्यथा भगस्येव भुजिं हुवे । अग्निं समुद्रवाससम्
ā savaṃ savituryathā bhagasyeva bhujiṃ huve | agniṃ samudravāsasam
- 102.7
अग्निं वो वृधन्तमध्वराणां पुरूतमम् । अच्छा नप्त्रे सहस्वते
agniṃ vo vṛdhantamadhvarāṇāṃ purūtamam | acchā naptre sahasvate
- 102.8
अयं यथा न आभुवत्त्वष्टा रूपेव तक्ष्या । अस्य क्रत्वा यशस्वतः
ayaṃ yathā na ābhuvattvaṣṭā rūpeva takṣyā | asya kratvā yaśasvataḥ
- 102.9
अयं विश्वा अभि श्रियोऽग्निर्देवेषु पत्यते । आ वाजैरुप नो गमत्
ayaṃ viśvā abhi śriyo'gnirdeveṣu patyate | ā vājairupa no gamat
- 102.10
विश्वेषामिह स्तुहि होतॄणां यशस्तमम् । अग्निं यज्ञेषु पूर्व्यम्
viśveṣāmiha stuhi hotṝṇāṃ yaśastamam | agniṃ yajñeṣu pūrvyam
- 102.11
शीरं पावकशोचिषं ज्येष्ठो यो दमेष्वा । दीदाय दीर्घश्रुत्तमः
śīraṃ pāvakaśociṣaṃ jyeṣṭho yo dameṣvā | dīdāya dīrghaśruttamaḥ
- 102.12
तमर्वन्तं न सानसिं गृणीहि विप्र शुष्मिणम् । मित्रं न यातयज्जनम्
tamarvantaṃ na sānasiṃ gṛṇīhi vipra śuṣmiṇam | mitraṃ na yātayajjanam
- 102.13
उप त्वा जामयो गिरो देदिशतीर्हविष्कृतः । वायोरनीके अस्थिरन्
upa tvā jāmayo giro dediśatīrhaviṣkṛtaḥ | vāyoranīke asthiran
- 102.14
यस्य त्रिधात्ववृतं बर्हिस्तस्थावसंदिनम् । आपश्चिन्नि दधा पदम्
yasya tridhātvavṛtaṃ barhistasthāvasaṃdinam | āpaścinni dadhā padam
- 102.15
पदं देवस्य मीळ्हुषोऽनाधृष्टाभिरूतिभिः । भद्रा सूर्य इवोपदृक्
padaṃ devasya mīl̤huṣo'nādhṛṣṭābhirūtibhiḥ | bhadrā sūrya ivopadṛk
- 102.16
अग्ने घृतस्य धीतिभिस्तेपानो देव शोचिषा । आ देवान्वक्षि यक्षि च
agne ghṛtasya dhītibhistepāno deva śociṣā | ā devānvakṣi yakṣi ca
- 102.17
तं त्वाजनन्त मातरः कविं देवासो अङ्गिरः । हव्यवाहममर्त्यम्
taṃ tvājananta mātaraḥ kaviṃ devāso aṅgiraḥ | havyavāhamamartyam
- 102.18
प्रचेतसं त्वा कवेऽग्ने दूतं वरेण्यम् । हव्यवाहं नि षेदिरे
pracetasaṃ tvā kave'gne dūtaṃ vareṇyam | havyavāhaṃ ni ṣedire
- 102.19
नहि मे अस्त्यघ्न्या न स्वधितिर्वनन्वति । अथैतादृग्भरामि ते
nahi me astyaghnyā na svadhitirvananvati | athaitādṛgbharāmi te
- 102.20
यदग्ने कानि कानि चिदा ते दारूणि दध्मसि । ता जुषस्व यविष्ठ्य
yadagne kāni kāni cidā te dārūṇi dadhmasi | tā juṣasva yaviṣṭhya
- 102.21
यदत्त्युपजिह्विका यद्वम्रो अतिसर्पति । सर्वं तदस्तु ते घृतम्
yadattyupajihvikā yadvamro atisarpati | sarvaṃ tadastu te ghṛtam
- 102.22
अग्निमिन्धानो मनसा धियं सचेत मर्त्यः । अग्निमीधे विवस्वभिः
agnimindhāno manasā dhiyaṃ saceta martyaḥ | agnimīdhe vivasvabhiḥ
- 103.1
अदर्शि गातुवित्तमो यस्मिन्व्रतान्यादधुः । उपो षु जातमार्यस्य वर्धनमग्निं नक्षन्त नो गिरः
adarśi gātuvittamo yasminvratānyādadhuḥ | upo ṣu jātamāryasya vardhanamagniṃ nakṣanta no giraḥ
IN offerings poured to you, O Indra-Varuna, these shares of yours stream forth to glorify your state. Ye haste to the libations at each sacrifice when ye assist the worshipper who sheds the juice.
- 103.2
प्र दैवोदासो अग्निर्देवाँ अच्छा न मज्मना । अनु मातरं पृथिवीं वि वावृते तस्थौ नाकस्य सानवि
pra daivodāso agnirdevā~ acchā na majmanā | anu mātaraṃ pṛthivīṃ vi vāvṛte tasthau nākasya sānavi
The waters and the plants, O Indra-Varuna, had efficacious vigour, and attained to might: Ye who have gone beyond the path of middle air,-no godless man is worthy to be called your foe.
- 103.3
यस्माद्रेजन्त कृष्टयश्चर्कृत्यानि कृण्वतः । सहस्रसां मेधसाताविव त्मनाग्निं धीभिः सपर्यत
yasmādrejanta kṛṣṭayaścarkṛtyāni kṛṇvataḥ | sahasrasāṃ medhasātāviva tmanāgniṃ dhībhiḥ saparyata
True is your Krsa's word, Indra and Varuna: The seven holy voices pour a wave of meath. For their sake, Lords of splendour! aid the pious man who, unbewildered, keeps you ever in his thoughts.
- 103.4
प्र यं राये निनीषसि मर्तो यस्ते वसो दाशत् । स वीरं धत्ते अग्न उक्थशंसिनं त्मना सहस्रपोषिणम्
pra yaṃ rāye ninīṣasi marto yaste vaso dāśat | sa vīraṃ dhatte agna ukthaśaṃsinaṃ tmanā sahasrapoṣiṇam
Dropping oil, sweet with Soma, pouring forth their stream, are the Seven Sisters in the seat of sacrifice. These, dropping oil, are yours, O Indra-Varuna: with these enrich with gifts and help the worshipper.
- 103.5
स दृळ्हे चिदभि तृणत्ति वाजमर्वता स धत्ते अक्षिति श्रवः । त्वे देवत्रा सदा पुरूवसो विश्वा वामानि धीमहि
sa dṛl̤he cidabhi tṛṇatti vājamarvatā sa dhatte akṣiti śravaḥ | tve devatrā sadā purūvaso viśvā vāmāni dhīmahi
To our great happiness have we ascribed to these Two Bright Ones truthfulness, great strength, and majesty. O Lords of splendour, aid us through the Three-times-Seven, as we pour holy oil, O Indra-Varuna.
- 103.6
यो विश्वा दयते वसु होता मन्द्रो जनानाम् । मधोर्न पात्रा प्रथमान्यस्मै प्र स्तोमा यन्त्यग्नये
yo viśvā dayate vasu hotā mandro janānām | madhorna pātrā prathamānyasmai pra stomā yantyagnaye
What ye in time of old Indra and Varuna, gave Rsis revelation, thought, and power of song, And places which the wise made, weaving sacrifice,-these through my spirit's fervid glow have I beheld.,
- 103.7
अश्वं न गीर्भी रथ्यं सुदानवो मर्मृज्यन्ते देवयवः । उभे तोके तनये दस्म विश्पते पर्षि राधो मघोनाम्
aśvaṃ na gīrbhī rathyaṃ sudānavo marmṛjyante devayavaḥ | ubhe toke tanaye dasma viśpate parṣi rādho maghonām
O Indra-Varuna, grant to the worshippers cheerfulness void of pride, and wealth to nourish them.
- 103.8
प्र मंहिष्ठाय गायत ऋताव्ने बृहते शुक्रशोचिषे । उपस्तुतासो अग्नये
pra maṃhiṣṭhāya gāyata ṛtāvne bṛhate śukraśociṣe | upastutāso agnaye
- 103.9
आ वंसते मघवा वीरवद्यशः समिद्धो द्युम्न्याहुतः । कुविन्नो अस्य सुमतिर्नवीयस्यच्छा वाजेभिरागमत्
ā vaṃsate maghavā vīravadyaśaḥ samiddho dyumnyāhutaḥ | kuvinno asya sumatirnavīyasyacchā vājebhirāgamat
- 103.10
प्रेष्ठमु प्रियाणां स्तुह्यासावातिथिम् । अग्निं रथानां यमम्
preṣṭhamu priyāṇāṃ stuhyāsāvātithim | agniṃ rathānāṃ yamam
- 103.11
उदिता यो निदिता वेदिता वस्वा यज्ञियो ववर्तति । दुष्टरा यस्य प्रवणे नोर्मयो धिया वाजं सिषासतः
uditā yo niditā veditā vasvā yajñiyo vavartati | duṣṭarā yasya pravaṇe normayo dhiyā vājaṃ siṣāsataḥ
- 103.12
मा नो हृणीतामतिथिर्वसुरग्निः पुरुप्रशस्त एषः । यः सुहोता स्वध्वरः
mā no hṛṇītāmatithirvasuragniḥ purupraśasta eṣaḥ | yaḥ suhotā svadhvaraḥ
- 103.13
मो ते रिषन्ये अच्छोक्तिभिर्वसोऽग्ने केभिश्चिदेवैः । कीरिश्चिद्धि त्वामीट्टे दूत्याय रातहव्यः स्वध्वरः
mo te riṣanye acchoktibhirvaso'gne kebhiścidevaiḥ | kīriściddhi tvāmīṭṭe dūtyāya rātahavyaḥ svadhvaraḥ
- 103.14
आग्ने याहि मरुत्सखा रुद्रेभिः सोमपीतये । सोभर्या उप सुष्टुतिं मादयस्व स्वर्णरे
āgne yāhi marutsakhā rudrebhiḥ somapītaye | sobharyā upa suṣṭutiṃ mādayasva svarṇare
Commentary
hymn.verse. The Rigveda is the oldest of the four Vedas; Griffith's late-19th-century translation has been superseded on philology by Jamison & Brereton's 2014 critical edition (Oxford), which we cite but do not reproduce.